Denník N

Stačí málo a nefunkčný samopal zo Slovenska môže zabíjať

Formálne znehodnotené slovenské zbrane sa našil aj u teroristov, ktorí v januári útočili v Paríži. Či boli použité aj priamo v akcii, sa však nevie.
Formálne znehodnotené slovenské zbrane sa našil aj u teroristov, ktorí v januári útočili v Paríži. Či boli použité aj priamo v akcii, sa však nevie.

Slovenskí politici mohli o problémoch s expanznými zbraňami vedieť dlho pred útokmi v Paríži. Zákony však sprísňovali až v čase, keď iné štáty už slovenské samopaly rovno zabavovali.

Predajňa slovenskej spoločnosti AFG nie je pre cudzinca veľmi poruke. Obchod sídli v rodinnom dome neďaleko Partizánskeho, desiatky kilometrov od najbližšieho zjazdu z diaľnice.

Dvom nezamestnaným Francúzom v apríli tohto roku aj tak stálo za to, aby sadli do požičaného auta a vydali sa na niekoľko hodín trvajúcu cestu. Christoph Dubroeucq a Jeremy Onoo vedeli, čo chcú.

Pri Partizánskom nakúpili štyri malé československé samopaly Škorpión a tri izraelské samopaly UZI. Stáli v priemere 250 eur a v evidencii boli zapísané ako takzvané expanzné zbrane. Znamená to, že sa mali dať naplniť len slepými nábojmi, z ktorých nemôže vyletieť projektil.

„Ako ostatní zákazníci museli splniť len dve veci: ukázať nám doklad totožnosti a mať peniaze,“ hovorí konateľ firmy František Gajdoš.

Francúzi sa okamžite vydali na spiatočnú cestu, tá sa však skončila neďaleko za našimi hranicami. Ako pred pár dňami napísal server Lidovky.cz, Francúzov zadržala česká polícia. Od Krajského súdu v Brne dostali následne trest za nedovolené ozbrojovanie.

Dôvod? „Samopaly bolo možné jednoduchým spôsobom upraviť do pôvodného, teda streľby schopného stavu,“ píše sa v rozsudku, ktorý získali Lidovky.

Video: Čo treba na funkčný samopal?
Autor: Martina Pažitková

Slovenská stopa

Napojenie Francúzov na podsvetie alebo teroristické skupiny polícia nezistila. Českí sudcovia zostali pri konštatovaní, že neverili vysvetleniu, že cudzinci kupovali zbrane na paintball.

„Samozrejme, ponúka sa aj iné vysvetlenie, avšak to by boli len špekulácie,“ poznamenali v rozsudku.

Príbeh dvoch Francúzov by zostal zabudnutou historkou, nebyť teroristických útokov v Paríži. Ich výlet do Partizánskeho miesto toho len potvrdil fakt, že Slovensko sa stalo vyhľadávaným miestom pre pochybné nákupy zbraní.

Do Partizánskeho viedlo už krátko predtým pátranie po zbraniach, ktoré zabíjali pri januárovom útoku na redakciu Charlie Hebdo a židovský obchod.

Teroristi vlastnili niekoľko zbraní rôzneho typu, ktoré znovu predala firma AFG – nie je však známe, či boli použité aj priamo v akcii, alebo sa našli len pri domových prehliadkach.

„My sme si prešli databázu našich zákazníkov a nebolo tam žiadne meno, ktoré sa spomínalo pri útokoch na Charlie Hebdo. Nakupovať ich teda museli iné osoby,“ hovorí k tomu Gajdoš.

Na internete sa expanzné samopaly predávajú stále, stačí zavolať a prísť si pre ne.
Na internete sa expanzné zbrane ponúkajú stále. Predajcovia by však dnes už mali požadovať osobný odber.

Nie je teda prekvapením, že Slovensko sa skloňuje aj teraz, po najnovších útokoch v Paríži a hrozbe teroru v Bruseli.

„Vieme, že v Belgicku sa obchoduje so zbraňami znehodnotenými na Slovensku, ktoré sa dajú opäť uviesť do funkčného stavu,“ povedal magazínu New Yorker analytik Nils Duquet z Flámskeho mierového inštitútu, ktorý sa venuje nelegálnym obchodom so zbraňami.

Na papieri v poriadku

Slovenskí vládni politici zostávajú pri otázkach na túto tému pokojní. Odkazujú na to, že v lete došlo k sprísneniu pôvodne benevolentných zákonov.

V súčasnosti majú vlastníci expanzných zbraní povinnosť zaevidovať sa na polícii. Cudzinci zase môžu nakupovať len v prípade, že majú špeciálne povolenie od svojich úradov. A sprísnil sa aj spôsob úpravy zbraní, aby sa predišlo opätovnému zfunkčneniu.

„Tento problém sme legislatívne vyriešili, vec je po právnej stránke v poriadku,“ povedal minulý týždeň premiér Robert Fico.

Bratislava, 25.11. 2015. Expanzné zbrane. Foto N - Tomáš Benedikovič
Expanzné zbrane nemusia byť len samopaly, v mnohých prípadoch ide o prerobené historické kúsky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lenže v skutočnosti je problém oveľa rozsiahlejší, než aby to vyriešila jedna novela. Štát dodnes nevie, kto všetko na Slovensku takéto zbrane vlastní – môže sa len spoliehať na to, že ich majitelia sa pôjdu pod hrozbou sankcií sami prihlásiť.

„Tesne pred účinnosťou novely sa tie zbrane vypredávali vo veľkom. Kto chcel, ten si ju kúpil,“ poznamenal jeden z obchodníkov, s ktorými Denník N hovoril. Predajcovia síce mali povinnosť viesť si o zákazníkoch evidenciu, lenže tá môže byť v praxi bezcenná.

Napríklad v úvode spomínaní dvaja Francúzi sa podľa servera Lidovky.cz preukazovali dokladmi vystavenými na iné meno. „Nemám technické možnosti ani oprávnenie zisťovať, či mi niekto predloží pravý občiansky preukaz,“ poznamenáva Gajdoš.

A hlavne: dodnes nikto nevie, koľko takýchto zbraní sa v posledných rokoch dostalo do zahraničia. „Slovensko bolo v minulosti zásobovačom expanzných zbraní pre celú Európu,“ priznal aj minister vnútra Robert Kaliňák.

Napríklad firma AFG ešte pred novelou ponúkala aj predaj na diaľku – cudzinec im len poslal svoje údaje a firma mu zbraň poslala prostredníctvom prepravnej firmy. „Takýto predaj bol bežný aj v konkurenčných firmách. Všetko bolo podľa zákona,“ hovorí Gajdoš.

Desaťtisíce zbraní

Expanzné zbrane majú podľa definície vydávať len zvukové a svetelné efekty. Za normálnych okolností si ich kupujú armádni nadšenci, kluby vojenskej histórie alebo ako spomienku vyslúžilí vojaci.

Hlavný problém slovenského trhu spočíva práve v tom, že väčšina „expanzov“ vznikla úpravou zo skutočných zbraní, ktoré mala vo výzbroji armáda a ďalšie ozbrojené zložky.

Nestačí vám československá puška vzor 58? Na internete zoženiete aj skutočný kalašnikov.
Nestačí vám československá puška vzor 58? Na internete zoženiete aj skutočný Kalašnikov.

Pokiaľ by bola reč len o prerábkach zbraní z druhej svetovej vojny, ktoré sa využívajú pri rekonštrukciách historických bitiek, riziko by bolo zanedbateľné.

Lenže ako expanzné sú často registrované aj modernejšie automatické pušky, napríklad vzor 58, ktoré naďalej využíva aj slovenská armáda. Tie sa od skutočných zbraní líšia len v tom, že do nich technici zavaria oceľové kolíky, ktoré majú brániť vypáleniu projektilu – jeden kolík sa zvyčajne navŕta do nábojovej komory, druhý do ústia hlavne.

Podstatné však je, že majú naďalej funkčný mechanizmus a sú z pôvodného materiálu, ktorý odoláva vysokým tlakom pri streľbe. Nehovoriac o tom, že samotné znefunkčnenie týchto zbraní mohlo vyzerať všelijako.

„Štandardy spočiatku neboli príliš ujasnené, takže úpravy boli často robené systémom pokus-omyl,“ hovorí Peter Kovács, konateľ bratislavskej predajne DEAS.

Zbraň v každom prípade musela prejsť testom niektorej z certifikovaných skúšobní. Tá overila, že sa z nej nedá strieľať „ostrými“. S takýmto certifikátom si ju následne mohol, a doteraz môže kúpiť ktokoľvek, kto dovŕšil osemnásť rokov.

„Odhadujem, že na Slovensku dnes môžu byť desaťtisíce expanzných zbraní rôzneho druhu,“ hovorí Kovács.

Súd: Stačilo nabiť a strieľať

Prerobiť takúto zbraň na funkčnú podľa neho nedokáže hocikto. „Tie kolíky môžete relatívne ľahko odstrániť, lenže musíte po nich zavariť diery. Pokiaľ to urobíte zle, zbraň sa roztrhne a v najlepšom prípade si popálite ruku,“ vysvetľuje Kovács.

Na profesionálne prerobenie sú preto nutné špeciálne nástroje. „Ak chcete prerobiť samopal, potrebujete sústruh, frézu, prípadne si musíte vyrobiť novú hlaveň,“ vysvetľuje.

Bratislava, 25.11. 2015. Puškár Peter Kovács predvádza expanznú zbraň. Foto N - Tomáš Benedikovič
Expanzný samopal si neprerobíte len tak v garáži, hovorí predajca Peter Kovács. Foto N – Tomáš Benedikovič

To však platí len vtedy, ak znehodnotenie bolo spravené riadne. Lenže napríklad zbrane, ktoré brali v Partizánskom dvaja Francúzi, žiadne zložité úpravy nepotrebovali.

Podľa znaleckého posudku navŕtané kolíky nijako nebránili vloženiu ostrého náboja a následnej streľbe. „Pri štyroch samopaloch Škorpión bolo experimentálne overené, že na uvedenie do pôvodného stavu by stačilo nabitie a vystrelenie guľového náboja, čím by došlo k odstráneniu zábran z vývrtu hlavne,“ píše sa v rozsudku.

Pri troch samopaloch UZI už boli potrebné aj ďalšie úpravy, podľa znalcov však nešlo o nič náročné. „Len pri jednom samopale UZI sa zistilo, že výstrelom nie je možné zábranu odstrániť. V tomto prípade by bolo potrebné vymeniť pôvodnú hlaveň za inú,“ dodáva rozsudok.

Pokiaľ by si ich teda niekto sprevádzkoval, získal by automatické zbrane, ktoré nemožno kúpiť ani na zbrojný preukaz – zákony u súkromných osôb povoľujú len zbrane strieľajúce jednotlivými ranami.

Politici zaspali

O tom, že slovenské expanzné zbrane predstavujú bezpečnostné riziko, politici mohli vedieť už dávno pred udalosťami v Paríži.

Napríklad v marci 2012 zatkli policajti troch mužov z Považia, ktorí sa snažili prerábať expanzné pušky vzor 58 na funkčné. „Prerobené zbrane chceli predávať na slovenskom čiernom trhu. Ich predaj dohadovali s rôznymi kupcami, nielen z podsvetia,“ informovala vtedy polícia.

Zákony však zostávali dlhé roky nemenné, dokonca sa ešte zmäkčovali – napríklad počas Radičovej vlády sa povolil predaj expanzných zbraní cez internet.

K sprísneniu sa vláda odhodlala až po januárových útokoch na redakciu Charlie Hebdo, keď už aj renomované zahraničné médiá špekulovali o tom, že teroristi mohli vraždiť puškami zo Slovenska.

Už vo februári si slovenskú stopu pri vyvraždení redakcie Charlie Hebdo všímali napríklad novinári britského denníku Telegraph.
Už vo februári si slovenskú stopu pri vyvraždení redakcie Charlie Hebdo všímali napríklad novinári britského denníka Telegraph.

Prísnejšie zákony schvaľovali poslanci v máji, čo bolo, paradoxne, v čase, keď napríklad česká polícia pristúpila rovno na zabavovanie expanzných zbraní kúpených na Slovensku – u podozrivých osôb i bežných zberateľov.

„Na príkaz Europolu rovnako postupovali aj niektoré ďalšie štáty Európskej únie. Europol totiž zaznamenal niekoľko prípadov, keď boli takéto zbrane znovu upravené a použité pri kriminálnych i teroristických útokoch,“ informovala v máji Česká televízia.

Len v Česku mohlo byť podľa jej reportérov zabavených až dvesto slovenských zbraní. Po podobných akciách dnes volajú už aj niektorí obchodníci na Slovensku.

„Štát by mal všetky expanzné zbrane, ktoré vznikli úpravou klasických zbraní, jednoducho vykúpiť. Síce by to stálo milióny, ale tie by boli v kontexte iných investícií do bezpečnosti zanedbateľné,“ myslí si Ivan Hrnčiarik z bratislavského puškárstva Hermes.

Protiteroristické zákony

Útok v Paríži

Teraz najčítanejšie