Čísla o daniach v rozpočte sú vymyslené, pretlačili ich Kažimírovi ľudia

Rozpočet na budúci rok, ktorý pred pár dňami schválili poslanci Smeru, počíta s vyšším výberom daní, ako sú oficiálne prognózy ministerstva financií a verejných inštitúcií, ktoré odhady daňových príjmov robia.

Kažimírov štátny tajomník Radko Kuruc cez poslancov Smeru na poslednú chvíľu pretlačil parlamentom pozmeňovací návrh, ktorý zvýšil odhad príjmov zhruba o 300 miliónov eur.

Keďže toto číslo nebolo ničím podložené, v praxi to znamená, že parlament neschválil rozpočet s deficitom 1,9 percenta, ale 2,3 percenta.

„Je pre mňa nepochopiteľné, prečo je nutné už druhý rok po sebe na konci schvaľovania rozpočtu v Národnej rade porušiť viaceré zásady dobrého hospodára,“ píše v blogu člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor, ktorý na to upozornil.

Dobrá prax hovorí, že v rozpočte je taký odhad výberu daní, na ktorom sa zhodli členovia makroekonomického a daňového výboru.

Sú v nich zastúpení bankoví analytici, odborníci z NBS, Štatistického úradu SR, agentúry, ktorá spravuje štátny dlh, a ďalší ekonómovia. Tento zvyk zabezpečuje, že politici si môžu svojvoľne plánovať len výdavky, možné príjmy štátu si do rozpočtu vymýšľať nemôžu.

Lebo o tom nevedeli

Ódor poslancov parlamentu podpísaných pod pozmeňovacím návrhom nazval pištoľníkmi, ktorí len tak pridali do výberu daní v roku 2016 desiatky miliónov eur. „V rokoch, keď sa vláde darí zlepšovať výber DPH, by sme takéto praktiky mohli vybaviť mávnutím ruky,“ hovorí Ódor. No to už zjavne neplatí, efektivita výberu DPH sa už nezlepšuje.

Pod pozmeňovacím návrhom, ktorý zmenil odborníkmi pripravené rozpočtové čísla, je podpísaných niekoľko poslancov Smeru vrátane Daniela Duchoňa, ktorý šéfuje finančnému parlamentnému výboru. Ten potvrdil, že pozmeňovacie návrhy pripravovali s ľuďmi zodpovednými za tvorbu štátneho rozpočtu, vrátane štátneho tajomníka ministerstva Radka Kuruca. „Áno, jasné, že je to v spolupráci s ministerstvom financií,“ hovorí Duchoň.

„To je pre mňa nová informácia,“ zareagoval vzápätí spontánne poslanec Smeru, keď sa dozvedel, že číslo o daňových príjmoch, ktoré bolo v pozmeňovacom návrhu, nie je ničím podložené.

Predpokladal, že pracuje s dátami od vládneho Inštitútu finančnej politiky. Po našom upozornení, že to tak nie je, Duchoň dodal: „Je to pre mňa nová informácia a ďalej to v tejto chvíli komentovať nebudem. Beriem to na vedomie a zistím, prečo to tak je, a čo s tým.“

Makroprognózy aj daňové prognózy zverejňuje na svojej stránke Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Ale od zvýšenia odhadu daňového výnosu v rozpočte sa šéf IFP Martin Filko dištancuje: „IFP ani výbor pre daňové prognózy neboli o tomto pozmeňovacom návrhu poslancov dopredu informované.“

Filko ešte v piatok mailom informoval členov daňového výboru, že v čerstvo schválenom rozpočte verejnej správy nebola použitá aktuálna daňová prognóza, ktorú výbor prerokoval a schválil.

Dodáva, že v rozpočtoch by sa mali používať len makroekonomické a daňové prognózy odsúhlasené výbormi zriadenými podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Koniec koncov, je to aj požiadavka európskej rozpočtovej regulácie. Akékoľvek prípadné zmeny by s výborom mali byť dopredu prerokované, aby sme sa vyhli aspoň technickým chybám pri pozmeňovacích návrhoch,“ hovorí riaditeľ IFP Filko.

Ministerstvo financií mlčí

Ministerstvo financií sa vyhlo odpovedi na otázku, prečo sa v rozpočte zrazu zvýšil výber daní, aj keď to nemá oporu v aktuálnej daňovej prognóze. Neodpovedal ani štátny tajomník ministerstva Radko Kuruc, ktorý má na starosti rozpočet, a ktorému sme zaslali esemesku aj email s otázkou.

Ministerstvo financií neodpovedalo ani na doplňujúcu otázku, prečo o tom neinformovalo poslancov parlamentu. Z reakcie poslanca Duchoňa vyplýva, že ministerskí úradníci poslancom o svojvoľnom navýšení odhadu príjmov nepovedali.

Ministerstvo financií povedalo akurát to, že k porušeniu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nedošlo.

„Je to smutné. Je to porušenie písaných aj nepísaných pravidiel, ktoré sa doteraz dodržiavali zhruba od roku 2003. To pravidlo je, že odhad príjmov je odborná záležitosť a politici do toho nezasahujú a nevstupujú. Neverím, že sa to stalo bez súhlasu ministra, a to je ešte smutnejšie,“ odkazuje ministrovi financií Kažimírovi jeho predchodca Ivan Mikloš.

Ekonómovia: Ide o princíp

Člen rozpočtovej rady Ódor vymenúva štyri dôvody, prečo s takým postupom pri schvaľovaní rozpočtu nesúhlasí: Ide o nebezpečný precedens, o daňových prognózach by z princípu nemali rozhodovať politici.

Po druhé, motívom konania môže byť obchádzanie rozpočtových pravidiel.

„Po tretie, tento rok sa nenavýšila len rezerva na lepší výber daní, ale aj pre významné investície. Inak povedané, ak dodatočné peniaze neprídu a investícia sa zrealizuje, deficit bude vyšší,“ pokračuje Ódor.

A po štvrté, ministerstvo financií v konečnej verzii rozpočtu zmeny v daňových prognózach neukazuje. Bežný človek sa z rozpočtu dozvie, že daňové prognózy použité v rozpočte boli schválené daňovým výborom.

„Pre mňa osobne je to principiálny problém,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy, ktorý pravidelne chodí na makro aj daňový výbor. Pripomína, že rozpočet sa robí podľa nejakých pravidiel a podpíše sa pod to veľa ľudí, nielen ľudia z ministerstva financií.

„My robíme prognózu, o ktorej debatujeme a pod ktorú sa podpíšeme. Parlament urobí zmenu, ale v rozpočte zostane, že daňová prognóza prešla daňovým výborom, a nie je to pravda. Stáva sa to štandardom a to je zlé,“ hovorí analytik Valachy.