Denník N

Slovensko obohatilo svet o štvrtý spôsob posúvania historického času – plynutie banality

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je historik a politológ,
Viedenská univerzita/Graduate Institute for International and Development Studies, Ženeva

Čas a jeho plynutie. Významný francúzsky historik Fernand Braudel vo svojom trojzväzkovom diele Méditerranée et le monde méditerranéen à l´époque de Philippe II (Stredozemné more a stredomorský svet za čias Filipa II.), ktoré pôvodne vyšlo v roku 1949 a dočkalo sa viacerých reedícií a prekladov (v češtine ani slovenčine nevyšlo), rozlišuje tri úrovne plynutia historického času.

Základným historickým tempom je takzvané dlhé plynutie – longue durée –, to jest, akým spôsobom geografická konfigurácia Stredomoria ovplyvňovala a podieľala sa na formovaní sociálnych procesov a ekonomických vzťahov v tomto regióne. Druhú úroveň potom predstavuje strednodobé plynutie –moyenne durée –, čiže úroveň samotných sociálnych a ekonomických štruktúr a pohyby a zmeny v ich rámci. Tretiu nakoniec krátkodobé plynutie – courte durée – vzťahujúce sa na rýchle tempo zmien na politickej úrovni.

Braudel začal pracovať na knihe v roku 1927 a jej prvotný náčrt dokončil počas vojny v zajateckom tábore v Lübecku (Oflag X-C). Tento tábor nacisti vyhradili pre politicky exponovaných a nespoľahlivých spojeneckých dôstojníkov. Braudel sa v tábore ocitol pre gaullistickú agitáciu, zatiaľ čo jeho spoluzajatec, dominikán a teológ Yves Congar, ktorý neskôr zohral jednu z kľúčových úloh v reforme katolicizmu počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), bol doň preradený pre opakované pokusy o útek.

Braudelov príbeh ponúka viacero poučení. Jedným z nich je, že kvalitná veda, ktorá zásadným spôsobom posúva hranice poznania, potrebuje roky, niekedy až dekády premýšľania a prehodnocovania získaných poznatkov. Ale o tom som nechcel. Skôr som rád, že Braudel nepísal svoju knihu v priebehu posledných rokov na Slovensku. To by tam asi najskôr k tým uvedeným trom časovým rovinám musel pridať ešte štvrtú, ktorú by mohol nazvať plynutie banality – durée banale.

Je až neuveriteľné, akými témami žije politika na Slovensku a čo rieši. V čase hlbokých geopolitických a ekonomických zmien a tlakov, ktoré tento pohyb vyvoláva na úrovni sociálnych a ekonomických štruktúr aj v oveľa vyspelejších krajinách ako Slovensko, tieto „bakchanálie kolektívneho bláznovstva“ len ďalej erodujú prodemokratické a prozápadné smerovanie spoločnosti a posilňujú autoritárske tendencie.

Zďaleka totiž nejde len o to, či na Slovensku prevažujú tí, ktorí si želajú víťazstvo Ruska, alebo tí, ktorí si želajú víťazstvo Ukrajiny, prípadne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie