Učiteľky z Dobšinej nedostali pomoc od štátu, lebo ich matky v teréne neskončili strednú školu

Domček, ako nazvali rodičovské centrum neďaleko základnej školy v Dobšinej učiteľky Erika Spiššáková a Eleonóra Liptáková, je popoludní plný rómskych detí. Pre obidve učiteľky je to druhá smena.

Deti sústredene sedia v niekoľkých miestnostiach za stolmi spolu s mladými mamičkami z komunity a kreslia, lepia, počítajú matematické príklady alebo sa hrajú logické hry. Vyzerá to ako v mnohodetnej rodine s niekoľkými matkami, keď sa deti vrátia zo školy.

Učiteľky z Dobšinej začínali pred takmer desiatimi rokmi s niekoľkými mladými rómskymi mamičkami z chatrčí. Keď hovoríme o mladých matkách, nemyslíme tým vek 18 rokov a viac, ale deti, ktoré majú deti ešte na základnej škole.

Jednými z nich sú teraz už 26-ročné dvojičky, koučky dobšinskej včasnej intervencie, Magdaléna a Mariana. Magdaléna prvý raz rodila v siedmej triede na základnej škole a o nejaký čas znovu. Obidve majú neukončené základné vzdelanie, ale v hlavách majú jasno. Chcú, aby ich deti a deti dobšinských Rómov zažívali úspech.

My sme výsledok

Keď sa Mariany opýtate, čo považuje za úspech, pousmeje sa a odpovedá, že jej úspech je už to, že je tam, kde je. Rýchlo dodá, že to nie je dôležité.

„Podstatné je to, aby deti dosiahli ešte oveľa viac. Matky a deti z komunity, s ktorými denne pracujeme, sú motivované a chcú sa aj ony posunúť na vyšší level,“ hovorí.

Dvojča Magdaléna sa pozerá na učiteľky Eriku a Eleonóru a rozpráva o nich ako o druhých mamách. Nevie si už ani predstaviť, že by neboli spolu. Vraj keby nebolo ich, deti z osady by sa hrávali na ulici, vonku v blate, „ako bežné deti“.

Namiesto toho chodia matky s deťmi do Domčeka alebo Magdaléna s Marianou za nimi domov a učia ich pre bežných smrteľníkov nepredstaviteľné veci.