Denník N

100 dní do volieb: Zostane Smer na 40%? Zobudí sa ešte pravica? Ktorá strana prekvapí?

Sedem hlavných otázok týchto volieb. Je už teraz jasné, či nás čakajú ďalšie štyri roky s Robertom Ficom, alebo na odpoveď budeme musieť čakať ešte tri mesiace?

Zostane Smer na 40 percentách? 

Štyridsaťpercentnými preferenciami vládnej strany veľmi nemá čo otriasť. V lete sa po mesiacoch stagnácie či mierneho poklesu k 35 či 33 percentám opäť plynule s utečeneckou témou vrátil Robert Fico na štyridsiatku. Trend potvrdzujú všetky renomované agentúry.

Keďže sa k utečencom pridali na Slovensku ako súvisiaca téma teroristické útoky v Paríži, premiér sa vezie na vlne s heslom Chránime Slovensko, a možno mu to vystačí až do volieb.

Výsledok Smeru by mohli ohroziť len výrazné kauzy a viditeľné pohoršenie voličov. Aj kauza predraženého CT však Smeru vlani ubrala len dva či tri percentuálne body a premiér sa z kauzy otriasol aj odstránením Pavla Pašku, Zuzany Zvolenskej a Renáty Zmajkovičovej z funkcií. Prípadná zásadná kauza by sa tak musela týkať najmä jeho osobne, alebo ľudí, ktorí sú mu veľmi blízko, alebo sa ich nemôže jednoducho zbaviť.

Parlamentné voľby sa konajú v sobotu 5. marca 2016. Pozrite si prieskumy a preferencie politických strán od roku 2012 až do dnes.

Môže ešte vzniknúť výrazná nová strana alebo kandidátka?

Nie, predvolebný Mesiáš sa už očakávať nedá. Strany dokončujú kandidátky a na ich odovzdanie majú už len týždeň a zopár dní.

Menšie prekvapenia môžu priniesť OĽaNO a možno Sieť.

Za posledných 20 rokov sa však žiadnej úplne novej strane nepodarilo dostať za tri mesiace z nuly na volebných päť a viac percent. Aj strany s balistickou dráhou letu ako ANO a SOP si na voľby trúfli najneskôr trištvrte roka pred nimi a zároveň mali za sebou známych ľudí a priamu podporu niektorých médií – mali teda výtlak niekoľkých Borisov Kollárov.

Nechystá sa ani spájanie strán na poslednú chvíľu a nedarí sa ani stranám ako Skok a Šanca, ktoré vedú kampaň niekoľko mesiacov. Bez šance je aj čudné zoskupenie TIP, spájané s Pavlom Paškom a so Smerom.

Môže sa pravica prebrať a otočiť predvolebný vývoj?

Asi nie. Popularita pravicových strán je v posledných mesiacoch pomerne stabilná a majú len mierne výkyvy. Zásadné pohyby medzi nimi zrejme nenastanú.

Súčet preferencií pravicových strán sa takmer nemení a zostáva (bez SNS) v okolí 50 percent. Keďže je však jasné, že hlasy viacerých z nich prepadnú, súčet hlasov pre Smer a SNS dáva Ficovi veľkú šancu byť opäť premiérom. Práve prepad hlasov pravice nahráva najsilnejšej strane a vidno to na prieskumoch, v ktorých by vypadli SaS, SMK aj OĽaNO s Novou, vtedy agentúry napočítajú Smeru aj väčšinu v parlamente.

Mobilizácia pravicových voličov navyše zrejme nebude mimoriadna, tak ako v rokoch 1998 či 2010, keď k nej prispeli zásadné antipatie voči ľuďom ako Vladimír Mečiar a Ján Slota. Pravicová vláda je tak málo pravdepodobná.

Prezident SR Ivan Gašparoviè sa zúèastnil na 2. kole volieb predsedu Vyššieho územného celku (VÚC) vo volebnej miestnosti v Základnej škole na Jelaèièovej ulici v Bratislave v sobotu 28. novembra 2009. Na snímke prezident SR Ivan Gašparoviè vo volebnej miestnosti. FOTO TASR - Štefan Puškáš
Foto – TASR

Čo sa dialo pred štyrmi či šiestimi rokmi?

V roku 2010 boli voľby v tieni opakovaných škandálov koalície Smer-SNS-HZDS. Mesiace predtým médiá informovali o kauzách emisie, nástenkový tender a padal jeden minister SNS za druhým. Navyše, bolo vidieť, že Slota aj Mečiar sú ďaleko za zenitom a na hranici zvoliteľnosti.

Pár dní pred voľbami potom vyšla na verejnosť nahrávka, na ktorej hlas podobný Robertovi Ficovi hovorí o miliónoch od mecenášov pre Smer. Napriek očakávaniam po voľbách vládu zostavovala pravica.

Sto dní pred voľbami 2012 bolo zasa v tieni pádu vlády Ivety Radičovej pre euroval a hlavne v tieni kauzy Gorila, ktorá zničila SDKÚ a ubrala aj ostatným pravicovým stranám. Naopak, posilnili „antisystémové“ strany a hnutia. Smer z kauzy nakoniec vyťažil aj napriek tomu, že Fico podľa údajného spisu SIS pil so šéfom Penty colu.

Ako skončí koalícia OĽaNO-Nova, ktorá potrebuje 7 percent?

Tak, že spojeným stranám Igora Matoviča a Daniela Lipšica bude stačiť päť percent. Obaja ešte pred pár týždňami tvrdili, že o inej možnosti ako o dvojkoalícii nerozmýšľajú. Spojenie totiž vzniklo v čase, keď mali dohromady viac ako desať percent.

Po sérii prieskumov, v ktorých im vyšli preferencie pod siedmimi percentami, však menia slovník a pripúšťajú, že pôjdu vedno do volieb na kandidátke OĽaNO. Koalícia totiž potrebuje na vstup do parlamentu aspoň sedem percent, strane stačí päť. Hoci popularita OĽaNO klesá, zatiaľ klesá pomaly. Päť percent by zvládnuť mali.

Pavol Frešo politik hlasovací lístok miestnos hlasovacia urna hlasovanie
Foto – TASR

Kto sa do parlamentu nedostane a kto v politike skončí?

Rozlúčime sa s SDKÚ, ktorá je hlboko a dlhodobo pod päťpercentnou hranicou. Hoci sa v niektorých prieskumoch pohybuje aj v okolí troch percent, je pravdepodobné, že stranu nakoniec bude voliť ešte menej ľudí, keďže nebudú chcieť riskovať prepad svojho hlasu. Odchod z parlamentu bude zrejme definitívnym koncom SDKÚ. Chvíľu ešte budeme vídať predsedu Pavla Freša, ktorý bude županom do roku 2017.

K ďalším štyrom mimoparlamentným rokom má našliapnuté SMK. V posledných dvanástich prieskumoch agentúry Focus sa nad päť percent dostala len dvakrát a jej priemerný výsledok za pol roka prieskumov je 4,4 percenta. SMK má stabilných aj disciplinovaných voličov, má však aj voličov, ktorí jej môžu odskočiť k Mostu-Hídu, keď budú vidieť, že veľká časť maďarských hlasov môže skončiť opäť v koši.

Na parlament nemajú šancu TIP, Skok, Šanca, komunisti ani kotlebovci.

Aké témy môžu rozhodnúť voľby?

Utečenci, teroristi, moslimovia, z ktorých každého monitorujeme – hlavné témy na voľby sú jasné už teraz a priniesla ich migračná kríza v kombinácii s protiutečeneckými postojmi Roberta Fica. Hoci sa veľká väčšina politických strán k utečencom postavila podobne, chrániť Slovensko môže len vláda, a teda Smer s vojakmi, policajtmi a tajnými službami, takže mu ostatní nemôžu konkurovať. Vládnuca strana sa bude snažiť udržať si tému, nedávno si pre ňu  zmenila aj hlavný predvolebný slogan.

V kombinácii s ďalšími opatreniami z predvolebných balíčkov je jasné, že témy bude udávať Smer. Opozícia sa pokúša dostať do popredia korupciu, efektívne a spravodlivé fungovanie štátu a zrejme aj tému „výmeny Fica“, rodinu či liberálne témy. Na pravicových voličov však skôr budú zaberať sympatie a antipatie k jednotlivým lídrom.

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie