Denník N

Švédsko sa zatvára pred utečencami, Merkelová svoj otvorený postoj nemení

Utečenci čakajú na povolenie prechodu v Grécku. Foto - TASR/AP
Utečenci čakajú na povolenie prechodu v Grécku. Foto – TASR/AP

Švédi zaviedli prísne kontroly na hraniciach aj novú azylovú politiku. Podobne svoj postoj mení aj Francúzsko pre hrozbu džihádu.

Doteraz to bola najotvorenejšia krajina v celej Európe. Hneď od začiatku otvorila dvere dokorán a prijímala každý týždeň tisíce utečencov. Tento týždeň Švédsko otočilo a zmenilo svoju imigračnú politiku.

„Dočasne prispôsobíme švédske právo, takže ľudia si budú musieť hľadať azyl v inej krajine. Potrebujeme prestávku,“ cituje Guardian švédskeho premiéra Stefana Löfvena. „Mrzí ma, že Švédsko už viac nie je schopné prijať žiadateľov o azyl na dnešnej úrovni. Ale jednoducho už nemôžeme urobiť viac.“

Udeľovanie azylu stiahnu na minimum

Do krajiny každý týždeň prichádzalo 10-tisíc utečencov. Švédsko, ktoré má menej ako desať miliónov obyvateľov, malo do konca roka prijať viac ako 190-tisíc žiadateľov o azyl.

„Situácia je neudržateľná,“ uviedol Löfven z vládnucej strany Sociálnych demokratov. „A teraz to poviem priamo, viac ľudí bude musieť žiadať o azyl a získať ochranu v iných európskych krajinách.“

Oznámenie zmeny azylovej politiky prišlo len týždeň po tom, čo na švédskych hraniciach sprísnili kontroly. Hlavne na juhu, cez ktorý do krajiny prúdia utečenci, zdvojnásobili počet policajtov. To sa hneď odrazilo aj na poklese priemerného počtu utečencov za deň z dovtedajších 1 500 na 1 200.

Nová azylová politika, ktorá by mala platiť tri roky, sa bude týkať aj obmedzenia práva pre rodiny maloletých. Doteraz vo Švédsku platilo, že ak dieťa dostane povolenie na pobyt, podľa švédskeho práva sa do krajiny môže nasťahovať aj jeho rodina. To by už platiť nemalo.

Do krajiny pritom tento rok podľa údajov vlády prišlo okolo 33-tisíc maloletých.

Veľkorysý režim udeľovania azylu by sa podľa švédskeho premiéra mal vrátiť na minimum EÚ s tým, že dočasný azyl dostanú noví utečenci len do apríla.

Zmena politiky najviac zasiahla koaličného partnera Sociálnych demokratov Stranu zelených, ktorá bola voči utečencom najotvorenejšia. Podpredsedníčka vlády za zelených Åsa Romsonsa sa pri oznámení tejto zmeny takmer rozplakala.

„Je to príšerné rozhodnutie,“ povedala s tým, že životy utečencov budú ešte viac neisté.

Obavy z utečencov však už dlhodobo rastú medzi obyvateľmi tejto severnej krajiny. „Situácia tu je úplne mimo kontroly,“ cituje BBC Jenny Ribsskogovú zo Štokholmu. „Nemáme prácu, školy, ubytovanie pre migrantov. Vláda hovorí, že ich dajú na zimu do stanov. Je to strašné.“

Švédska agentúra pre migráciu medzitým uviedla, že pre nových utečencov už nie sú voľné miesta v hoteloch, bytových domoch, stanoch či starých kasárňach a prestavaných väzeniach. Oznámila tiež, že v krajnom prípade by vo svojej centrále ubytovala 50 migrantov.

„Dnes si stále viac a viac Švédov z každej sociálnej vrstvy uvedomuje, že nie je možné zobrať tak veľa ľudí v takom krátke čase,“ hovorí Ribsskogovej priateľ Per Sefastsson.

Teraz sa zdá, že si tento problém uvedomila aj švédska vláda.

„Najväčší súčasný problém je, že množstvo žiadateľov o azyl rastie rýchlejšie, ako sme schopní pre nich zaistiť ubytovanie,“ cituje Washington Post Morgana Johanssona, ministra pre spravodlivosť a azylovú politiku. „Švédsko už nemôže garantovať ubytovanie pre každého, kto sem príde. Tí, ktorí sem prídu, by sa mohli zmieriť s novou správou, že tu nemajú kde zostať.“

Utečenci na gréckom ostrove Lesbos. Foto - TASR/AP
Utečenci na gréckom ostrove Lesbos. Foto – TASR/AP

Nemecko necháva otvorené dvere

Úplne odlišnú politiku si drží Nemecko. Napriek kritike doma aj v zahraničí a obavám po parížskych útokoch chce nemecká kancelárka Angela Merkelová prijímať utečencov rovnako ako doteraz. Potvrdila to v stredu v dolnej komore Bundestagu.

Nemecko, ktoré je hlavnou hospodárskou silou Európy, má podľa nej povinnosť ochraňovať životy ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a konfliktmi na Strednom východe, v Afrike a v Ázii.

Krajina, ktorá chce tento rok prijať 750-tisíc ľudí, každý mesiac láme rekordy. Len v októbri do Nemecka prišlo 181-tisíc utečencov, čo je o 17-tisíc viac ako v septembri.

Merkelová tiež v Spolkovom sneme uviedla, že ak má ďalej fungovať schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach, bude nutné vytvoriť trvalý mechanizmus na rozdelenie utečencov medzi krajinami EÚ.

„Rovnako ako na udržanie spoločnej meny, bolo nutné urobiť ďalšie integračné kroky, bude nutné ich robiť aj v tomto prípade, pretože sa ukazuje, že súčasný systém nie je dostatočný,“ uviedla Merkelová. „Solidárne rozdelenie utečencov podľa hospodárskej sily a pripravenosť na zavedenie trvalého mechanizmu nie sú žiadnou drobnosťou. Naopak, je to rozhodujúca otázka pre to, či môže byť ďalej udržaný schengenský priestor.“

Merkelová donedávna argumentovala aj tým, že krajina týchto ľudí potrebuje. Najnovší dokument Európskej komisie však upozorňuje, že utečenecká kríza spôsobí len mierny ekonomický rast členských štátov EÚ. „Ak to bude vhodne riadené, príliv utečencov bude mať malý pozitívny vplyv na rast v krátkom a strednom horizonte,“ píše správa.

Celková populácia by sa podľa nej mala vplyvom prílivu migrantov zvýšiť len o 0,4 percenta.

Viac ako tri milióny utečencov budúci rok

Podľa Komisie by do EÚ malo budúci rok prísť viac ako tri milióny utečencov. Ich údaje vychádzajú z predpokladu, že tempo príchodu utečencov zostane na súčasnej úrovni.

Toto číslo by sa navyše do roku 2017 nemalo výrazne znížiť.

Migračné vlny by nemali ustať ani túto zimu. Podľa predpovedí vysokého komisára pre utečencov by najbližšie štyri mesiace malo cez Turecko a Grécko prísť viac ako päťtisíc utečencov denne.

Vysokých čísel sa obávajú najmä vo Francúzsku. Francúzsky premiér Manuel Valls v utorok vyzval EÚ, aby obmedzila počet migrantov pre hrozby džihádu.

„Európa musí povedať, že už viac nemôže prijať tak veľa migrantov, už to nie je možné,“ uviedol podľa Suddeutsche Zeitung v Berlíne, po stretnutí francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda s Merkelovou. „Kontrola vonkajších hraníc Európskej únie je základom pre budúcnosť EÚ. Ak to neurobíme, ľudia si povedia: Dosť, Európa!“

Valls však nekritizoval Merkelovej otvorenosť voči migrantom. „Nemecko prijalo čestné rozhodnutie otvoriť svoje dvere utečencom,“ dodal.

Francúzsko tiež posilňuje hraničné kontroly aj kontroly na vlakových staniciach. Viac ako osemtisíc policajtov chráni francúzske hranice pre parížske útoky aj budúcotýždňový klimatický samit v Paríži.

Vojak na francúzsko-belgickej hranici. Foto - TASR/AP
Vojak na francúzsko-belgickej hranici. Foto – TASR/AP

Medzitým španielske ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily v mori zachránili 517 ľudí z drevenej rybárskej lode, ktorá sa plavila z líbyjského pobrežia. Grécka pobrežná stráž zas uviedla, že pri ostrove Kos vytiahla z mora 78 ľudí, zatiaľ čo 293 ľudí na nafukovacích člnkoch zachránila pri pobreží ostrova Lesbos.

Gréci stále hľadajú telo 6-ročného chlapca, pričom našli telo iného dieťaťa, ktoré zomrelo vo vodách neďaleko ostrova Kos, keď sa prevrátil čln s utečencami.

„Myslím, že bojujeme s niečím, čo je mimo našich schopností, a všetci by to mali pochopiť,“ povedal grécky premiér Alexis Tsipras pri návšteve utečeneckého tábora na ostrove Lesbos. „Je to desivá situácia.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Útok v Paríži

Svet

Teraz najčítanejšie