Marián Leško: Taraba hrá svoje hry, Matovič mu bude zobať z ruky
Politický komentátor Marián Leško hovorí, že predčasné voľby musia ešte pár mesiacov dozrieť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V nedeľu v noci sa stala strašná tragická dopravná nehoda, ktorú spôsobil človek s 1,69 promile alkoholu. Súčasťou diskusie, ktorá nastala, je aj to, že sa u nás veľmi veľa pije. Ako novinári sme zažili veľa verejných činiteľov, ktorí pijú. Je ťažké to napísať, lebo to často nevieme preukázať. Bol alkohol vždy bežnou súčasťou slovenského verejného života?
Obávam sa, že vždy. Winston Churchill, slávny britský premiér, povedal: „Ja som mal vždy viac z alkoholu ako alkohol zo mňa.“ Už aj vtedy, keď to povedal on, tak niektorí britskí generáli by mohli povedať, že to nebola vždy pravda. On pil celý deň takpovediac pod lekárskym dozorom a udržiaval sa v nejakej hladine, aby mohol normálne fungovať. Podarilo sa mu to, stal sa veľkým víťazom vojny, ale je jeden Churchill a je plno opilcov vo verejnom živote. Jednoducho nie každý to zvláda tak ako on a to, že alkohol hrá príliš veľkú a príliš negatívnu rolu vo verejnom živote, je o Slovensku dlhodobo známe.
Viacero ľudí na sociálnych sieťach, ktorí nepijú, opisovalo, aké je to pre nich často ťažké na rôznych akciách, kde sú za čudákov. Igor Matovič mal nápad s trestom – odobratie auta, ak niekto spôsobí dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Nemali by sa politici skôr sústreďovať na to, aby vlastným príkladom ukázali, že napríklad piť v práci nie je v poriadku?
Najskôr k Igorovi Matovičovi. Prišiel s tým skvelým nápadom, že treba konfiškovať autá, a úplne prehliadol, že toto už v právnom poriadku máme a že to súdy čoraz častejšie uplatňujú, a dôvod, prečo to neuplatňujú ešte častejšie ako doteraz, je ten, že napríklad chýbajú metodické pokyny z ministerstva financií. Takže ak pán Matovič chce, aby sa naozaj brali autá ľuďom, ktorí sadajú za volant opití, tak by sa mal pozrieť na to, či jeho ministerstvo urobilo všetko pre to, aby tento proces prebiehal hladko. Ono nestačí, aby politici išli iba osobným príkladom. Politici sú na to, aby povedali, keď má spoločnosť problém: vážení, my máme problém a musíme s tým niečo urobiť. Príkladom sú škandinávske štáty. Pochopili, že časť obyvateľstva jednoducho nezvláda svoj súboj alebo spolužitie s alkoholom, a prijali opatrenia, aby škody, ktoré z toho vyplývajú pre spoločnosť, boli minimálne. My zatiaľ nie sme ani v tom prvotnom štádiu, keď by sme si priznali, že ako spoločnosť máme problém s alkoholom. A to je to, po čom volá lekár Okruhlica už dlhé roky, a nikto ho nechce počúvať. Ak si to nepriznáme, tak nemôžeme ani prijať opatrenia, ktoré by problém nejakým spôsobom minimalizovali.
Keď vodiča v nedeľu večer zadržali, tak bol arogantný, hovoril, že policajtov vyzlečie z uniformy, čo je tiež také slovenské. Prečo si stále niektorí ľudia myslia, že môžu takto reagovať, keď porušia predpis a stretnú radového policajta?
Vyplýva to zo základnej skutočnosti, že na to nie sme zvyknutí a nemáme to v krvi, že pred zákonom sme si všetci rovní. Sú šťastnejšie krajiny, kde sa táto tradícia už naozaj dostala do spoločenského obehu, a ani králi, ani premiéri a ani ľudia vysoko postavení si nevedia predstaviť, že by na verejnosti manifestovali „ja som viac ako ostatní občania“. U nás každý, kto má aké-také spoločenské postavenie, vychádza z toho, že on je niečo viac ako v ich pohľade pouličná zmeska, ako obyčajný plebs. U nás sa vychádza z toho, že ak má niekto nejaké postavenie, tak pre neho zákony neplatia a to je také vžité, je to také zaužívané, že keď sa niekto z tejto skupiny dostane do problémov, tak prvé, čo mu napadne hovoriť, je:
