Denník N

Obchodník, ktorého zbrane mali teroristi: To si u nás Francúz nemôže kúpiť suvenír?

Expanzné zbrane sú obvykle prerábané z klasických zbraní. Foto N – Tomáš Benedikovič
Expanzné zbrane sú obvykle prerábané z klasických zbraní. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenská firma AFG predala zbrane, ktoré sa našli u teroristov útočiacich na Charlie Hebdo. O pár týždňov neskôr predala expanzné samopaly dvom Francúzom, ktorých v Česku odsúdili za nedovolené ozbrojovanie. Všetko legálne.

Firma AFG sídli v rodinnom dome, kúsok od Partizánskeho. Jej renomé však presahuje hranice Slovenska. Expanzné zbrane z jej skladov ešte donedávna putovali do celej Európy. Okrem iného aj k teroristom, ktorí v januári útočili na Charlie Hebdo.

Spoločnosť AFG ani po tom svoj biznis model nezmenila. V apríli predala niekoľko samopalov dvom Francúzom, ktorých zadržali v Česku za nedovolené ozbrojovanie. Podľa českého súdu išlo o samopaly, ktoré sa dali jednoduchou úpravou zmeniť na funkčné. „Nemali arabské mená a ja som nemal právo sa ich pýtať, čo s tými zbraňami budú robiť,“ hovorí konateľ firmy FRANTIŠEK GAJDOŠ.

Český súd zistil, že vaše expanzné samopaly bolo možné jednoducho upraviť na funkčné. Čo na to hovoríte?

Je to jednoduché. Súd a jeho znalecký posudok vychádzal z českých technických noriem, ktoré boli ešte nedávno prísnejšie ako slovenské. My sme sa riadili našimi zákonmi a podľa nich prebehlo všetko v poriadku.

Išlo o štyri samopaly Škorpión a tri izraelské samopaly UZI, ktoré ste v apríli predali dvom Francúzom. Kto tieto zbrane upravoval?

To v túto chvíľu povedať neviem, lebo nepoznám ich výrobné čísla. To môže zistiť polícia.

Predali ste ich dva mesiace po tom, ako sa objavilo podozrenie, že vaše zbrane mohli využiť teroristi pri januárových útokoch v Paríži.

Či sa pri Charlie Hebdo strieľalo u nás kúpenými zbraňami, nie je doteraz preukázané (zo Slovenska mohli pochádzať aj zbrane, ktoré sa našli pri domových prehliadkach – pozn. red.). V každom prípade, reč je o zbraniach, ktoré boli u nás kúpené legálne. Podľa zákonov, ktoré platili do 1. júla, sme mohli ktorémukoľvek občanovi Európskej únie predať akúkoľvek expanznú zbraň. Musel splniť len dve veci: ukázať nám doklad totožnosti a mať peniaze. To všetci zákazníci spĺňali.

Už vo februári vás kontaktovala slovenská polícia pre útoky na Charlie Hebdo. Napriek tomu ste zbrane ďalej predávali rovnakým spôsobom.

Polícia preverovala viacerých predajcov, nielen nás. My sme si prešli databázu zákazníkov a nebolo medzi nimi žiadne meno, ktoré sa spomínalo v súvislosti s útokmi na Charlie Hebdo. Takže u nás museli nakupovať iné osoby.

Mohol obstarávať priekupník alebo takzvaný biely kôň.

To ja vedieť nemôžem. Pokiaľ by ma upozornili orgány činné v trestnom konaní, že u mňa chcú nakupovať podozrivé osoby, tak by som predaj zablokoval. Ale pokiaľ sem prišli občania Európskej únie, tak som nemal dôvod odmietnuť legálny obchod.

Pri útokoch na Charlie Hebdo a židovský obchod v Paríži zahynulo sedemnásť ľudí. To nebol dostatočný impulz, aby ste niečo zmenili?

Znovu opakujem: nebolo nijak preukázané, že by bol našimi zbraňami spáchaný trestný čin. Dokonca sme až donedávna ani nemali potvrdené, že šlo skutočne o naše zbrane, ktoré sa našli u ľudí zapletených do útokov na Charlie Hebdo. Všetko to boli len špekulácie.

Tak ste v apríli predali samopaly dvom francúzskym občanom, ktorí ich chceli prepašovať zo Slovenska.

Keď si prečítate mená tých Francúzov, ani jedno z nich neznie, že by malo arabský pôvod (Christophe Etienne Dubroeucq a Jeremy Pierre Andre Onoo – pozn. red.). Nemali sme dôvod sa domnievať, že by mohol nastať problém. Predsa sa na to nemôžeme dívať tak, že akýkoľvek francúzsky občan, ktorý si kupuje expanznú zbraň, môže byť terorista. Prečo by si nejaký Francúz nemohol kúpiť zbraň ako suvenír pre svoje vlastné potešenie?

Dvaja Francúzi sadnú do auta, cestujú stovky kilometrov do Partizánskeho, aby u vás nakupovali zbrane. Vám to nepripadá zvláštne?

Ale to opäť súvisí s tým, že do 1. júla boli naše zákony iné než tie, ktoré platia vo Francúzsku. V tomto kontexte viem pochopiť, že Francúzi kupovali expanzné zbrane na Slovensku. Tunajšie zbrane sú pre vojenských nadšencov zaujímavé, pretože sú autentickejšie. A že ich kupovali konkrétne u nás, si vysvetľujem tým, že naša firma je známa v Európskej únii predajom ručných zbraní, nielen tých expanzných.

Takže k vám cestovali preto, že ste dobrí?

Možno iné firmy nevyvíjali také marketingové aktivity, aby sa presadili na trhu ako my. Jedno z negatív však samozrejme je, že sa dostávame do rôznych špekulácií. Pritom nie sme jediní na Slovensku, kto predával zbrane cudzincom.

Vám muselo byť jasné, že v momente, keď tí cudzinci prekročia české hranice, spáchajú trestný čin nedovoleného ozbrojovania.

Ale ako som to mohol vedieť? Ja som predsa nemal právo sa ich pýtať, čo s tými zbraňami budú robiť.

Na vás tí Francúzi pôsobili dojmom, že zostanú na Slovensku?

Poznám mnoho občanov Českej republiky, ktorí majú svoje expanzné zbrane u známych na Slovensku, pretože doma by im hrozil postih. Poznám i Nemcov, ktorí to takto robia. Keď prídu na Slovensko, tak si s nimi idú zastrieľať alebo účinkujú pri rôznych ukážkach historických bojov.

Vy ste donedávna predávali zbrane aj na diaľku. Zákazníci k vám ani nemuseli prísť osobne, len vám napísali svoje údaje a vy ste im zbrane poslali.

Takýto predaj bol podľa našich zákonov legálny, robila to aj konkurencia.

Zákazníci sa vám ľahko mohli preukazovať nepravými dokladmi, čo, mimochodom, mali urobiť aj spomínaní Francúzi.

Nemám technické možnosti ani oprávnenie zisťovať, či mi niekto predloží pravý občiansky preukaz. Ak sa tak preukázali, porušili zákon.

Máte prehľad, koľko vašich expanzných zbraní sa dostalo do zahraničia?

Odhadnúť to v túto chvíľu neviem, nejaký čas by trvalo, kým by som to zistil. Vy sa však tú vec stále snažíte posúvať do roviny, že kto predáva cudzincom, robí niečo zlé. My nemôžeme ľudí selektovať. Mali sme prípad aj zo Slovenska, keď chlapci, myslím z Prievidze, boli odsúdení za to, že sa snažili s našimi zbraňami niečo robiť. Vopred teda nedokážeme odhadnúť, kto môže predstavovať riziko.

Na mňa to pôsobí dojmom, že ste len využívali benevolentné slovenské zákony a vôbec sa nestarali, komu zbrane predávate.

Potom na vás takto musia pôsobiť všetci obchodníci na Slovensku. Každý zákazník si predsa musí byť vedomý, aké zákony na danom území platia. Napríklad u nás je legálny predaj slzného plynu, vo Veľkej Británii nie je. Nám sa stalo, že nášmu zákazníkovi našli slzný plyn na letisku v Londýne a dostal do pasu pečiatku „nežiaduci“. Mám niesť zodpovednosť za to, že si niekto neprečíta zákony?

My sa však rozprávame o automatických zbraniach, ktoré sa dajú prerobiť na funkčné.

Prerobiť expanznú zbraň na funkčnú nie je také jednoduché, ako sa vám môže zdať. To neurobíte za päť minút. Ak si myslíte, že stačí len vybúchať kolíky, ktoré sa tam navŕtali, tak vám hrozí vážne zranenie, pretože môže dôjsť k deštrukcii zbrane. Potrebujete na to špeciálne nástroje. A aj keď úpravu urobíte profesionálne, zbraň už nemusí mať rovnaké vlastnosti. Pre teroristov je teda oveľa jednoduchšie zadovážiť si rovno funkčné zbrane na čiernom trhu.

Pokiaľ to je také náročné, prečo podľa vás česká polícia začala zabavovať expanzné zbrane legálne nakúpené na Slovensku?

Pretože ich technické normy boli prísnejšie a nepovoľovali držanie expanzných zbraní upravených podľa našich štandardov. Dnes sú však slovenské normy azda najtvrdšie v Európskej únii. Dokonca sa vyžaduje, aby majitelia nechali expanzné zbrane zaregistrovať na polícii, čo sa nevyžaduje ani v Česku.

Ako ste po sprísnení týchto pravidiel zmenili predaj?

Znovu sa riadime zákonmi, tak ako sme to robili doteraz. To znamená, že napríklad cudzinec musí už vopred predložiť povolenie svojej krajiny na dovoz expanznej zbrane. A až na základe toho mu na polícii vybavíme medzinárodný sprievodný list.

Nové zákony sprísnili aj technický postup na znehodnocovanie expanzných zbraní. Už máte nejakú zbraň upravenú podľa nových pravidiel?

Zatiaľ sme to neskúšali. Stále máme veľa zásob zbraní, ktoré sú upravené podľa starej vyhlášky. Avšak aj tieto zbrane je slovenský zákazník povinný ohlásiť na polícii. A zahraničný by aj ku kúpe takejto zbrane potreboval povolenie na dovoz do jeho krajiny a k tomu medzinárodný sprievodný list.

Protiteroristické zákony

Útok na Charlie Hebdo

Útok v Paríži

Teraz najčítanejšie