Denník N

Bieloruský denník: Môže Lukašenko poslať svoju armádu do vojny proti Ukrajine?

Vojnou zničený Mykolajiv. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vojnou zničený Mykolajiv. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúsme zistiť, či je bieloruská armáda už o niečo bližšie k prekročeniu ukrajinských hraníc.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Odkedy sa začala ruská vojna proti Ukrajine, stále sa diskutuje o tom, či sa Lukašenkova armáda zapojí do bojov.

V prvých dňoch sa dokonca objavili správy, že proti Ukrajincom už údajne bojujú bieloruské pravidelné jednotky, čo sa však nepotvrdilo. V posledných dňoch sa znovu rozprúdili reči o tom, že Lukašenkove vojská idú do vojny.

Hlavné dôvody sú dva: Rusko očividne čoraz rýchlejšie stráca pôdu pod nohami a zostáva mu len málo možností, ako zvýšiť stávky. Jedným z takýchto spôsobov je plné zapojenie vojsk bieloruského diktátora do vojny. Niekde tam nájdete aj použitie jadrových zbraní.

Aké veľké sú šance na širokú účasť bieloruskej armády vo vojne? Praje si to Putin? Je bieloruská armáda hrozbou pre Ukrajinu? Odpovede nájdete v novej časti denníka.

Bieloruská armáda

Ak mala ruská armáda imidž „druhej armády sveta“, o bieloruských vojakoch sa to povedať nedá.

Na domácej scéne je obraz bieloruskej armády skôr negatívny. Muži sa snažia sabotovať vojenskú službu, aby nemuseli stráviť až dva roky života pochodovaním a farbením trávy (niektorí možno doslova, ale spravidla ide o mém, že v armáde je človek nútený vykonávať nezmyselné a demonštratívne činnosti).

Po roku 2020 sa obraz bieloruskej armády u protestujúcej časti spoločnosti zhoršil, pretože armáda nepodporila ľudí otvorene.

Bieloruská armáda nemá žiadne bojové skúsenosti (ak nerátame pluk Kalinovského a pluk Pahoňa, ktoré však vznikli po rozpútaní ruskej vojny proti Ukrajine a bojujú na strane Ukrajincov) a motivácia by bola jednoznačne najnižšia. Podľa rôznych prieskumov verejnej mienky sú dokonca aj Lukašenkovi priaznivci proti tomu, aby bieloruská armáda vstúpila do bojov.

Koncom septembra sa v Rusku začala mobilizácia (Putin ju označil za „čiastočnú“) a o týždeň neskôr bieloruský demokratický politik Pavel Latuško povedal, že Lukašenko ruskému prezidentovi prisľúbil mobilizáciu 100-tisíc vojakov. Podľa politika získal tieto informácie zo svojich zdrojov.

Dodal, že dohoda zahŕňa rozmiestnenie 120-tisíc ruských vojakov v Bielorusku v priebehu nasledujúcich mesiacov.

Tvít Pavla Latuška s touto správou sa stal jedným z najpopulárnejších na jeho účte a správu rýchlo prebrali mnohé médiá v Bielorusku, na Ukrajine a v ďalších krajinách. Politik však neposkytol žiadne relevantné dôkazy svojich tvrdení.

Aké sú príznaky a čo sa deje

Nezávislý projekt Bieloruský Hajun, ktorý vytvoril po začiatku vojny populárny bloger Anton Motoľko a ktorý monitoruje vojenské aktivity v Bielorusku, slová Pavla Latuška popiera. Tak to aspoň bolo koncom septembra.

Bieloruský Hajun uviedol, že nemá žiadne presvedčivé fakty, ktoré by potvrdzovali presun ruských vojsk do Bieloruska, a navyše v takom počte. Takže mobilizácia nie je nijako potvrdená. Áno, prebiehajú výcviky, ľudia dostávajú povolávacie rozkazy, ale v rámci štandardných akcií bieloruského ministerstva obrany.

Jednoznačná odpoveď, samozrejme, neexistuje. Experti a aktivisti však diskutujú o dvoch kľúčových hypotézach.

Prvá. Pre Putina je výhodné, že Lukašenko zostáva podmienečne neutrálny a zúčastňuje sa na vojne presne tak, ako to robí: územím, infraštruktúrou a tým, že v ukrajinskej armáde vzbudzuje napätie ako potenciálna hrozba. A viac ani netreba: Rusko má dostatok vlastných zdrojov na mobilizáciu. Bielorusko má oveľa menej obyvateľov (9 miliónov oproti 144 miliónom).

Druhá. Putin sa chystá Lukašenka „dotlačiť“ a prinútiť ho, aby poslal bieloruskú armádu do vojny s Ukrajinou. Bieloruský diktátor už nemá Putinovi čo ponúknuť a posledným krokom je vyslanie svojich vojakov do boja proti Ukrajincom. Potom by bolo možné na príklade východného suseda spustiť mobilizáciu v krajine.

Ktorá z týchto dvoch možností bude bližšia pravde, zistíme možno už čoskoro.

Čo sa stane, ak bude v Bielorusku vyhlásená mobilizácia?

Zasiahne väčšinu mužov starších než 18 rokov a niektoré ženy – napríklad zdravotné sestry. Aj keď má muž vojenský preukaz a nie je spôsobilý na vojenskú službu v čase mieru, podlieha mobilizácii. Najočividnejším spôsobom, ako sa vyhnúť vyslaniu na front, je spáchať trestný čin. Nie je to síce smiešne, ale v Bielorusku je to teraz jednoduché: stačí vytiahnuť bielo-červeno-bielu vlajku a prejsť po ulici.

Pokiaľ ide o reakciu bieloruskej spoločnosti, odpoveď je zložitejšia. Po prvé, treba očakávať novú vlnu emigrácie, podobne ako v Rusku. Lukašenko sa však môže vopred poistiť a uzavrieť hranice, napríklad.

Povedie mobilizácia v Bielorusku k protestom a iným druhom občianskej nespokojnosti? Odborníci aj bežní ľudia, s ktorými som o tom diskutoval, sa zhodujú, že mobilizácia by mohla v krajine vyvolať novú vlnu protestov. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo ju ešte nevyhlásili – Lukašenko a jeho okolie totiž chápu, že drvivá väčšina Bielorusov (dokonca aj tých, ktorí sú za diktatúru) si neželá účasť bieloruských vojsk vo vojne.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie