Ako sa skončí rusko-ukrajinská vojna?

Autor je americký historik

Spočiatku si nikto nevedel predstaviť, že by sa mohla začať rusko-ukrajinská vojna. A predsa sa začala. A teraz si nikto nevie predstaviť, ako sa skončí. A predsa sa skončí.

Vojna je v konečnom dôsledku politickou záležitosťou. To, že Ukrajina vyhráva na bojisku, je dôležité, pretože tým vyvíja tlak na ruskú politiku. Tyrani ako Putin nás fascinujú, pretože vyvolávajú dojem, že si môžu robiť, čo chcú. To však, samozrejme, nie je pravda. Navyše, ich režimy síce vyzerajú inak, no v skutočnosti sú krehké. Vojna sa skončí, keď ukrajinské vojenské víťazstvá zmenia ruskú politickú realitu, čo je proces, ktorý sa podľa mňa už začal.

Známy reťazec

Ukrajinci, priznajme si to, sa ukázali ako úžasne schopní bojovníci. Uskutočnili sériu obranných a teraz aj útočných operácií, ktoré má človek chuť nazvať „učebnicové“, ale pravdou je, že tie učebnice ešte neboli napísané. Keď budú, ukrajinský postup poskytne veľa dobrých lekcií. Ukrajinci to robili s obdivuhodným pokojom a dokonca so smiechom, aj keď ich nepriateľ pácha strašné zločiny a otvorene vedie kampaň za ich zničenie ako národa.

Práve teraz však nie je úplne ľahké predvídať, ako Ukrajina dosiahne víťazstvo, aj keď Ukrajinci postupujú. Je to preto, že mnohé z našich predstáv sú uväznené v klietke jediného a dosť nepravdepodobného variantu konca vojny: jadrového výbuchu. Myslím si, že tento scenár nás čiastočne priťahuje preto, lebo sa zdá, že iné varianty nie sú, a že výbuch vyzerá ako koniec.

Predstava atómového hríbu, ktorý by uzavrel príbeh vojny, však vyvoláva úzkosť a bráni jasnému mysleniu. Sústredenie sa na tento scenár a nie na tie pravdepodobnejšie nám bráni vidieť, čo sa v skutočnosti deje, a pripraviť sa na pravdepodobnejšiu možnú budúcnosť. V skutočnosti by sme nikdy nemali stratiť zo zreteľa, ako veľmi ukrajinské víťazstvo zlepší svet, v ktorom žijeme.

Ale ako sa tam dostaneme? Vojna sa môže skončiť rôznymi spôsobmi. Tu by som chcel načrtnúť len jeden pravdepodobný scenár, ktorý by sa mohol objaviť v najbližších týždňoch a mesiacoch. Samozrejme, že sú aj iné, je však dôležité, aby sme svoje myšlienky začali smerovať k niektorým z pravdepodobnejších variantov. Môj scenár znie, že ruská konvenčná porážka na Ukrajine sa nepozorovane prelína s ruským mocenským bojom, čo si zase bude vyžadovať stiahnutie Ruska z Ukrajiny. Toto je z historického hľadiska veľmi známy reťazec udalostí.

Nerobme to za neho

Ešte predtým, ako rozviniem svoju predstavu, bude treba odstrániť jadrovú statickú energiu. Keď hovoríme o jadrovej vojne v širšom zmysle, predstavujeme si, že rusko-ukrajinská vojna je celá o nás. Cítime sa ako obete. Hovoríme o našom strachu a úzkosti. Tvoríme príťažlivé titulky o konci sveta. Ale táto vojna sa takmer určite neskončí použitím jadrových zbraní. Štáty s jadrovými zbraňami bojujú a prehrávajú vojny od roku 1945 bez toho, aby ich použili. Jadrové mocnosti ponižujúco prehrávajú vojny na miestach ako Vietnam a Afganistan, no nepoužívajú jadrové zbrane.

Určité pokušenie duševne pripustiť jadrové vydieranie, samozrejme, existuje. Akonáhle sa nastolí téma nukleárnej vojny, zdá sa, že je mimoriadne dôležitá, sme ňou posadnutí a stávame sa depresívnymi. Práve tam sa nás Putin snaží zaviesť svojimi vágnymi narážkami ohľadne jadrových zbraní. Keď sa toho raz chytíme, predstavíme si hrozby, ktoré Rusko v skutočnosti nerobí. Začíname hovoriť o ukrajinskej kapitulácii, len aby sme uvoľnili psychický tlak, ktorý cítime.

To však robíme Putinovu prácu za neho a zachraňujeme ho pred katastrofou, ktorú vytvoril on.