Začal sa proces s Jozefom Brhelom: Milióny z finančnej správy končili vo firmách na Malte či Cypre

Predseda Smeru Robert Fico si k sebe blízko pustil len veľmi málo ľudí. Oligarcha a exposlanec Mečiarovho HZDS Jozef Brhel je jedným z nich. Za Fica sa podnikateľovi darilo ešte viac ako za Mečiara, jeho vlády išli po ruke Brhelovým biznis plánom. A aj preto Brhelov majetok dosiahol na konci Ficovho vládnutia okolo štvrť miliardy eur.

Ako Brhel roky zarábal, ukazuje kauza Mýtnik, v ktorej je hlavným obžalovaným. V pondelok sa po prvý raz  v tejto pozícii postavil pred senát Špecializovaného trestného súdu predsedu Jána Hrubalu. Spolu s ním budú v kauze rozhodovať sudcovia Ján Giertli a Rastislav Stieranka.

Za legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machináciu pri verejnom obstarávaní a korupciu hrozí Brhelovi až dvadsaťročné väzenie.

Spolu s ním podal prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa vo februári obžalobu na ďalších päť osôb. Je medzi nimi aj Brhelov syn, štátny tajomník ministerstva financií z éry Petra Kažimíra Radko Kuruc, a aj architekt Miroslav Slahučka, Kažimírov priateľ.

Kauza Mýtnik odkrýva korupčný systém, ktorý roky fungoval na finančnej správe. Je o tom, ako sa darilo pomocou utajených zmlúv na informačné systémy profitovať firme Allexis. Tá bola roky spájaná len s menom podnikateľa Michala Suchobu – polovica zisku z IT zákaziek išla Brhelovi.

Vďaka zmluvám na virtuálnu registračnú pokladnicu, eKasu či informačný systém kontrolných známok získala Allexis postupne takmer 54 miliónov eur. Rámcovú zmluvu s ňou daniari podpísali 27. decembra 2013. Znalci v rámci vyšetrovania určili hodnotu systémov dodaných firmou Allexis na vyše 8,6 milióna eur. Štátu tak bola spôsobená škoda viac ako 45 miliónov eur.

A to všetko v rámci verejne deklarovaného boja proti daňovým a colným únikom.

Predseda senátu: Toto nebude herecké predstavenie

Skôr ako sa prokurátor Repa dostal k čítaniu obžaloby, pokúsili sa obhajcovia obvinených o prerušenie konania námietkami. Najskôr sa pokúsil Brhelov obhajca Lukáš Trojan spochybniť prokurátora Repu. Senát ho nechal námietku predniesť, hoci bolo jasné, že prichádza neskoro. Keď už je totiž začiatok procesu, prokurátor aj obhajcovia sú stranami v konaní a nemožno ich namietať.

„Nechali sme vás hovoriť, ale v budúcnosti budeme veľmi hospodárne nakladať s časom,“ upozornil sudca Hrubala advokáta. „Toto nebude herecké predstavenie ani obhajcov, ani prokurátora, ani svedkov,“ dodal.

Upozornil vopred obhajcov aj na to, že tento senát nepovolí citovať zo žiadneho dôkazu, ktorý nebol získaný legálnym spôsobom. Trojan totiž namietal Repu citáciami z medializovanej nahrávky medzi neprávoplatne odsúdeným expolicajtom Mariánom Kučerkom a prokurátorom Repom. Hovoril na nej o „Lajovi“, teda Ľudovítovi Makóovi, ktorý je svedkom aj v kauze Mýtnik.

Trojan chcel takto spochybniť Repovu nezaujatosť. Prokurátor vysvetľoval, že so svedkom Makóom prišiel do kontaktu výlučne v rámci profesionálneho styku. Zaujatý sa preto necíti.

Keď to nevyšlo s Repom, ďalší Brhelov obhajca Michal Mandzák podal námietku voči celému senátu. Pôvodne mal totiž rozhodovať v zložení Ján Hrubala, Ján Giertli a Jozef Šutka. Posledný menovaný sudca však od októbra prešiel na Najvyšší súd, a preto nastúpil namiesto neho do senátu sudca Rastislav Stieranka.

Mandzák spochybnil, že rozvrh práce na Špecializovanom trestnom súde neobsahuje žiaden algoritmus, podľa ktorého by sa dalo predvídať, ako bude určený náhradný sudca v senáte. Je to vraj len na rozhodnutí predsedu súdu, teda Hrubalu.

Senát po porade povedal, že o námietke ani nebude konať, nebola totiž podaná bezodkladne. Stieranka sa stal náhradným sudcom v senáte už začiatkom júla, odkedy viacerí advokáti veľakrát nazreli do spisu. Ak s jeho ustanovením mali problém, mali vzniesť námietku skôr ako v deň prvého pojednávania.

Fico, Kaliňák, systém našich ľudí a prepojených firiem

Aj kauza Mýtnik a zákazky na finančnej správe sú súčasťou systému „našich ľudí“, ktorý vytvorili Robert Fico a Robert Kaliňák za vlád Smeru. Kľúčový bol post riaditeľa finančnej správy, ktorý v máji 2012 obsadil František Imrecze.

Imrecze roky pôsobil v IT sfére, kde sa spoznal aj s Milanom Gregom. Ten ho presvedčil ísť do verejnej správy a urobil z neho najskôr šéfa IT sekcie finančnej správy.

Ďalším dôležitým človekom bol Daniel Čech, ktorý sa stal šéfom daňovej a colnej sekcie.

Aj vďaka nim sa podarilo zabezpečiť, aby zmluvy s Allexisom boli v utajenom režime. To bolo dôležité, aby sa vyhli akejkoľvek verejnej kontrole – aby nebolo hneď na prvý pohľad v centrálnom registri zmlúv jasné, že systémy od Allexisu sú predražené.

Čech bol aj pri rokovaniach Imreczeho so Suchobom o tom, aké systémy môže finančnej správe poskytnúť. Nešlo však o žiadne oficiálne stretnutia. Väčšina z nich sa odohrala u Suchobu doma v Limbachu. Keď všetko dohodli, narazili. Chýbalo im politické krytie.

Cena za jeho získanie bola veľká: Suchoba policajtom opísal, ako sa za toto krytie „natlačil“ do jeho firmy Brhel. Nakoniec dostával polovicu zo ziskov Allexisu. Nie priamo, cez iné firmy, ktoré zakladal a oficiálne riadil obžalovaný Martin Bahleda. Riadil ich však pre Jozefa Brhela mladšieho.

A tak v Českej republike vznikla akciová spoločnosť Allexis Group, na Malte Allexis Assets Limited a na Cypre Prenmor Finance Limited. V bankách, kde mali tieto spoločnosti vedené účty, Bahleda podľa obžaloby uvádzal ako konečného užívateľa výhod Brhela mladšieho.

Tieto spoločnosti mali medzi sebou uzavreté licenčné zmluvy, vďaka čomu získali nakoniec 40 percent zo všetkých výnosov vyplatených Allexisu od finančnej správy. V obžalobe je opísaných niekoľko prevodov. Tie boli súčasťou mechanizmu, vďaka ktorému sa podarilo „zakryť pôvod finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti“.

Z obžaloby vyplýva, že otec a syn Brhelovci mali takto získať vyše 5,8 milióna eur a Suchoba 7,7 milióna eur.

Schému postupne odkryli Imrecze so Suchobom

Nebyť Imreczeho a Suchobu, vyšetrovateľom by sa len veľmi ťažko celá schéma na finančnej správe odkrývala. Obaja sú tiež obvinení, no v procese s Brhelom vystúpia len ako svedkovia. Ich stíhania sa vedú v samostatných konaniach.

Ako svedkovia sa však už na Špecializovaný trestný súd prišli, a to pred necelými tromi týždňami v procese s dvomi niekdajšími úradníčkami na finančnej správe. Kornélia Čechová a Denisa Židová sú obžalované z prijímania úplatku. Už v rámci procesu s nimi Suchoba s Imreczem opísali, aký vplyv mal Brhel na finančnú správu.

Suchoba povedal, že o Gregovi sa vedelo, že „bol platený brhelovcami, bol to ich nominant“. Rovnakú poznámku mal aj na obžalovanú Černú, ktorá u daniarov pracovala ako šéfka sekcie ekonomiky. „Aj o nej som mal dlhodobé informácie o tom, že je dosadená brhelovcami,“ povedal Suchoba na súde.

Pokiaľ ide o Černú, Imrecze Suchobove slová potvrdil. Vypovedal o tom, ako Černú pred svojím nástupom na finančnú správu vôbec nepoznal. „Odporučil mi ju Jozef Brhel starší. Bola to jeho nominantka,“ skonštatoval.

Hovoril aj o tom, že vplyv oligarchu na finančnú správu a ministerstvo ho veľmi neprekvapoval. Vedel o ňom už pred nástupom do funkcie. „Predtým som pôsobil v IT biznise, kde mal Brhel veľký vplyv na mnohé zákazky. Preto ma ten vplyv neprekvapil,“ dodal.

Obhajcovia obžalovaných sa snažia opakovane Imreczeho so Suchobom spochybňovať.

Bývalý šéf finančnej správy sa stáva „nepohodlným svedkom“ aj pre Roberta Fica, pretože ako kľúčový svedok vypovedá aj proti nemu. Fico bol podľa uznesenia o obvinení spolu s Kaliňákom hlavou zločineckej skupiny.

Suchobu s Imreczem sa niekoľko týždňov pred pojednávaním snažili spochybniť aj prostredníctvom ich obhajcov. Podnikateľovej advokátke Jane Valkovej niekto hackol emaily a neznámy bloger zverejnil správy medzi ňou a klientom.

Zároveň týždenník Plus 7 dní napísal článok o podozrivom obchode so striebornými mincami. Valková a Imreczeho advokát Miroslav Ivanovič údajne nakúpil pol tona investičného striebra. Žiadne mince podľa týždenníka nedostali, no na konci bol výber 359-tisíc eur. Peniaze na nákup striebra údajne pochádzali od Suchobu.

Valková však hovorí, že je to klamstvo. „Nemám problém preukázať existenciu toho striebra“, povedala pre Denník N. 

Aj z tendrov, ktoré nechceli, vyberali provízie

Suchoba s Imreczem nie sú jediní, kto spolupracuje s políciou. Proti Brhelovi vypovedal aj Černej predchodca vo vedení sekcie ekonomiky Martin Fleischer.

Hovoril o tom, ako si ho Brhel zavolal k sebe do kancelárie na 10. poschodí hotela DoubleTree by Hilton, kam mu priniesol zoznam pripravovaných verejných obstarávaní na finančnej správe. Na stretnutí bol prítomný aj Brhelov brat Peter, ktorý bol pôvodne v tejto kauze tiež obvinený. No v jeho prípade zasiahol prostredníctvom paragrafu 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka a obvinenie mu zrušil.

Brhelovci si podľa Fleischera zoznam pozreli a urobili v ňom niekoľko farebných značení. Červenou boli tendre v oblasti IT systémov a zelenou ďalšie „záujmové oblasti, v ktorých mali záujem“. Tie obstarávania mali vyhrať ich spriaznené firmy. Modrou farbou označili zákazky s nízkou hodnotou – teda do 30-tisíc eur, o ktoré nemali záujem.

To však neznamenalo, že tieto tendre ostali úplne bez povšimnutia. Od víťazov verejných obstarávaní si totiž pýtali úplatok 8 až 10 percent. Išlo o tritisíc až štyritisíc eur. Za vyberanie týchto súm už Špecializovaný trestný súd odsúdil Pavla Boška, a to na trojročnú podmienku a peňažný trest štyritisíc eur. Urobil tak na základe dohody o vine a treste, ktorú Boško uzavrel s prokurátorom.

Boško takto vyzbieral 40-tisíc eur, ktoré odovzdal Fleischerovi, a ten ich podľa obžaloby dal Brhelovi. V nej sa spomína, že po čase dal Brhel z tejto sumy 5-tisíc eur Fleischerovi ako odmenu. Urobil tak v decembri 2013 na vianočných trhoch v Bratislave.

Brhelov obhajca Trojan túto časť obžaloby spochybnil ako nelogickú. Pýtal sa, prečo by Brhel nedal Fleischerovi odmenu hneď. Bolo predsa jednoduchšie odobrať časť zo 40-tisíc eur a dať mu to v kancelárii, ako niekde na bratislavskom námestí plnom ľudí.

Úplatky sa týkajú aj Kažimírových ľudí

Obžaloba v kauze Mýtnik má celkovo päť bodov. Dva posledné skutky sa týkajú pritom ľudí exministra financií a dnes guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Aj ten bol obvinený, hoci nie v tejto kauze, a aj jemu Žilinka obvinenie prostredníctvom paragrafu 363 zrušil. 

Obžalovaný je aj Kažimírov priateľ, architekt Michal Slahučka, a to za to, že si mal od Suchobu vypýtať úplatok za zabezpečenie projektu eKasy. Komu išlo ďalej 150-tisíc eur, nie je známe, no podľa obžaloby to mal byť človek, ktorý mal vplyv na rozpočet ministerstva financií. Peniaze totiž mali byť práve za schválenie a prijatie rozpočtových opatrení na krytie projektu eKasa.

Slahučka si pritom nevypýtal peniaze priamo od podnikateľa. Urobil to cez Imreczeho.

Úplatok sa týka aj bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca, ktorý bol vo vedení rezortu práve v ére ministra Kažimíra. Aj Kuruc mal podľa obžaloby dostať úplatok za podporu projektu eKasa. Vypýtal si 120-tisíc eur, ktoré mu Suchoba dal v dvoch platbách po 60-tisíc eur.

Obe mu priniesol v druhej polovici roka 2017 v obale na víno zelenej farby.