Kandidát Mlýnek: Vallo nepočúva, má svoju víziu a ostatných ignoruje. Kusý je netransparentný

Je veľmi dôležité, aby obyvatelia Bratislavy mali možnosť výberu, aby mali kandidáta, ktorý ich bude oslovovať aj cez hospodársky pohľad, hovorí o svojej kandidatúre ekonóm a prednosta staromestského úradu Martin Mlýnek. V primátorských voľbách ho podporuje koalícia OKS, OĽaNO, NOVA a Zmena zdola, DÚ.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• či je za to, aby bola parkovacia politika pre Bratislavčanov zadarmo,
• za čo sa v Bratislave hanbí a naopak, ktoré je jeho obľúbené miesto,
• v čom je iný ako jeho protikandidáti,
• že by nezvyšoval dane a ako by menil Bratislavu.

Koho ste volili v posledných komunálnych voľbách za primátora Bratislavy? 

Minulé primátorské voľby som nevolil nikoho v Bratislave.

Ako to? Nemali ste tu trvalý pobyt?

Vtedy som nemal trvalý pobyt v Bratislave.

Čiže nie ste rodený Bratislavčan?

Som rodený Bratislavčan, narodil som sa v Bratislave, vyrastal som v Dúbravke. Trvalý pobyt mimo Bratislavy som mal len 5 rokov, ale stále som pôsobil v okolí Bratislavy alebo priamo v Bratislave.

Kde ste volili minulé voľby?

Bol som obyvateľom Modry.

Keby ste si pred štyrmi rokmi mali vybrať z vtedajšej ponuky, koho by ste volili?

Ťažko povedať, pravdepodobne súčasného primátora by som nevolil. Nebol som nejako rozhodnutý, koho by som tu volil, riešil som situáciu v Modre.

Prečo by ste nevolili súčasného primátora?

Mal som už vtedy výhrady voči jeho programu Plán B, ktorý predstavil.

Aké?

Myslím, že tie sa aj teraz pretavili do jeho pôsobenia. Program bol nastavený na luxusné zveľaďovanie mesta, pomenoval tam mnohé veci, ale mnohé zostali v zásade neotvorené, nevenoval sa im. Napriek tomu, že posledné obdobie bolo z hľadiska daňových príjmov dobré, už vtedy bola cítiť tendencia, že prostriedky budú používané skôr na štedré míňanie a plytvanie verejnými zdrojmi.

K tomu sa ešte dostaneme, ale poďme ešte k vám. Bratislavčania vás nepoznajú tak dobre ako vašich protikandidátov – starosta Nového Mesta Rudolf Kusý je v komunálnej politike viac než 12 rokov, primátor Matúš Vallo začal s kampaňou viac než rok pred voľbami, aby ho Bratislavčania začali registrovať. Nezačali ste s kampaňou neskoro?

V komunálnej politike som už dlhšie, bol som poslancom v Dúbravke, keď som tam mal trvalý pobyt. Teraz pôsobím ako prednosta miestneho úradu Starého Mesta. Áno, kampaň sa začína dosť neskoro, ale myslím si, že témy mojej kampane sú veľmi dôležité.

Môj Plán A pre Bratislavu je otvorenie pravicových tém a otvorenie hospodárenia mesta, otvorenie a nastavenie štatútu, rozdelenia kompetencií a otvorenie aj dlhodobo ignorovaných tém, ktorým sa primátor nevenoval.

Čo by mali o vás Bratislavčania vedieť? Okrem toho, že ste ekonóm a pôsobíte ako prednosta na staromestskom úrade. 

Jednoznačne vidno, že som zodpovedný hospodár. Veľmi zodpovedne pristupujeme k tomu, ako je finančne riadené Staré Mesto. Veľmi dôkladne prehodnocujeme, ako použiť prostriedky, ktoré máme k dispozícii v Starom Meste. Podarilo sa nám venovať hlavným kompetenciám, ktoré má mestská časť, podarilo sa nám rozšíriť kapacity na základných a materských školách, investovať do verejného priestranstva. Veľkým projektom Starého Mesta bolo postavenie senior centra, čo bola za posledné roky jediná veľká stavba, ktorú urobila mestská časť.

Hovoríte veľa o Starom Meste – rozumiem, že ste tam prednostom, ale čo to povie ostatným Bratislavčanom? Napríklad obyvateľovi Petržalky alebo Dúbravky, kde ste boli miestnym poslancom. Prečo by ste práve vy mali byť ich primátorom?

Ponúkam alternatívny, pravicový pohľad na to, ako má byť obec spravovaná. Myslím si, že toto je niečo, čo neponúka žiadny iný kandidát. Pán Vallo je skôr ľavicový kandidát, pán Kusý je netransparentný a sú rôzne pochybnosti o tom, s kým môže byť dokonca prepojený…

…s kým by mohol byť prepojený?

Kolujú v médiách rôzne informácie, podobne aj pán Vallo to tvrdí vo svojej kampani, že Kusý môže byť prepojený s rôznymi záujmovými skupinami.

Vy máte takéto indície?

Ja sa k tomu oficiálne nevyjadrujem. Keďže nemám stopercentne potvrdené informácie, nebudem túto tému hlbšie rozoberať. Ale istú mieru netransparentnosti v kampani vidno.

Takže vy ste alternatívny hlas k Vallovi a Kusému.

Áno, alternatívny pravicový hlas, ktorý ponúka transparentný, efektívny a hospodársky pohľad na to, ako má byť mesto spravované.

Kedy ste sa rozhodli, že idete kandidovať?

Táto diskusia prebieha už viac ako pol roka. Pôvodne boli rokovania s oveľa širšou koalíciou, na rokovaniach sa zúčastňovalo aj KDH a Za ľudí. Mňa osobne sklamalo, že sa nakoniec rozhodli podporiť protikandidáta pána Kusého.

Čo vás presvedčilo, aby ste do volieb išli?

To, že pravicové témy dnes absentujú aj v komunálnej politike. Je veľmi dôležité, aby obyvatelia Bratislavy mali možnosť výberu, aby mali kandidáta, ktorý ich bude oslovovať aj cez hospodársky pohľad. Prisľúbil som, že nebudem zvyšovať daňové zaťaženie, nebudem zvyšovať miestne dane. Podľa môjho názoru sa treba postaviť čelom dlhu, ktorý Bratislava má. Zároveň si myslím, že so zdrojmi, ktoré obyvatelia zverujú mestu, pričom primátor je správca zdrojov, sa musí oveľa efektívnejšie nakladať. Primátor by si mal neustále klásť otázku, čo je najefektívnejšie nakladanie so zdrojmi.

Starosta Petržalky Ján Hrčka nám v rozhovore vravel, že komunálne voľby nie sú voľby odbornosti, ale skôr o poznateľnosti, obľúbenosti u ľudí. Prečo si myslíte, že by ste vo voľbách dokázali poraziť primátora Matúša Valla?

Myslím si, že dnes je dopyt aj po odbornosti v politike. Momentálne to málokto vie a je schopný ponúknuť. Väčšina politikov, ak sú odborníci, sa profiluje na veľmi úzku tému. Ekonomický pohľad sa vytratil. Mali sme tu reformné vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý prinášal aj odbornú diskusiu, aj ekonomické pohľady, ako má byť spravovaný štát, ako majú byť spravované obce. Myslím si, že je dobré na toto nadviazať, aby sa pravicovosť nevytratila z politického spektra.

V čom podľa vás Matúš Vallo urobil za svoje volebné obdobie chybu?

Osobne najviac vnímam, že mal vysoké daňové príjmy, zvýšil daň z nehnuteľností, čo mu prinieslo dodatočné daňové príjmy. Okrem toho, že mu vláda odpustila desaťmiliónový dlh, ktorý mala Bratislava, naďalej zadlžoval mesto. Predal aj nejaký majetok, z čoho mal aj dodatočné príjmy – za posledné štyri roky teda malo mesto najvyššie príjmy vo svojej histórii. Napriek tomu odovzdáva Bratislavu do blížiacich sa oveľa ťažších časov s rezervným fondom, kde je niečo vyše 6 miliónov eur. Do roku 2024 má Bratislava splatných viac ako 100 miliónov dlhu. Je teda zrejmé, že budúci primátor bude musieť tieto dlhy refinancovať. Pravdepodobne tú schopnosť ich splatiť nebude mať. Fiškálny pohľad správy mesta mu vyslovene unikol.

Pri ohlásení svojej kandidatúry ste povedali, že Bratislava je historicky najviac zadlžená. Primátor Vallo reaguje, že slová o najvyššom dlhu sú zavádzajúce, že všetci, čo tomu rozumejú, vedia, že dlh sa meria pomerne k príjmom a v takom porovnaní je ten bratislavský najnižší od roku 2006. Nemá pravdu?

Predpokladám, že aj ja som ten, čo sa do toho rozumie. Je všeobecne známe, že dlhy sa vyjadrujú v nominálnej hodnote. Pomerové ukazovatele, či už sú k príjmom, k HDP, alebo k majetku, sú dodatočné informácie. Bratislava mala na konci roka 2005 dlh okolo 150 miliónov eur, dnes má mať 178 miliónov eur a dlh v porovnaní s týmto rokom ešte narastie.

To, čo si obyvatelia nevšímajú, je úplne iná báza príjmov – v Bratislave viac ako dvaapolnásobne narástli príjmy oproti roku 2005.

Takže nemá Matúš Vallo pravdu?

Nemá pravdu, krajiny alebo mestá krachujú, keď majú splatný dlh. Štruktúra dlhu je taká, že veľa je splatného – do roku 2024 viac ako 100 miliónov eur. Vieme, že úrokové sadzby narastajú, takže v budúcnosti ktokoľvek, kto bude primátorom, bude pravdepodobne tento dlho refinancovať za oveľa menej atraktívnych podmienok, než aké mal posledné roky. Je možné, že sadzby pôjdu násobne hore a dlhová služba narastie na milióny eur.

Ako bude vyzerať vaša kampaň?

Moja kampaň je už rozbehnutá, sústredíme sa hlavne na sociálne siete, budeme mať aj bilbordovú kampaň. Tým, že zdroje na kampaň sú najmä moje vlastné, z politických strán ma finančne podporila OKS. Finančný rozpočet mám nižší, ako majú iní kandidáti, budeme mať aj fundraisingovú kampaň a dúfam, že obyvatelia Bratislavy ma podporia a prispejú aj na moju kampaň.

Určite nemám záujem, aby mi na kampaň prispievali záujmové skupiny. Budeme sa snažiť utiahnuť to z vlastných zdrojov.

Ste podpredseda OKS, ktorá je v parlamente pod hlavičkou SaS, a zároveň ste kandidátom OĽaNO. Ako vnímate spor SaS s OĽaNO, ktorý je vo veľkej politike? 

Myslím si, že aj v koaličných rokovaniach sa ukázalo, že na miestnej úrovni zástupcovia vedia mať spolu konštruktívnu diskusiu a diskutovať. Ako som hovoril – pôvodne sa konštituovala oveľa širšia koalícia, ktorú potom niektoré strany opustili. Napokon ma podporili OKS, ktorá ma nominovala do kampane, podporila ma NOVA, Zmena zdola a hnutie OĽaNO. Podpora je férová a celkovo sa priznávam k tejto značke. V iných mestách či obciach majú dokonca SaS a OĽaNO spoločné koalície. Komunálna politika a politika v Národnej rade sú málokedy prepojené.

Pýtam sa na to, ako vnímate konflikt, ktorý je vo veľkej politike. Predsa len, ste podpredsedom OKS. 

Posledných 15 rokov, ako verejne vystupujem a píšem blogy, kritizujem, ako sa hospodári v štáte. Konflikt, ktorý vznikol v tejto vláde, nikoho neteší, ani mňa. Obyvatelia vnímajú, že vláda premeškala veľa príležitostí, ako zmeniť túto krajinu. Bohužiaľ, ten stav nie je momentálne dobrý.

Ako vnímate Igora Matoviča?

Jeho rétoriku, ktorú používa, nemôžem akceptovať. Pre mňa je to spôsob, ako sa vyjadruje. No celkovo by si obyvatelia mali uvedomovať, že vyhral voľby, odstránil Smer, ktorý v politike dominoval. Priniesol pozitívne, ale, bohužiaľ, aj negatívne veci.

Čo hovoríte na to, že predseda strany, v mene ktorej kandidujete, hovorí o novinároch, že sú skorumpovaní, že slúžia Hitlerovi?

Ako som povedal, nestotožňujem sa s takýmito vyjadreniami.

Ako by ste hlasovali, keby ste boli teraz poslancom parlamentu a najbližším bodom programu by bolo odvolanie Igora Matoviča?

Možno raz budem poslancom parlamentu a potom sa vyjadrím hlasovaním..

A keby ste boli teraz?

To je hypotetická otázka. Keď budem poslancom, rád na ňu odpoviem hlasovaním.

Veľmi jednoducho – tieto dve politické strany, SaS a OĽaNO, sa nedokázali zhodnúť na takzvanom prorodinnom balíčku, ktorý kritizujú aj samosprávy, že im zoberie veľa peňazí. Podporujete tento balíček?

Jadrom balíčka je zníženie daní. Tým, že sa zaviedli vyššie odpočítateľné položky, by daňové zaťaženie pre obyvateľov kleslo. Zodpovedný hospodár by mal spravovať obec tak, aby na takéto externé šoky vedel reagovať, mal by byť na ne pripravený.

Momentálne je zákon na Ústavnom súde, najnovšia prognóza ministerstva financií na budúci rok zatiaľ nepočíta s tým, že by vstúpil do platnosti. Rozpočet obce by však mal byť pripravený tak, aby z hľadiska manažmentu rizík vedel takýmto externým šokom odolávať.

Boli by ste za tento balíček?

Ako hovorím, hlasujú o tom poslanci v Národnej rade, toto by som riešil ako poslanec.

Keby ste boli primátorom a takýto balíček by bol prijatý za vášho volebného obdobia, ozvali by ste sa proti alebo nie?

Ak by som bol primátorom Bratislavy posledné štyri roky, určite by som si nechal oveľa väčší rezervný fond, aby som prípadne takýmto šokom vedel odolávať. To je tá podstata – keď sa zodpovedne a efektívne nakladá s verejnými zdrojmi, aj obec vie rôzne iné externé šoky pomerne ľahko stráviť. Myslím si, že primátor má aj špeciálne postavenie a mohol tú diskusiu otvoriť omnoho ráznejšie. Podstatné je, že balíček znižuje daňové zaťaženie – primátor mohol otvoriť diskusiu, či by obce nemali dostať inú daň, ktorá by nahradila výpadky príjmov.

Nie je to tak, že za posledné štyri roky sme čelili rôznym situáciám, ktoré sme neočakávali, že nastanú – napríklad pandémia, vojna na Ukrajine… Dá sa pripraviť na takéto situácie?

Moje pôvodné povolanie je risk manažér, tieto riziká veľmi dobre poznám a dá sa na ne pripraviť. Nech sa akokoľvek zmení geopolitická situácia, nech sa akokoľvek vyvíja svet… áno, sú niektoré veci, na ktoré sa pripraviť nedá, ale to sú také malé riziká, že im naša krajina našťastie nebola vystavená. Rizikám, ktoré sa tu objavili za posledné štyri roky, čelili všetci – štát, Bratislava aj mestská časť Staré Mesto. Každý sa s tým nejako vyrovnal, ekonomické výsledky ale poukazujú na to, kto sa s tým vysporiadal najefektívnejšie. Pri tomto porovnaní – Staré Mesto sa s touto krízou vyrovnalo lepšie ako magistrát.

Čo by ste urobili ako prvé, keby vás zvolili za primátora hlavného mesta?

Otvoril by som diskusiu o nastavení rozdelenia kompetencií medzi mestskými časťami a magistrátom. Začal by som aktívne hovoriť o verejnom majetku a o financovaní toho majetku, čo majú.

Dali by ste im väčšie právomoci?

Je dôležité sa tejto téme venovať. Za posledné dekády nikto túto tému zásadným spôsobom neotvoril. Je mnoho vecí, čo riešia starostovia, a mnoho vecí, čo magistrát. Ja inklinujem k názoru, že čím je to bližšie k občanom, tým je to efektívnejšie. Cesta by bola, aby viac kompetencií získali starostovia.

Nebol by v tom chaos, keďže máme 17 mestských častí?

Koľko je mestských častí, to je iné rozhodnutie. To neovplyvní magistrát. Chaos je v tom momentálne – keď sa postavíte na ulicu, neviete, komu patrí cesta, zeleň, komu patrí pozemok. V mnohých prípadoch je majetok zle rozdelený. Bratislava potom trpí a veľmi ťažko sa rozvíja. Vznikajú situácie, keď má magistrát záujem získať naspäť majetok, ktorý pred 25 rokmi bol zverený mestskej časti, tak vznikajú tenzné plochy, keď sa zastaví proces.

Vo vašom volebnom programe Plán A som si prečítala aj kritiku novovzniknutého Metropolitného inštitútu Bratislava, ktorý zriadil súčasný primátor Matúš Vallo. V pláne tvrdíte, že ide o „nákladný experiment, ktorý nevytvára očakávanú pridanú hodnotu“. Zrušili by ste ho? 

Ideový základ vzniku Metropolitného inštitútu bol trochu iný. Ja som pochopil z programu pána Valla, že má vzniknúť akýsi „hub“, ktorý by prepájal expertov na rôzne oblasti a nevenoval sa špeciálne urbanistike a architektúre, mali tam byť iné oblasti ako doprava mesta či sociálnych služieb. Trochu spochybňujem ideu, akým spôsobom vznikol Metropolitný inštitút a akými ľuďmi je napĺňaný. Expertov na dané oblasti nájdeme na univerzitách, v súkromných spoločnostiach. Ak má byť spoločný inštitút, mal by prepájať tých najšpičkovejších dostupných ľudí. Nutne to nemusia byť zamestnanci na magistráte.

Máte pocit, že teraz tam nie sú kompetentní ľudia?

To netvrdím, ale myslím si, že zámer, kvôli ktorému inštitút vznikol, nie je naplnený.

Zrušili by ste ho?

Túto otázku by som určite otvoril. Ale pravdepodobne by sa nejako transformoval na to, čo mesto potrebuje.

Na svojej webovej stránke píšete: Mojím cieľom je, aby sa do bratislavskej komunálnej politiky vrátili slová „daňový poplatník“, aby bratislavskí politici opäť mali na pamäti, že verejné peniaze sú nás všetkých občanov, a nie politikov. Nemáte konkrétnejšie ciele? Napríklad dostavať električku do Petržalky? 

Dostavať električku do Petržalky by mala byť priorita každého. Pán Vallo tento proces rozbehol a objavujú sa informácie, či má financovanie zabezpečené. Pán Vallo by mal prisľúbiť, že ak električka nebude do roku 2023 dostavaná z nenávratných finančných výpomocí a on bude primátorom, odstúpi. Bola to jeho zásadná priorita, ktorú chcel Bratislavčanom dodať. Očakával by som, aby rozptýlil pochybnosti tým, že takýto prísľub dá.

Aké máte vy konkrétne ciele pre Bratislavu? 

Vrátiť sa k základom. Znovu otvoriť diskusiu, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi a preukázať, že sú to prostriedky daňových poplatníkov a správca ich musí veľmi efektívne využívať. Bratislava by mala začať splácať svoj dlh. Tým, že som sa zaviazal nezvyšovať daňové záťaže, iný základný cieľ je presunúť ušetrené základné zdroje na politiky, ktoré sa v meste dlhodobo neriešia. Moju podporu má rozvoj MHD, ale zároveň rozvoj školstva či poskytovanie sociálnych služieb.

Napríklad váš protikandidát Rudolf Kusý chce vrátiť 15-minútové lístky. Čo by ste vy zlepšili v MHD?

To sú populistické prvoplánové sľuby. Dôležitejšie je, aby rástla dopravná obslužnosť Bratislavy. Vnímame, že individuálna automobilová doprava je dominantná. Ak sa má utlmiť, obyvatelia musia mať alternatívu. Jednou je MHD, iná je cyklistická, na kolobežkách, zdieľané služby. Ak nebudú mať ľudia alternatívu, nepresunú sa z tých áut.

Ste za vybudovanie električky popred SND?

To je posudzované aj na EIA štúdii. Negatívne vnímam, že v EIA štúdii má byť posudzovaných viacero variantov, no magistrát tam dal iba jeden konkrétny variant. Celkovo by diskusia nemala byť o tom, či električka pôjde pred SND alebo nie, ale či mesto zabezpečilo, aby išla až do Vrakune. Zodpovedný hospodár by si pripravil rozpočet tak, aby mohol následne postaviť električku až do posledných mestských častí, ktoré ešte nie sú prepojené.

Spomínali ste cyklodopravu. Koľko by ste chceli, aby vzniklo nových cyklotrás?

Veľmi dobre je prepojená juhovýchodná časť Bratislavy – Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, prípadne Rača. Severozápadná časť nie je prepojená na zvyšok trás. Dal som prísľub, že by moja priorita bola lepšie prepojiť štvrte ako Karlova Ves, Dúbravka, Lamač, prípadne Devínska Nová Ves a Devín so zvyškom Bratislavy.

Poďme k hlavnej téme týchto volieb a tou je parkovacia politika – ste s celomestskými pravidlami, ktoré nastavil Team Vallo, spokojný? Čo by ste zmenili?

Nie som spokojný. Bol som vnútri celého procesu, keď to celé vznikalo, a môj pocit z toho je, že pán Vallo pri tom nikoho nepočúval. Primátor mal veľa podnetov, ktoré by podľa mňa vytvorili oveľa lepšie nastavenie parkovacej politiky, a úplne ich odignoroval. Základný problém je, že súčasný primátor nikoho nepočúval. Parkovacia politika je teda kritizovaná. Mal pripomienky, napríklad zaviesť platenie pomocou esemesiek.

To sa zavedie. Už to prisľúbil.

A prečo to nezaviedol už v roku 2021, keď tento podnet mal aj zo strany Starého Mesta? Pán Vallo proste nepočúva. Má svoj pohľad a víziu a ostatných aktérov skrátka ignoruje. Ak takto bude pokračovať ďalej, možno bude ignorovať aj svojich partnerov v iných politikách, ktoré otvorí a bude chcieť riešiť. Čiže parkovacia politika by mohla byť oveľa lepšia. Každý Bratislavčan by mal mať právo na celobratislavskú kartu. Môj pohľad je, že bez ohľadu na to, či som v zóne alebo nebývam v nej, mal by som mať rovnaké pravidlá ako obyvatelia tej zóny, nech sa cítim ako Bratislavčan.

Prikláňate sa skôr na stranu Rudolfa Kusého, že Bratislavčania by nemali za parkovanie platiť?

Verejný priestor je obmedzený a každý vníma urgentnosť jeho používania. Nestotožňujem sa s tým, aby sme ho dali obyvateľom zadarmo. Tam je dôležitejšia iná diskusia, ktorú by primátor mesta mal otvoriť. Keby našiel podporu, automobilisti platia rôzne iné dane, ktoré sú príjmom štátu, a mohol by otvoriť diskusiu, či tieto dane majú byť príjmom obcí, aby mohli rozvíjať svoju cestnú infraštruktúru a cesty. V tom prípade sa dá uvažovať, že to parkovanie nemusí byť až také urgentné, aby tvorilo nový dodatočný príjem mesta.

Ako by Bratislava vyzerala po štyroch rokoch vášho primátorovania? Čo zásadné by sa zmenilo tak, aby to ľudia videli?

Bola by finančne disciplinovanejšia. Mala by finančné zdroje na dlhodobé projekty a na svoj rozvoj. Mojou prioritou je školstvo. Na území Bratislavy veľa škôl a materských škôl zaniklo a školské budovy sa predali. Myslím si, že tá ponuka chýba a nahrádza ju súkromný sektor, čo je veľmi pozitívne. Ale mesto na to dopláca tak, že súkromným školám dopláca na ich prevádzku vyše 17 miliónov eur ročne. Zároveň na území mesta začínajú chýbať učitelia. Normatívne financovanie, pomer príjmov učiteľov k nákladom v meste, je úplne inde než mimo Bratislavy. To tiež je vec, ktorú by primátor mal otvoriť. V neposlednom rade pripravovať budúce generácie na to, aby mali prosperujúcu budúcnosť – podporovať tých učiteľov a také vzdelávania, napríklad v IKT je to programovanie, finančná gramotnosť a rôzne iné odbory, ktoré by im zabezpečili prosperujúcu budúcnosť.

Čiže čo by ste urobili? Začali by ste stavať školy a škôlky alebo nájomné byty pre učiteľov?

Bol by to súbor politík a diskusia so starostami, ako tieto veci vnímajú. Mesto má dnes majetok, ktorý by ešte mohol slúžiť aj školám. Respektíve iným inštitúciám, ktoré by sa mohli premiestniť. Keďže Bratislava nemohla čerpať eurofondy, z plánu obnovy síce dnes môže čerpať na rozširovanie kapacít, rovnako je možné, že z budúceho rozpočtového obdobia nejaké zdroje budú, myslím si, že magistrát by mohol mestským častiam priamo pomôcť – napríklad pri kúpe pozemkov alebo pri stavbe školskej budovy –, a celkovo je to dlhodobo ignorovaná téma. Vidno, že materské školy napríklad veľmi chýbajú v Bratislave. Čo sa týka učiteľov, v Starom meste sú aj učiteľské byty, a myslím si, že v sociálnej rovine by mohla byť aj v tejto oblasti politika mesta. Že by ponúkalo určitú možnosť sociálnych bytov pre špecifické zamestnania.

Koľko zelene by pribudlo za vášho primátorovania?

Zeleň je veľmi diskutovaná téma. Pán primátor sa chválil, že vysadil 10-tisíc stromov. Bohužiaľ, mnohé z nich vysychajú. Najdôležitejšie je otvoriť diskusiu o územnom pláne a stabilizovať územia, aby zostali zelené navždy. To znamená, aby tam nebola možná výstavba – zeleň, ktorá sa nachádza pri komunikáciách, Napríklad nesúhlasím s osadzovaním stromčekov v črepníkoch. Nie je to podľa mňa estetické. Veľa zelene patrí mestským častiam, veľa zelene má na starosti magistrát. Treba si zadefinovať, kto sa má o ňu starať. Má to byť mesto alebo mestské časti? A teda dúfam, že za môjho pôsobenia bude tá zeleň pribúdať.

Čiže koľko? Vzniknú nové parky? Máte konkrétne predstavy napríklad o znovuvybudovaní PKO?

Mám jednu konkrétnu víziu, ale to je skôr moja chuťovka. Bratislava dlhodobo nemá – a je to jediné hlavné mesto, ktoré ich nemá – astronomické observatórium ani planetárium. Bol by som veľmi rád, keby sa takýto priestor podarilo vytvoriť zasadený do zelene. Ja svoj tip mám. Nebudem  konkretizovať, kde by to mohlo vzniknúť. Viem, že developeri ponúkli, že v Bratislave planetárium postavia…

To je stále v hre, nie?

Uvidíme.

Malo by to byť namiesto PKO.

V hre to stále je. Ale už je to v hre viac ako 10 rokov a stále to nevzniklo. Toto sú potom dohody aj s developermi, ktoré môžu a nemusia platiť.

Aké je vaše najobľúbenejšie miesto v Bratislave?

Moje najobľúbenejšie miesto je Dúbravka, kde som vyrastal. Mám ju rád. Tá má veľa zelene. Nad starou Dúbravkou sú pekné lesy, kde sa dá prechádzať. Zároveň je moje obľúbené miesto Staré Mesto, kam som sa presťahoval. Základná výhoda je, že človek má na dosah všetko, po čom túži – občiansku vybavenosť, divadlá, kultúru a rôzne iné vyžitie. Mám Bratislavu rád a som aj rád, že som sa teraz do nej vrátil. Opustil som ju z rôznych dôvodov na 5 rokov, ale so životom som spokojný.

Je aj nejaká časť, za ktorú sa hanbíte?

Veľký problém Bratislavy je zdedený po komunizme. Jednak sa mesto masívne rozvíjalo a to, čo by malo trápiť aj primátora, sú skládky v mnohých mestských častiach, z ktorých unikajú toxické materiály do spodných vôd, a spolu s ministerstvom životného prostredia a iným aktérmi by sa mal snažiť, aby sa Bratislava stala čistým mestom. Tam, kde existuje znečistenie, to je čierna škvrna Bratislavy.

Skládka vo Vrakuni?

Napríklad.