Slovenská lekárka vo Švédsku: Ďakujem svojmu minulému ja, že som sa odhodlala odísť
Po šiestich rokoch na súkromnej gynekologickej klinike v Bratislave sa lekárka Denisa Marcišová rozhodla odísť do Švédska. Lekári na Slovensku sú podľa nej frustrovaní aj preto, lebo nerobia medicínu na úrovni, na ktorej by ju robiť mohli a chceli, pretože nikde na to nie je vôľa. Ak by ostala na Slovensku a pracovala v štátnej nemocnici, aj ona by podala výpoveď.
V rozhovore sa dočítate:
- aký je rozdiel medzi medicínou na Slovensku a vo Švédsku,
- ako vyzerá režim lekárov vo Švédsku,
- ale aj to, ako vníma výpovede lekárov
- a či sa plánuje na Slovensko niekedy vrátiť.
Aký je najväčší rozdiel medzi pôrodníctvom a gynekológiou na Slovensku a vo Švédsku?
Existujú štandardné postupy – to je veľký rozdiel medzi medicínou vo Švédsku a na Slovensku. Na Slovensku je to často o tom, že si lekár niečo prečítal, niečo si „myslí“. Existuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý posudzuje, či bola starostlivosť poskytnutá správne, ale ako to môže posúdiť, keď neexistujú pravidlá? Medicína na Slovensku sa robí na základe zvyklostí, názore primára alebo prednostu a netrvá sa na tom, aby bol na to silný dôkaz.
Vidno to aj na pôrodníctve, kde ženy žiadajú veci, ktoré sa vo svete dejú bežne alebo ktoré odporúča odborná literatúra. Vy ste odišli zo Slovenska v roku 2018. Stretávali ste sa s tým?
Áno, ale málo vecí v pôrodníctve aj celkovo v medicíne je čiernobielych. O mnohom sa dá diskutovať a neexistuje jedna pravda. Ale v pôrodníctve sú veci, o ktorých môžeme povedať, že sa majú robiť, je to správne, alebo tieto veci robiť nebudeme.
O čom to vieme takto jasne povedať?
Napríklad bonding – neseparovanie dieťaťa od matky. Existujú na to štúdie a je to potvrdené. Aj ľudsky – matka
