Denník N

Homosexuálov na Kube roky mučili, teraz možu mať svadby. Je to len dymová clona, hovorí spisovateľ

Niektorí Kubánci zostali po hurikáne Ian bez strechy nad hlavou. Foto – TASR/AP
Niektorí Kubánci zostali po hurikáne Ian bez strechy nad hlavou. Foto – TASR/AP

Spisovateľ Rafael Vilches vyrastal, ako sám hovorí, v kubánskom ideologickom koncentračnom tábore.

Kubánska komunistická strana roky homosexuálov prenasledovala. Spolu s inými pre režim nepohodlnými ľuďmi ich zatvárala do pracovných táborov na takzvanú „rehabilitáciu“. Tu z nich mali dozorcovia vychovať El hombre nuevo, teda Nového muža.

Maricón, čo je urážka pre homosexuála, totiž nemohol byť „skutočný revolucionár“.

Bez ospravedlnenia za minulosť táto istá strana prišla s návrhom nového zákona o rodine, ktorý mal okrem iného povoliť manželstvá párov rovnakého pohlavia a adopcie detí LGBT pármi.

„Pýtaš sa, či v tom nie je nejaká pasca?“ zareagoval kubánsky spisovateľ Rafael Vilches, ktorého nedávno uverejnený román Červená inkvizícia sa odohráva práve v takomto pracovnom tábore. Väzni sú v ňom z rôznych príčin, aj pre svoju sexuálnu orientáciu či vieru.

„Je v tom pasca,“ dodal Vilches, ktorý v podobnom tábore vyrastal.

Návrh v referende prednedávnom prešiel a Kuba sa stala 34. krajinou na svete, v ktorej sú úplne alebo čiastočne povolené homosexuálne manželstvá. Čo to však znamená v kontexte Kuby?

To, čo sme potrebovali

Ešte v lete sa dcéra bývalého prezidenta Raúla Castra a riaditeľka Národného centra sexuálnej výchovy Mariela Castrová postavila pred kubánsky parlament, aby sa poďakovala „najväčším historickým vodcom revolúcie“, ktorí „boli schopní identifikovať zmeny, ktoré krajina potrebovala, aby sa zlepšovala a napredovala“.

Bolo to približne rok po najmasívnejších protestoch v novodobej histórii Kuby, na ktoré režim zareagoval zatýkaním, väznením, vypočúvaním, mlátením, mučením a ponižovaním demonštrantov. V čase, keď Castrová ďakovala parlamentu za identifikáciu toho, čo krajina potrebuje na zlepšovanie, boli mnohí z nich ešte za mrežami. A ešte stále sú, vrátane maloletých detí.

Vláda tlačila na Kubáncov, aby Rodinný kódex v pripravovanom referende schválili. Na sociálnych sieťach šírila obrázok s nápisom „Všetky práva pre všetkých ľudí“,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Svet

Teraz najčítanejšie