Denník N

Veda nie je založená na viere, nemá s ňou nič spoločné

Ben Carson. Foto - TASR/AP
Ben Carson. Foto – TASR/AP

Náboženská viera nevychádza z empirických dôkazov, je založená na zjavení a dogmách – z pohľadu vedy nedôveryhodných zdrojoch poznania. Nečiní žiadne spoľahlivé predpovede, nedá sa vyvrátiť (falzifikovať).

Keď sa Ben Carson, republikánsky favorit na prezidenta Spojených štátov, rozrozpráva o vede, môžete si byť istí, že to bude stáť za to.

Nedávno sa ho pýtali na jeho vyjadrenia, že Charlesa Darwina primal k formulovaniu evolučnej teórie diabol a že veľký tresk je iba „rozprávkou nadutých vedcov“. Odvetil, že aj vedci majú svoju vieru, že ich za ňu nebude urážať, ale očakáva to isté od nich.

Má Ben Carson pravdu, keď tvrdí, že veda je iba inou formou viery? Nemá. Prírodná veda postupuje pomalým zberom dát, ktoré opakovane testuje v experimentoch.

Vezmite si evolučnú teóriu, o ktorej Carson hovorí. Vedecká komunita ju neprijíma na základe zjavenia alebo Darwinovej autority, ale iba na základe empirických dôkazov.

Empirické dôkazy

Pochádzajú z mnohých vedných odborov, ako sú chémia, (molekulárna) biológia, genetika alebo geológia, a bohatého fosílneho záznamu, nálezov prechodových foriem alebo priamych pozorovaní prírodného výberu.

Zoznam je oveľa bohatší, patrí doň aj vznik nových druhov, geografické rozloženie živočíchov a rastlín, nedokonalý dizajn (čkanie ako pozostatok života našich dávnych predkov v oceánoch, „husia koža“ ako relikt po bohatom ochlpení, bolesť chrbta ako dôsledok vzpriameného držania tela a iné) a mnohé ďalšie dôkazy, ktoré poukazujú jedným a tým istým smerom, že človek a všetko živé je produktom čisto prírodných (evolučných) procesov, ktoré nevyžadujú žiadne zásahy nadprirodzeného činiteľa.

Alebo si vezmite znaky, ktoré sú pozostatkami po našich predkoch, ale dnes sú pre nás úplne zbytočné, či plnia celkom inú funkciu. Exemplárnym príkladom je slepé črevo – naši predkovia ho využívali na trávenie listov a vegetácie, pre nás takúto užitočnú úlohu nemá.

Spoločné znaky s inými primátmi

Ďalším príkladom je lanugo. Ide o jemné ochlpenie, ktoré vzniká na tele detí asi v piatom mesiaci tehotenstva. Obvykle ho strácajú v tom ôsmom. Ak sa dieťa narodí predčasne, rýchlo zbadáte, že ste na svet priviedli „chlpáčika“. Ale načo dieťatku také chĺpky sú?

Ak sa pozrieme napríklad na šimpanzy, zistíme, že zhruba v rovnakom štádiu vývoja sa aj u nich začne vyvíjať ochlpenie. Ale na rozdiel od nás im zostane. Poukazuje to na to, že máme spoločného predka, ale aj na to, že sme sa vydali inou evolučnou cestou ako ony.

Pre ne je bohaté ochlpenie stále užitočné, my sme do vienka dostali veľký mozog, vďaka ktorému si dokážeme vyrobiť teplý a huňatý kožuch.

Takéto relikty po našich predkoch existujú aj vo forme správania. Malé deti majú takzvaný uchopovací reflex. Ak im strčíte do dlane prst, okamžite sa ho pevne chytia. Niekedy tak veľmi, že musíte vynaložiť silu, aby vás dieťa pustilo. Poznáme prípady, keď dieťa viselo na tyči – držiac sa jej svojou malou rukou – niekoľko minút.

Načo deťom taký reflex je? Zdá sa, že ide o „spomienku“ na uchopovací reflex, ktorý stále poznáme pri iných primátoch. Používajú ho na to, aby sa udržali chlpov na tele matky, keď prenáša mláďa z jedného miesta na druhé.

Ide o perličky, ale celkový obraz je hádam jasný – prírodná veda vychádza z empirických dôkazov, nie zo zjavenia či z dogiem. Aj v evolučnej biológii sú hádky, veľa sa diskutuje napríklad o skupinovom výbere (neprebieha na úrovni jednotlivca, ale skupiny), ale vždy ide o debaty v rámci evolučnej teórie, ktorá sa môže tu viac, tu menej upravovať a dopĺňať.

Aj evolučná teória sa dá vyvrátiť

Vedecká teória musí byť formulovaná tak, aby sa dala spochybniť či vyvrátiť (falzifikovať). Ak neexistuje spôsob, ako nejakú teóriu vyvrátiť, nejde o vedeckú teóriu, ale ide o súbor dogiem.

O čo ide, si môžeme vzdialene priblížiť na slávnom príklade fyzika Carla Sagana o drakovi v garáži. Predstavte si, že vám kamarát povie neuveriteľnú novinku: „Doma v garáži mám draka“. Zvedavo sa vyberiete na miesto, zdvihnete vráta, ale rozprávkovú príšeru nikde nevidíte. Opýtate sa, kde je. Kamarát vám odpovie, že drak je neviditeľný.

Keď sa spýtate, či by sa dali zachytiť jeho stopy na dlážke, dostanete odpoveď, že sa neustále vznáša. Tak skúšate ďalej a pýtate sa, či sa dajú pozorovať aspoň jeho plamene. Vraj nevydávajú žiadne teplo, takže nie.

Dostanete nápad, či by sa nedal nastriekať farbou, aby ste ho konečne zbadali. Dozviete sa, že je netelesný, takže ani to nepôjde. Poučenie z príbehu je jasné – kamarátovo tvrdenie o drakovi v garáži je nevyvrátiteľné. Pre to sa presvedčenie o jeho existencii mení na súbor dogiem.

Niekedy sa hovorí, že evolučná teória nie je vedecká, pretože sa nedá vyvrátiť. Nie je to pravda. Takých spôsobov je veľa, vyberiem príhodu spojenú s veľkolepým biológom J. B. S. Haldaneom. Keď sa ho pýtali, ako by sa evolučná teória dala spochybniť, odpovedal, že napríklad nálezom kostených pozostatkov králika v prekambriu. Podľa evolučnej teórie by tam nemal čo hľadať.

Dogmy a nedôveryhodné predpovede

Vedecké teórie vrátane tej evolučnej musia robiť platné predpovede. Ak viete, že cicavce nemajú žiabre, môžete počítať s tým, že keď sa pozriete do veľryby (cicavec), nenájdete ich tam.

Nič z toho neplatí pre náboženskú vieru. Nevychádza z empirických dôkazov, je založená na zjavení a dogmách – z pohľadu vedy nedôveryhodných zdrojoch poznania. Nečiní žiadne spoľahlivé predpovede a nedá sa vyvrátiť.

Keď sa ukáže, že je vedecká teória mylná, odmietneme ju. V minulosti sme si napríklad mysleli, že za horenie môže zvláštny prvok flogistón, ktorý mal byť obsiahnutý vo všetkých spáliteľných látkach.

Keď sme zistili, že podstatou horenia je oxidácia, skončila flogistónová teória na smetisku dejín. Rovnaký meter neplatí na vieru – keď sa ukáže, že je nejaké náboženské presvedčenie mylné, veriaci ho úplne neodmietnu. Vyrobia z neho „metaforu“.

Ak by na tom veda a viera boli skutočne rovnako, ako tvrdí Carson, mali by vykazovať úplne rovnaký pokrok. Lenže zatiaľ čo moderná veda za 400 rokov svojej existencie vymyslela antibiotiká alebo nás poslala na Mesiac, teológovia vedia o Bohu presne to, čo vedeli pred 400 rokmi, čiže nič (subjektívnu „dojmológiu“ nepočítajme).

Veda nie je založená na viere, ale dôvere. Štúdiám v časopisoch, ako je Science, Nature alebo Psychological Science, neverím, ale dôverujem, pretože samotní vedci si na seba ušili zložitý systém kontrol, ktorý nám do veľkej miery, hoci nie stopercentne, garantuje, že informácie v nich sú pravdivé a presné.

Prejav kognitívnej disonancie

Čo sa týka Carsona, jeho výroky nemusia byť hneď prejavom ignorancie, skôr ide o typickú ukážku kognitívnej disonancie. Naša myseľ proste neznesie názory, ktoré sa navzájom vylučujú (sú disonantné), a robí všetko pre to, aby ich zladila, lebo život s disonanciou (rozpormi) bolí.

Ak napríklad fajčiar vie, že fajčenie zabíja, ale cigarety miluje, túto nepríjemnú disonanciu odstráni tak, že si realitu upraví, aby v nej našiel malú škáru, ktorou svoj zlozvyk ospravedlní. Takže vyhlási, že „on fajčí málo, a to sa ako fajčenie vlastne nepočíta“ alebo že „jeho fajčenie nezabije, lebo starý otec fajčil tiež a dožil sa 90 rokov“.

Aj Carson prežíva disonanciu – na jednej strane verí v Boha, ktorý stvoril svet a všetko živé, na druhej strane vie o vedeckých faktoch, ktoré jeho vieru popierajú. Ako z tejto šlamastiky?

Podobne ako fajčiari – ohnete realitu a upravíte si ju tak, aby ste naďalej mohli zastávať súkromne obľúbené náboženské predstavy. Ak im chcete naďalej veriť, z vedy vyrobíte „iba vieru iného druhu“. Za týchto okolností vám vedci nemajú čo vytýkať, lebo aj oni sú iba veriaci, hoci „iní“. Disonancia zmizne, problém je úspešne vyriešený.

Čakali na mimozemšťanov, neprišli

Kognitívnu disonanciu prvýkrát pozorovali v 50. rokoch minulého storočia, keď sa psychológ Leon Festinger s kolegami infiltroval do skupinky vyznávačov UFO s názvom Seekers. Keď mimozemšťania neprileteli, členovia kultu prežívali nepríjemnú disonanciu medzi túžobným očakávaním príletu na jednej strane a smutným pozorovaním, že vesmírny tanier nedorazil.

Túto disonanciu redukovali ľudia rôzne – jeden z nich vypovedal, že mimozemšťania neprileteli, lebo by sa medzi inými ľuďmi na Zemi necítili dobre. Disonancia zmizla, jedinec mohol svoje ufologické názory hájiť ďalej.

Ben Carson sa mýli rovnako ako členovia Seekers. Hodnota jeho pomýlených „argumentov“ spočíva iba v tom, že predstavujú vhodný materiál na štúdium kognitívnej disonancie v praxi.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre, Veda

Teraz najčítanejšie