Viac ako polovica povrchových vôd u nás je v zlom stave, v riekach je odhadom o 70 percent menej rýb ako pred 50 rokmi
- Nová Správa o stave planéty označuje za hlavnú hrozbu pre živočíšne druhy nevhodné zmeny krajiny. Na prvom mieste ju vymení globálne otepľovanie, keď prekročí 1,5 stupňa Celzia;
- Neživá rieka neplní svoje ekosystémové funkcie. Ak sa z nej spraví kanál a brehy sa vybetónujú, voda sa v krajine nezadrží a rýchlo z nej odtečie. „Ľudia to videli toto leto, že aj keď zapršalo, čoskoro bolo veľké sucho – voda chýbala v krajine aj v studniach,“ vraví environmentalistka.
Od roku 1970 do roku 2018 sa skúmané populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili celosvetovo v priemere o 69 percent.
Vyplýva to zo Správy o stave planéty (Living Planet Report 2022), ktorú tento týždeň zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (World Wide Fund for Nature, WWF).
„Máme poslednú príležitosť konať,“ uvádza správa. Podľa nej sa nachádzame uprostred krízy biodiverzity a klimatickej krízy.
Trópy a sladkovodné živočíchy
Najväčší pokles zaznamenali živočíšne druhy v tropických oblastiach a sladkovodné živočíchy – početnosť skúmaných populácií živočíchov v Latinskej Amerike a karibskej oblasti poklesla v priemere o 94 percent.
V populáciách sladkovodných živočíchov bol pokles početnosti v priemere 83 percent.
Denník N sa zaujímal aj o biodiverzitu na Slovensku, najmä sladkovodných živočíchov.
Vplyv aj na náš život
Prečo predstavuje strata biodiverzity problém?
Riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann prirovnala ekosystém k puzzle a dodala, že ak z neho vypadnú nejaké časti, rozpadne sa. „Toto puzzle, teda zdravé ekosystémy, nám poskytujú ekosystémové služby, od ktorých sme závislí