Šesťdesiatnici žili aj v stredoveku, štatistiky skresľuje vysoká detská úmrtnosť
Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. Prečo dnes žijeme dlhšie ako naši predkovia a čo so štatistikami spravil pokles detskej úmrtnosti?
Panuje laická predstava, že v staroveku, stredoveku či ranom novoveku ľudia umierali, keď mali okolo 30 rokov, a päťdesiatky či šesťdesiatky sa takmer vôbec nedožívali.
Nie je to pravda. „Je nesprávne považovať dlhý život za výnimočnú a jedinečnú vlastnosť ‚modernej‘ doby,“ píše pre portál The Conversation antropologička Sharon DeWitteová z University of South Carolina.
Na druhej strane v ostatnom období došlo k pokroku, ktorý v histórii ľudstva nemá obdobu – zatiaľ čo v Európe v roku 1850 bola priemerná dĺžka dožitia 36 rokov, v roku 2019 to bolo takmer 79 rokov.
To je viac ako dvojnásobok.
K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Zdroj – Our World in Data
Ako sa v minulosti menila priemerná dĺžka dožitia, ako na ňu vplývala dojčenská a detská úmrtnosť, prečo sa náš život v 20. storočí predĺžil o desiatky rokov a akými metódami sa skúma odhadovaný vek dávnych kostier?
Denník N sa pýtal demografa a dvoch antropologičiek.
Cintorín pri kláštore v Lelesi
Antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jej kolegovia skúmali kostrové pozostatky jedincov z 10. až 16. storočia z cintorína pri premonštrátskom kláštore v Lelesi (okres Trebišov).
Populáciu tvorili kostry 60 jedincov (10 z nich sa nepodarilo datovať).
