Vo Švédsku hrával pár striedaní, na drafte ho nechcel nikto. Cesta Pavla Regendu z Michaloviec do NHL
V Amerike podobné príbehy volajú „from zero to hero“ (z nuly hrdinom) či „Cinderella story“ (príbeh Popolušky). Určite ste taký film už videli, hlavnému hrdinovi sa najskôr veľmi nedarí, nakoniec však všetky nástrahy prekoná a na konci je veľký happy end. Filmársky to nebývajú kvalitné príbehy, no ten Regendov je výborný, pretože je skutočný.
Hľadať smutný okamih, akými sa podobné filmy začínajú, by nebolo ťažké.
Mohol by ním byť napríklad draft do NHL v roku 2018. Regenda sleduje, ako si Washington zo 46. miesta vyberá jeho rovesníka Martina Fehérváryho, Po ňom odznejú aj mená ďalších Slovákov Martina Pospíšila, Miloša Romana, Dávida Hrenáka a Romana Durného. Potom by išiel záber na generálneho manažéra Washingtonu, ako ohlasuje posledný 217. výber v drafte. Žeby konečne Regenda? Nie, Kanaďan Eric Florchuk.
Alebo môžeme začať o rok skôr. Hrdina nášho príbehu prichádza z juniorky Dukly Trenčín do Švédska. Záber na to, ako Regenda, ktorému na Slovensku hovorili, že je výborný korčuliar, zo začiatku Švédom nestíha. Zisťuje, že tam majú hráči oveľa lepšiu kondíciu a pracuje sa tam tvrdšie ako v slovenských mládežníckych súťažiach.
Ďalší záber, Regenda sedí na striedačke a skoro vôbec nehrá. Tréner ho občas pošle len na pár striedaní za zápas, preto v sezóne získa len 10 bodov v 45 zápasoch.
Pomedzi tieto ťažké momenty, samozrejme, sledujeme Regendu, ako na tréningoch aj po nich pracuje usilovnejšie ako ostatní. Kým spoluhráči sa idú po tréningu zabaviť, Regenda si dáva pozor na spánok aj stravu.
Švédsky tréner ho chváli za veci, ktoré mu vždy išli, no na Slovensku ich príliš nedoceňovali. Volá sa to
Blahoželáme, máte dobrých priateľov!
Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Alex Vaculík je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.
Alebo môžete .
