Denník N

Odsudzovaní a zatratení. Výnimočné zbierky rómskych poviedok zobrazujú zápasy o dôstojný život

Knihy Samet Blues a Všude samá krása vydalo české vydavateľstvo rómskej literatúry Kher. Foto - kher.cz
Knihy Samet Blues a Všude samá krása vydalo české vydavateľstvo rómskej literatúry Kher. Foto – kher.cz

Knihy Samet Blues a Všude samá krása predstavujú optikou Rómov a Rómiek udalosti minulého storočia vrátane pádu komunizmu. Zachytávajú atmosféru v rómskej menšine aj nárast rasizmu v spoločnosti.

Spája ich bezmocnosť, existenciálna neistota aj smútok zo sociálneho vylúčenia. Poviedky rómskych autorov, ktoré vydalo české vydavateľstvo Kher, však poukazujú hlavne na neoblomnosť a vytrvalosť v ťažkých podmienkach, ktoré pre Rómov nastali po novembri 1989.

Rómski autori v zbierkach s názvom Samet Blues Všude samá krása hovoria o snahe viesť dôstojný život.

Obe knihy ponúkajú originálnu optiku Rómov pri pohľade na spoločenské zmeny a najdôležitejšie udalosti minulého storočia. Príbehy zbierky Všude samá krása sa vracajú až do Rakúsko-Uhorska či do čias nacistickej okupácie, alebo povojnovej migrácie Rómov zo Slovenska do Čiech.

Mnohí autori pochádzajú z východu a vo svojich textoch spomínajú na Michalovce, Vranov nad Topľou, zabudnuté slovenské dediny, vzdialené od nových domovov. Pôvod autorov textov prináša v ich rozprávaní zvláštnu zmes nielen češtiny s rómčinou, ale aj s východniarčinou.

„Rozprávali sa všelijaké historky, nakoniec sa vzala gitara a babička začala spievať smutné východniarske pesničky, až pri nich plakala,“ spomína Markéta Šestáková vo svojej poviedke Má báječná rodina. Tá je pritom pilierom pri snahe vyhrabať sa z náročných životných okolností väčšiny rozprávačov.

Poviedkové zbierky prinášajú výnimočné texty. Tie nám môžu pomôcť porozumieť perspektíve Rómov a pochopiť ich zložitú situáciu.

Ku mne za trest

Texty sa vyznačujú jednoduchým jazykom a priamočiarym rozprávaním. Niektorí autori spomínajú na detstvo a vylúčenie už na základných školách.

„Učiteľky toto dobre vedeli. Keď som už chodil do školy nejaký čas, stalo sa pravidlom, že keď nejaký chlapec niečo vykonal, posadili ho za trest ku mne do poslednej lavice, kde som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie