Denník NPozrite sa, kto z vašich susedov kandiduje do župy. Ženy musíte hľadať lupou, navyše v krajnej pravici

Daniel KerekesDaniel Kerekes

Až 20 percent všetkých kandidátov na župných poslancov je možné zaradiť k extrémistickým stranám, v Banskobystrickom kraji to je až tretina kandidátov.

Do jedných z najnáročnejších a najkomplikovanejších volieb, ktorými si Slovensko kedy prešlo, ostávajú už menej ako dva týždne. Spojené komunálne a župné voľby sa budú konať v sobotu 29. októbra, napriek tomu úrady stále nezverejnili jednotný zoznam kandidátov.

Mená kandidátov – okrem úradných tabúľ – sú zverejnené len na weboch krajov a obcí, a to často len ako PDF dokument schovaný v množstve iných dokumentov.

Denník N v snahe uľahčiť voličom vyhľadávanie zoznamu kandidátov a následné rozhodovanie spracoval v spolupráci s organizáciou Študentské voľby zoznamy kandidátov do župných volieb. Na mape vyššie si môžete prezerať, kto z vašej obce kandiduje na funkciu župana či krajského poslanca. Kandidáti na župana majú v mape väčší bod a sú radení medzi prvými. Kandidáti sú zoradení podľa poradového čísla na hlasovacom lístku.

Keďže v župných voľbách vznikajú pomerne široké koalície strán, často aj naprieč inak znepriatelenými tábormi, Denník N zaradil koalície, respektíve kandidátov do ôsmich kategórií. Tie sú v mape farebne odlíšené a klikaním do legendy ich môžete filtrovať.

Krajskými poslancami sa chce stať podľa dát, ktorými disponuje Denník N, až 3030 kandidátov. Najviac kandidátov je po Bratislave a Košiciach z Prešova (79), potom z Nitry (73). V bratislavskej Petržalke má trvalý pobyt až 70 kandidátov na funkciu krajského poslanca.

Pomerne veľký počet kandidátov je aj z Popradu (46), Martina (42), Humenného (38) či Levíc (38). Levice sú pritom len 32-tisícové mesto, kandidátov však vygenerovalo viac ako Trenčín.

Spomedzi obcí sú najzaujímavejšie Práznovce. Obec s necelou tisíckou obyvateľov ponúka až šesť kandidátov na župných poslancov. Piati z nich sú kandidáti za Komunistickú stranu a jeden za Republiku.

Ženy kandidujú len výnimočne

Ak ste sa rozhodli v župných voľbách podporovať predovšetkým ženy, budete to mať o čosi ťažšie, niekde až nemožné. Žien je medzi kandidátmi na poslanecké miesta len 692, teda približne 22 percent zo všetkých.

Ešte žalostnejšia situácia je v boji o županský post. Šéfovať župe chce len 11 žien spomedzi 76 kandidátov. To nie je ani 15 percent.

Dnes máme jednu županku – Eriku Jurinovú z OĽaNO v Žilinskom kraji.

Jediným volebným obvodom, kde dominujú kandidátky nad kandidátmi, je obvod číslo 9 v Žilinskom kraji. Medzi deviatimi uchádzačmi o kreslo župného poslanca je pätica žien. Naopak, ak bývate v Stropkovskom okrese alebo v obvode číslo 14 v Bratislavskom kraji (dediny na Záhorí okolo Plaveckého Štvrtka), ženu na hlasovacom lístku pre voľby župného zastupiteľstva ani nenájdete.

Na kartograme vyššie môžeme vidieť, že politická emancipácia žien v župných voľbách je mierne vyššia skôr v západnej časti Slovenska.

Žalostnú situáciu s politickou emancipáciou žien dokresľuje fakt, že najviac žien do župných volieb postavili extrémistické a krajne pravicové strany. Medzi 600 extrémistickými kandidátmi je 159 žien, čo je približne 27 percent. Na opačnom konci sú maďarské strany, respektíve koalície maďarských strán, kde je medzi 106 kandidátmi len 17 žien.

Najmladším uchádzačom o stoličku v župnom zastupiteľstve je David Csabay. Má 19 rokov, je študentom a kandiduje v bratislavskom Novom Meste. Najstarší kandidáti majú 80 rokov. Sú nimi Ľubomír Scherhaufer a Vladislav Laššák. Prvý kandiduje v Karlovej Vsi, druhý v okrese Myjava. Obaja si ako svoje zamestnanie uviedli dôchodca.

Priemerný vek kandidátov je 48,3 roka. Najmladší kandidáti kandidujú za lokálne zoskupenia, v tejto kategórii je však len päť kandidátov, čo je príliš malá vzorka. Inak sú najmladší kandidáti medzi tými, ktorí kandidujú za stredopravé koalície alebo strany, a potom medzi nezávislými kandidátmi. Najstarších kandidátov majú koalície zložené z ľavicových a populistických strán.

Najmladších kandidátov môžete voliť, ak bývate v okrese Turčianske Teplice, kde je priemerný vek kandidátov 41,1 roka. Naopak, ak bývate v Záhorskej Bystrici, máte na výber skôr starších kandidátov, priemerný vek tam je 56 rokov.

Banskobystrická župa čelí náporu extrémistov

Krajský úrad v Banskej Bystrici bol prvý a zatiaľ aj posledný, ktorému šéfoval zástupca krajnej pravice. V roku 2013 tam v druhom kole župných volieb porazil kandidáta vládneho Smeru dnes už za propagáciu fašizmu odsúdený Marian Kotleba. V roku 2017 sa mu síce županskú stoličku nepodarilo obhájiť, no stal sa aspoň župným poslancom.

Dnes Banskobystrická župa opäť čelí útoku extrémistov a krajnej pravice. V Banskobystrickom kraji kandiduje za poslancov bezprecedentne najviac kandidátov za strany a koalície strán, ktoré môžeme označiť za extrémistické a krajne pravicové.

Po celom Slovensku je takých kandidátov 600, tvoria tak približne 20 percent všetkých kandidujúcich, čo je už samo osebe vysoké číslo. V Banskobystrickej župe je takýto kandidát každý tretí. Z 346 kandidátov sme ako extrémistických a krajne-pravicových identifikovali až 113.

Prešovská volebná plachta

Najväčší hlasovací lístok dostanú voliči v Prešovskom okrese. O miesta župných poslancov tam v jednom obvode naraz bojuje 113 kandidátov.

V spomínanom Prešovskom okrese síce kandiduje najviac kandidátov, no zároveň sa tam volí až 13 poslancov. O jedno kreslo tak bojujú približne deviati kandidáti.

Najväčší súboj v prepočte na počet poslaneckých kresiel sa odohráva v centrách dvoch najväčších miest – v bratislavskom Starom Meste a v okrese Košice 1. V bratislavskom Starom Meste kandiduje celkovo 39 kandidátov, no bojujú len o tri kreslá. To je 13 kandidátov na jedno voľné miesto. V košickom prvom okrese sa zase o päť kresiel uchádza 61 kandidátov, čo je približne 12 kandidátov na jedno kreslo.

Najmenej súťaživý je obvod Štúrovo, kde sa osem kandidátov uchádza o tri miesta v nitrianskom krajskom zastupiteľstve.

Ako sme zatriedili koalície a kandidátov (metodická poznámka)

Medzi stredopravé koalície sme radili strany a koalície strán, ktoré boli zložené predovšetkým zo strán, ktoré sa na Slovensku všeobecne považujú za stredopravé, typicky OĽaNO, SaS, Progresívne Slovensko, KDH, Sme rodina, Za ľudí a podobne.

Medzi ľavicové a populistické koalície sme radili strany a koalície strán zložené predovšetkým zo Smeru, Hlasu a SNS.

Koalície, ktoré boli kombináciou týchto dvoch blokov, sme označili ako zmiešané. Za zmiešané sme označili aj koalície zložené zo slovenských a maďarských strán.

Za extrémistické a krajne pravicové koalície sme označili všetky strany a koalície považované za extrémistické alebo krajne pravicové, a to vrátane malých či málo významných strán. Do tejto kategórie sme pomerne prísne zaradili aj koalície Smeru a Republiky.

Za maďarské koalície sme označili koalície zložené čisto z maďarských strán.

Lokálne zoskupenia sú strany, ktoré majú len lokálnu, respektíve regionálnu pôsobnosť a zároveň nie sú v koalícii s relevantnými celoštátnymi stranami.

Do kategórie iné spadli všetky ostatné strany a koalície. Ide predovšetkým o málo známe strany či strany s nízkymi preferenciami.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].