Norbert Bödör konečne vypovedal. Nerozumie, z čoho je obžalovaný

Na výpoveď nitrianskeho podnikateľa blízkeho strane Smer Norberta Bödöra sa čakalo aj preto, že v prípravnom konaní nepovedal nič okrem odmietnutia viny. V stredu na súde v kauze Dobytkár síce zhruba dvadsať minút čítal z papiera svoju výpoveď, no viac ako počas vyšetrovania v nej nezaznelo. Bödör zopakoval, že je nevinný, jeho slová však nepriniesli žiadny zásadný zvrat.

„Nespáchal som žiaden trestný čin,“ prečítal a povedal, že „z obvinenia ani obžaloby nie je zreteľné, aké konanie mi fakticky kladie prokurátor za vinu a voči čomu sa mám pred súdom brániť“.

To označil aj za dôvod, pre ktorý po prečítaní svojej výpovede odmietol pokračovať v odpovedaní na otázky prokurátora, senátu či obhajcov ostatných obžalovaných.

Pred dvomi rokmi Najvyšší súd v rozhodovaní o väzbe prirovnal kauzu Dobytkár k „megastroju korupcie a prania špinavých peňazí“. Okrem Bödöra je v nej obžalovaných ďalších sedem osôb a päť firiem.

Chce to spresnenie obžaloby

Bödör je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Podľa obžaloby sa ho týka až 83 z celkovo 95 skutkov. No až na jednu samostatnú časť jeho meno vo väčšine bodov obžaloby nie je spomenuté. Práve na to upriamil pozornosť v stredu pri čítaní svojej výpovede.

„V 83 skutkoch nevidím, že som niečo vykonal alebo spáchal, či sa na tom podieľal. Napriek tomu som z toho obžalovaný,“ povedal na súde a dodal, že tvrdenia prokurátora musia byť v obžalobe sformulované presne, nesmú pripúšťať dvojaký či viacnásobný výklad. Ak to robia, tak by mal byť oslobodený spod obžaloby, povedal Bödör.

Prokurátora vyzval, aby spresnil skutky, z ktorých ho obžaloval, inak bude upreté jeho právo na obhajobu, pretože nevie, voči čomu sa má brániť. Bödör sa rozhodol nevypovedať, kým prokurátor tejto požiadavke nevyhovie a nespresní obžalobu.

Prokurátor špeciálnej prokuratúry Rastislav Hruška jeho postoj akceptoval a nenavrhol ani čítať zápisnice o Bödörových výsluchoch z prípravného konania. Ani v nich nič konkrétne nebolo, pretože tvrdením, že nevie, z čoho je vlastne obvinený, sa bráni od augusta 2020, keď ho obvinili a keď skončil vo väzbe.

Hruška naznačil, že skutok môže spresniť a že tak môže urobiť kedykoľvek, dokonca aj v záverečnom slove.

Lenže senát súdu, zložený z predsedu Jána Giertliho a sudcov Jána Hrubalu a Mariána Mačuru, prokurátora vyzval, aby to urobil čo najskôr.

„Nie sme toho názoru, že ste povinný niečo vysvetľovať. Koncipovali ste obžalobu, ako ste ju koncipovali, a obhajoba vznáša mnohé námietky, ktorých vyhodnotenie bude na nás. Je teda na vás, či urobíte korekcie alebo nie, a aj my by sme radi vedeli, či tak urobíte alebo nie,“ povedal sudca Hrubala.

„My vám to nemôžeme prikázať, ale vy ste zodpovedný za unesenie dôkazného bremena,“ dodal Hrubala. Zároveň skonštatoval, že čím neskôr prokurátor žiadané spresnenie urobí, „tým viac skomplikujete logisticky priebeh pojednávania a jeho úspešný koniec“.

Predseda senátu Giertli sa prokurátora pýtal, ako majú predvolávať svedkov. „Ktorých ku ktorým skutkom? Ako im klásť otázky?“

Prokurátor na tieto slová nereagoval.

Podľa obžaloby „čistil“ úplatky

V tejto kauze je Bödör obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Spolu s podnikateľom Petrom Kubom boli súčasťou schémy, ktorej sa podarilo „očistiť“ úplatky za schválené dotácie. Obhajoba od začiatku procesu namieta spôsob, ako na to prokurátor prišiel.

V obžalobe sa píše, že niekdajší výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomír Partika zobral na úplatkoch za dotácie takmer tri milióny eur. Odovzdal ich Bödörovi a on ich zase dal podnikateľovi Petrovi Kubovi.

V obžalobe je aj opis rôznych podozrivých transakcií, v ktorých prokurátor špeciálnej prokuratúry Rastislav Hruška vidí legalizačnú schému.

Opisuje, ako Kuba požičal 3,5 milióna eur Partikovi na rozbeh jeho podnikania, a to bez úročenia a pôvodne aj bez akejkoľvek záruky. Veril, že dobrý priateľ mu raz tieto peniaze vráti. Jeho majetok a dom založil až po tom, ako Partika skončil pred vyše dvomi rokmi vo väzbe.

Ďalšia podozrivá transakcia prebehla medzi Kubom a Bödörom. Obaja sa do roku 2016 veľmi nepoznali, no spojila ich firma Trend Tatry, v ktorej mal Bödör cez svoju firmu Bokran 50 percent akcií. Akcie kúpil za tri milióny eur. V roku 2016 ich od neho odkúpil Kuba, a to tak, že jeho firma Roko zaplatila 16 miliónov eur.

Obžaloba v tom vidí legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, pretože taká transakcia nedáva žiadny ekonomický zmysel.

Bödör v prečítanej výpovedi vysvetlil, že o firmu Trend Tatry prejavil záujem už v roku 2011, pretože mala lukratívne pozemky v Starej Lesnej. Bolo ich veľa, ale v malých výmerách a s tým súvisela aj pôvodná cena akcií. Následne však došlo k sceľovaniu pozemkov, takzvanej komasácii, čo bol „dôležitý faktor ich zhodnotenia“.

Ku komasácii však podľa jeho výpovede došlo až v auguste 2019, zatiaľ čo on predal Bokran Kubovi v decembri 2016.

Obžaloba upriamuje pozornosť aj na prevody medzi účtami Kubu a Bödöra. Išlo o vyše 666-tisíc eur, ktoré koncom roka 2017 splatil Kuba Bödörovi na štyrikrát po 166-tisíc eur. Kuba vysvetlil, že tak splatil pôžičku z roku 2007, ktorú mu poskytol Bödörov otec, zakladateľ bezpečnostnej služby Bonul.

Aj prevody medzi Bonulom a Kubovou firmou Roko boli opísané v obžalobe. Bonul totiž vyplatil Kubovej firme vyše štyri milióny eur. Podnikateľ vysvetlil, že to boli riadne fakturované peniaze, pretože Bonul bol generálnym partnerom slovenského olympijského domu počas olympiády v brazílskom Riu v roku 2016 aj v Pchjongjangu v roku 2018.

Firma Roko sa venovala prioritne poskytovaniu reklamných služieb.

Čísla nesedia

Bödör aj Kuba sa na súde doposiaľ bránili, že všetky tieto transakcie sú s kauzou spojené účelovo. „Nestačí konštatovať, že pôvod finančných prostriedkov je pochybný, ale musí to byť preukázané, že majú pôvod v konkrétnej trestnej činnosti,“ pripomenul Bödör.

O priamom prepojení oligarchu s úplatkami z PPA pritom vypovedal len jeden svedok – spolupracujúci obvinený Marek Kodada. On hovoril o tom, že tieto peniaze končili v „Nitre“. No aj to mal len z počutia, a to od samotného Partiku. Ten to však popiera.

Okrem toho Bödör s Kubom upozorňujú, že obžaloba nesedí ani matematicky. Ak mali oni legalizovať Partikove úplatky, tak pôvodne sa spomína suma zhruba 2,7 milióna eur. O nich totiž v prípravnom konaní vypovedal vybavovač Ľubomír Kropil. Hovoril, že toľko postupne Partikovi odovzdal za schválené dotácie.

Lenže Kropil na súde zmenil výpoveď a hovoril o úplatkoch 40-tisíc eur.

Ak by však aj ostalo pri 2,7 milióna eur, tie Kuba údajne „očistil“ cez pôžičku 3,5 milióna eur Partikovi. No zároveň aj cez kúpu Bokranu za 16 miliónov eur. To podľa obhajoby nesedí.

„Sami ste mohli počuť, že od začiatku vyšetrovania, prvého obvinenia nebola obžaloba schopná vyprodukovať žiaden dôkaz, ktorý by ma akýmkoľvek spôsobom spojil s týmto prípadom. Je to voči mojej osobe vykonštruované,“ povedal po pojednávaní Bödör. Bolo to asi prvýkrát, čo sa vôbec vyjadril pre médiá. Doposiaľ vždy za neho hovorili len obhajcovia – buď Marek Para, alebo Robert Kaliňák.

V obžalobe sa spomínajú aj rôzne výbery a vklady hotovosti na Kubov účet. Ten to vysvetlil tak, že si v rokoch 2015 až 2016 vytvoril hotovostnú rezervu 11 miliónov eur. Tie potom vložil späť na účet, zároveň mu požičala firma Xedas, a tak bez problémov mohol požičať Partikovi a vyplatiť Bödöra.

Kuba tvrdí, že peniaze, ktoré im vyplatil, boli s tými, ktoré si navyberal. Či to tak bolo alebo boli medzi nimi zakomponované aj úplatky za dotácie, musí preukázať prokurátor.