Denník N

Expert na Čínu: Jej problémom je izolácia a pocit nadradenosti. Covid bola skvelá zámienka, aby sa zatvorila

Držiteľ Pulitzerovej ceny a odborník na čínske štúdiá Ian Johnson. Foto: Archív IJ
Držiteľ Pulitzerovej ceny a odborník na čínske štúdiá Ian Johnson. Foto: Archív IJ

Veľký rozhovor s držiteľom Pulitzerovej ceny a spisovateľom Ianom Johnsonom pred čínskym kongresom.

„Čína nemá vo svete žiadnu víziu, jej záujmy sú veľmi úzke. Je to len Taiwan, Taiwan, Taiwan a nekritizujte nás za ľudské práva,“ rozpráva držiteľ Pulitzerovej ceny, spisovateľ a odborník na čínske štúdiá z Rady pre zahraničné vzťahy Ian Johnson.

Rozprávame sa o:

  • komunistickej strane Číny, ako funguje a kto je skutočný vládca Číny;
  • zosilnenej vnútornej kontrole a potláčaní slobody médií, sociálnych médií, ale aj feminizmu;
  • ako Číňanom už neobnovujú cestovné pasy;
  • o nacionalizme, v dôsledku ktorého sa etnickí Číňania považujú za nadradených a chcú „modernizovať“ menšiny;
  • o zahraničnej politike Číny, Taiwane, vzťahu s Ruskom a o tom, čo chce Čína vlastne vo svete dosiahnuť.

Moderná Čína mala v podstate dvoch veľkých vládcov: Mao Ce-tunga a Teng Siao-pchinga, ktorý nebol oficiálnou hlavou štátu, ale Číne vládol. Práve on prišiel so systémom dvoch funkčných období. Si Ťin-pching teraz ukázal, že nie je až také ťažké tento systém porušiť. Prečo to doteraz nikto neurobil?

Teng Siao-pching zaviedol tento systém, ale nie hneď, ako začal vládnuť krajine. V 80. rokoch mal viacero generálnych tajomníkov strany, s ktorými nebol spokojný. Až v 90. rokoch, keď sa pomaly blížil koniec jeho života (zomrel v roku 1997 ako 92-ročný) si uvedomil, že je nutné zaviesť nejaký systém. Myslím si, že týmto chcel zabrániť návratu silného lídra, ako to bolo za Mao Ce-tungovej éry. Ale nikdy to nebolo inštitucionalizované, bola to len nepísaná norma, že líder komunistickej strany môže byť vo funkcii dve funkčné obdobia.

Čo sa týka prezidentskej funkcie, to je zakotvené v ústave, že môže zostať maximálne dve obdobia. A je to ten istý človek: prezident, generálny tajomník komunistickej strany a hlava ozbrojených síl.

Lenže prezident je najmenej dôležitá funkcia z týchto troch titulov. Je ceremoniálna, aby boli oficiálne hlavami štátu a aby sa im ušlo 21 čestných výstrelov, keď idú do zahraničia. Krajine skutočne vládne generálny tajomník strany. Takže dĺžka prezidentovania v ústave nie je dôležitá.

A prečo sa teda doteraz nikto nepokúsil udržať sa pri moci?

V podstate sa o to pokúsil Ťiang Ce-min, ktorý v roku 2002 síce odišiel z funkcie generálneho tajomníka strany, ale na čele ozbrojených síl zostal až do roku 2004 a novému lídrovi pozeral cez rameno. On vybral ďalších dvoch vládcov, takže oni systém dodržiavali. A po nich už prišiel Si Ťin-pching, ktorý chcel moc viac centralizovať, čo v tomto leninistickom systéme nie je náročné, pretože moc sa sústreďuje na vrchole a rozhoduje zhora dole. Lídra nominuje stály výbor politbyra, ten potom následne vyberá členov politbyra. V demokratickom centralizme by to malo byť naopak, zospodu hore, ale tu je to takto.

Prečo má Si Ťin-pching pocit, že môže mať väčšiu moc ako jeho predchodcovia?

Má jednu páku moci navyše:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie