Svetový newsfilter: V Moskve sa dejú nevídané veci. Elita špekuluje o Putinovom konci

Dobrý deň,

vývoj posledných mesiacov a najmä posledných týždňov potvrdzuje, že ruský prezident Vladimir Putin sa s inváziou na Ukrajinu prerátal.

Krajina, ktorú chce zničiť, sa proti jadrovej veľmoci úspešne bráni už takmer osem mesiacov. Dokonca si berie späť okupované dediny a mestá a je schopná zaútočiť na Putinov miliardový Kerčský most, ktorým spojil Rusko s Krymom.

Jeho pokus o anexiu štyroch okupovaných oblastí na Ukrajine tento týždeň v OSN odsúdila väčšina krajín sveta. Podporili ju len štyri totalitné režimy.

Putin sa dostal ešte do väčšej izolácie a ešte viac si zmenšil manévrovací priestor. Z krajiny, ktorá roky zásobovala Európu plynom a ropou, sa stal vyvrheľ. Ešte aj drony musí kupovať od iránskeho režimu, ktorý zabíja dievčatá za to, že nechcú nosiť šatku na hlave.

Európa: Špekulácie o Putinovom konci

Putinov posledný krok – ostreľovanie ukrajinských miest od Ľvivu cez Kyjiv až po Mykolajiv – stál podľa odhadov 400 až 700 miliónov eur a zabil dvadsať ľudí. Nijako však neodradil Ukrajincov v úsilí chrániť svoju krajinu a nezmenil dynamiku vojny. Dokonca motivoval Západ, aby ešte viac podporoval Ukrajinu a posielal jej čo najrýchlejšie protivzdušné systémy.

Aká je situácia: Nepriaznivý vývoj na fronte zatiaľ nijako nezmenila ani čiastočná mobilizácia, ktorú vyhlásil v septembri. V skutočnosti ňou len ukázal na zúfalý stav ruskej armády. Niektorí odvedenci si musia sami zháňať lekárničky či vojenské vybavenie a do bojov ich posielajú bez poriadneho výcviku.

Pred hrozbou zomrieť v nezmyselnej vojne sa rozhodlo z krajiny ujsť niekoľkonásobne viac ľudí ako tých, ktorých zatiaľ odviedli. Žiadna vlna patriotizmu sa nekoná. Ruské úrady už priznávajú prvé úmrtia odvedených Rusov. Zatiaľ ich narátali päť. To číslo však bude ešte oveľa narastať.

Napriek ruskej cenzúre, pri ktorej je zakázané už len hovoriť o vojne, vieme, že nálada v Rusku je veľmi zlá. Ľudia nevidia budúcnosť a sú frustrovaní. Aj podľa novinárov, ktorí sa špecializujú na Kremeľ, moskovská elita už začala hovoriť o možnej zmene lídra. A to takým štýlom, aký tu za vyše dvadsať rokov Putinovej éry nebol.

Čo hovoria insideri: Podľa nemenovaných zdrojov moskovskej elity sme začali vstupovať do revolučnej situácie. Zdroje denníka Washington Post tvrdia, že dozrieva čas na zmenu politického systému. Ako prebehne? To zatiaľ nie je jasné, pretože každý očakáva niečo iné – „jastrabi“ chcú tvrdšiu akciu a „holubice“ zase žiadnu vojnu.

Novinárke z denníka Washington Post povedal člen vládnucej elity, že so súčasným status quo nie je spokojný nikto. Situácia podľa neho pripomína to, čomu sa v šachu hovorí zugzwang. To znamená, že každý krok je horší ako ten predchádzajúci, ale zároveň sa nie je možné nepohnúť z miesta.

Ľudskoprávny aktivista Jury Jarym-Agajev si takisto myslí, že situácia v Rusku je čoraz „revolučnejšia“ a nie nevyhnutne násilná. Mnohí ľudia podľa neho predpovedali občiansku vojnu, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, ale tieto predpovede sa nenaplnili.

Predpovedá revolučnú zmenu a na mysli má zmeny v štátnych štruktúrach a v politike ľudí, ktorí sa dostanú k moci.

Ako to dopadne: Kto z toho vyjde ako víťaz – či provojnoví štváči alebo protivojnová lobby, je nejasné. Rovnako ako predpovede, či Putinov koniec v Kremli skutočne nastane v blízkom čase.

Jeho cynické ostreľovanie ukrajinských miest však naznačuje, že Ukrajina, Európa a Rusko budú mať pred sebou veľmi náročnú a ťažkú zimu.

Podľa amerického ministra obrany Lloyda J. Austina však bude Ukrajina naďalej aj v zimných mesiacoch robiť všetko, čo je v jej silách, aby znovu získala svoje územia. A nový veliteľ ruských síl „špeciálnej operácie“ bude pokračovať v brutálnych praktikách, ktoré si vyskúšal už počas bombardovania sýrskeho Aleppa.

Čítajte viac: Šéf Bellingcatu: Do roka budeme mať protivojnový Kremeľ. Z Putina je klaun, stále sa však môže pokúsiť o šialený ťah

Ázia: Historická dohoda na Blízkom východe

Popri správach o vojne na Ukrajine či záplavách v Nigérii pre vás máme tento týždeň aj jednu dobrú správu. Je ňou historická dohoda o ťažbe plynu medzi Izraelom a Libanonom.

Aký je kontext. Vzťahy medzi Izraelom a Libanonom sú už desaťročia mimoriadne komplikované. V minulosti proti sebe zviedli viacero konfliktov a technicky sú naďalej vo vojnovom stave.

V Libanone vládne aj teroristická organizácia Hizballáh, ktorá je blízkym spojencom Iránu. Ten považuje Izrael za svojho úhlavného nepriateľa a naopak.

Izrael a Libanon sa navyše v poslednom období sporili o územie v Stredozemnom mori s rozlohou zhruba 860 kilometrov štvorcových. To je potenciálne bohatým náleziskom zemného plynu.

Čo sa podarilo. Tento týždeň sa obe krajiny dohodli na vymedzení tohto územia. Izraelu aj Libanonu to v čase globálnej krízy prinesie miliardové zisky.

Na peniaze z predaja plynu je odkázaný predovšetkým Libanon, ktorého ekonomika sa v posledných dvoch rokoch aj vplyvom explózie v Bejrúte prakticky zrútila. Pre izraelského premiéra Jaira Lapida ide mesiac pred voľbami o dôležité diplomatické víťazstvo.

Dohoda o ťažbe plynu je v prvom rade pragmatickou záležitosťou, ale podľa expertov má historický význam. Analytici tvrdia, že ňou dochádza k prelomeniu tabu, čo môže prispieť k oveľa väčšej stabilite na Blízkom východe.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí si preberá konečný návrh dohody o námornej hranici od hlavného libanonského vyjednávača. Foto – TASR/AP

Čo ďalej. Dohoda je zároveň veľkým úspechom americkej administratívy, ktorá pre svoju politiku na Blízkom východe čelila ostrej kritike. Jej uzavretie osobne chválil aj prezident Joe Biden.

Dôležitá je však vzhľadom na veľké ložiská plynu aj pre Európu, ktorá sa snaží urýchlene zbaviť energetickej závislosti od Ruska. Izraelský premiér Lapid opakovane tvrdil, že je Únii pripravený pomôcť.

Naopak, dovážať plyn z Libanonu je vzhľadom na zlú infraštruktúru v krátkodobom hľadisku prakticky nemožné.

Čítajte viac: Dobrá správa z Blízkeho východu. Prečo je prelomové, že sa Izrael a Libanon dohodli na ťažbe plynu

Severná Amerika: Konšpirátor Jones musí platiť miliardové kompenzácie

Konšpirátor Alex Jones, ktorý šíril klamstvá o streľbe spred desiatich rokov, musí rodinám pozostalých zaplatiť kompenzácie vo výške miliardy dolárov. Tento prípad môže byť dôležitým precedensom v otázke slobody slova.

Aký kontext: Pred desiatimi rokmi mladý páchateľ zastrelil dvadsať detí a šiestich učiteľov v základnej škole Sandy Hook. Konšpirátor Jones však vo svojich programoch opakovane tvrdil, že tento masaker je „gigantický hoax“.

Rodičia zabitých detí roky tvrdili, že im Jones komplikoval ich život. Fanúšikovia, ktorí uverili jeho klamstvám, rodiny pozostalých navštevovali a zastrašovali ich.

Jonesa pritom sledovali na sociálnych sieťach milióny ľudí. Vo svojich reláciách šíril aj iné hoaxy vrátane tvrdení, že Demokratická strana chce začať občiansku vojnu a v Spojených štátoch sa zvyšuje počet homosexuálov, pretože vláda pridáva do vody chemikálie.

Čo bolo ďalej: Po rokoch rodičom zabitých detí došla trpezlivosť a obľúbeného konšpirátora zažalovali. Postupne dal súd viacerým z nich za pravdu. V posledných mesiacoch prebiehali ďalšie procesy, na ktorých sa rozhoduje o výške kompenzácií.

Jones počas nich uznal, že útok sa naozaj uskutočnil a zabité deti boli skutočné. Napriek tomu však trvá na svojej nevine, pričom sa odvoláva predovšetkým na slobodu slova.

Lenže súd touto argumentáciou nepresvedčil. Tento týždeň rozhodol, že musí rodinám obetí zaplatiť miliardu dolárov, čo môže mať zničujúce účinky na jeho biznis. Jones už ohlásil, že sa plánuje odvolať.

Čo si z toho zobrať: Prípad sprevádzali obrovské emócie a viacerí žalobcovia a ich zástupcovia po vynesení rozsudku plakali. Záverečné pojednávanie prebiehalo v jeho neprítomnosti.

Verdikt je mimoriadne dôležitý nielen pre rodiny pozostalých, ale predstavuje aj dôležitý precedens v otázke slobody slova. Ukazuje sa, že ani v Spojených štátoch amerických, kde je jej výklad tradične širší, nie je možné šíriť očividné klamstvá.

Zo strany rodín zaznieva, že ich víťazstvo je zároveň víťazstvom pre celé ľudstvo.

Latinská Amerika: Haiti hrozí ďalšia katastrofa

Medzinárodné organizácie upozorňujú, že na Haiti hrozí epidémia cholery. Táto karibská krajina je už mesiace paralyzovaná a prebiehajú v nej masívne protivládne protesty.

Aký je kontext: Haiti v tomto tisícročí zažilo viacero katastrof. Najvýraznejšou bolo zemetrasenie spred dvanástich rokov, pri ktorom zomrelo vyše 200-tisíc ľudí. Ďalšie zemetrasenie spred roka si vyžiadalo najmenej dvetisíc ďalších obetí.

Jedným z hlavných problémov krajiny je dlhodobá politická nestabilita. Situácia sa ešte zhoršila po vlaňajšom atentáte na prezidenta, po ktorom sa zintenzívnili boje medzi ozbrojenými skupinami.

Haitské gangy navyše zablokovali prepravu pohonných hmôt, čím prispeli k zastaveniu výroby v kľúčových podnikoch. Zatvorené sú aj mnohé obchody a veľká časť detí nemôže chodiť do škôl.

Aká bola reakcia: K rastúcemu násiliu sa pridáva mimoriadne zlá ekonomická situácia s infláciou prevyšujúcou 30 percent. Haiti pritom patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete.

V ťažkých časoch desaťtisíce ľudí vychádzajú do ulíc a organizujú masívne demonštrácie. Požadujú odstúpenie prezidenta a zlepšenie životných podmienok. Niektoré protesty boli násilné.

Haitská vláda uprostred chaosu žiada medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Spojené štáty americké už prisľúbili, že do krajiny pošlú podporu na boj proti ozbrojeným skupinám. Proti tejto požiadavke v krajine vypukli ďalšie protesty.

Aká je obava: Viacerí vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) upozorňujú, že na paralyzovanom Haiti hrozí epidémia cholery. V posledných týždňoch tam na ňu zomrelo najmenej osemnásť ľudí a pribúdajú stovky nakazených.

Cholera sa už šíri aj v preplnenej väznici, ktorá bola pôvodne určená pre 800 ľudí, no v súčasnosti sa v nej nachádza takmer 4-tisíc osôb. WHO vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby krajine pomohlo.

Práve Haiti pritom v roku 2010 zažilo najväčšiu epidémiu cholery v histórii. Zomrelo pri nej zhruba 10-tisíc ľudí.

Afrika: Zničujúce záplavy v Nigérii

Najľudnatejšia africká krajina čelí po dvoch rokoch pandémie masívnym záplavám. Klimatológovia upozorňujú, že situácia sa môže v nasledujúcich týždňoch ešte zhoršiť.

Čo sa deje: Zrejme žiadny región na svete nie je ohrozený klimatickou zmenou tak veľmi ako subsaharská Afrika. Aj Nigéria má dlhú históriu prírodných katastrof a napríklad záplavy sú v nej relatívne bežné.

Tie tohtoročné sú však najväčšie za posedných desať rokov. V uplynulých týždňoch zasiahli prakticky celú krajinu.

Spôsobujú ich masívne dažde a vypúšťanie prebytočnej vody z priehrad v Nigérii aj v susednom Kamerune. Experti ich dávajú do súvisu aj s klimatickou zmenou.

Aký je ich rozsah: Tohtoročné záplavy si podľa oficiálnych dát vyžiadali už vyše 500 obetí. Ďalších najmenej 1500 ľudí je zranených a vyše milión Nigérijčanov je vysídlených.

V čase, keď je v niektorých oblastiach prakticky nemožné využívať auto, si mnohí vyrábajú improvizované plavidlá. Vláda však upozorňuje, že plavba podomácky vyrobenými kajakmi je nebezpečná.

Koncom minulého týždňa sa pritom na rieke Niger v južnej časti krajiny prevrátila loď s 85 ľuďmi na palube.

Aký je kontext: Nigéria je obrovská krajina, ktorej populácia sa naďalej zvyšuje. Mimoriadne tvrdo ju však zasiahol covid, počas ktorého padli pod hranicu chudoby milióny ľudí.

Aj teraz vznikajú obavy, či záplavy ešte neprehĺbia problémy s vysokou infláciou či nedostatkom potravín.

Experti pritom upozorňujú, že záplavy ešte nemuseli dosiahnuť vrchol. Sezóna masívnych dažďov možno vyvrcholí až v novembri či dokonca v decembri.

Meno týždňa: Elon Musk

Rešpektovaný novinár Ian Bremmer zverejnil informáciu, že zakladateľ Tesly sa osobne rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Musk to popiera, ale svojimi nedávnymi výrokmi pobúril Ukrajincov.

Najbohatší muž sveta v sérii príspevkov na sociálnych sieťach navrhol, aby sa Ukrajina v záujme ukončenia vojny vzdala Krymu. Takisto naznačil, že OSN by mala usporiadať referendum v častiach, o ktorých Rusko tvrdí, že ich anektovalo.

Najvyšší ukrajinskí predstavitelia vrátane Volodymyra Zelenského ho obvinili z podporovania Ruska. Kremeľ ho, naopak, chválil za „mierovú iniciatívu“.

Musk následne povedal, že už Ukrajine nemôže platiť za satelitnú internetovú službu Starlink a požiadal, aby financovanie prevzala americká vláda.

Čítajte viac: Muska chváli Medvedev aj ruská propaganda. Ukrajincov jeho statusy urážajú

Foto týždňa:

Martin Greguš strávil vyše mesiaca v Arktíde pozorovaním a fotografovaním ľadových medveďov. Chcel ich zachytiť v lete v atraktívnych fialových kvetoch kypriny úzkolistej.

Výsledkom je séria fotografií 33 dní s medveďmi, ktorá vyšla tento rok v americkom vydaní časopisu National Geographic. Denník N s ním urobil rozhovor.