Vrah zo Zámockej bol šikovný žiak, ale bez kamarátov a s prejavmi zúrivosti. Obdivoval Breivika aj Eichmanna, nacionalizmus mal aj doma

„Čaute, vidíme sa na druhej strane,“ napísal krátko pred polnocou útočník zo Zámockej ulice Juraj K. Vo svojom manifeste, ktorý zverejnil len pár hodín pred zabíjaním, napísal, že v útokoch chce pokračovať. „V prípade, že prvý deň prežijem, nechcem, aby moje ďalšie ciele vedeli, že sú na zozname,“ vysvetľoval.

Jeho cieľom mohol byť aj premiér Eduard Heger, keďže Juraj K. sa pred niekoľkými týždňami fotil pred bytovkou, kde Heger býva. Premiér už potvrdil, že zverejnená fotografia útočníka je naozaj pred jeho domom.

Premiér na tlačovej besede odsúdil streľbu a vyzval na zastavenie nenávisti v spoločnosti. Na otázku, či sa obáva o svoj život, povedal, že nie.

„Neobávam sa, pretože si uvedomujem, akú ťažkú dobu žijeme,“ povedal Heger.

Vo vraždení Juraj K. už ďalej nepokračoval, polícia ho našla mŕtveho vo štvrtok ráno krátko pred ôsmou ráno v blízkosti budovy ministerstva školstva pri Jaskovom rade.

Podľa informácií Denníka N prišiel Juraj K. po útoku domov k rodičom, kde si vymenil jednu zbraň za druhú. Medzi Jurajom K. a rodičmi došlo ku konfliktu, vrah napísal aj list na rozlúčku. Potom z domu odišiel s otcovou zbraňou. Rodičia nezavolali políciu.

Útočník sa pravdepodobne celú noc potuloval okolo Kramárov a v blízkom lesoparku. Krátko po polnoci komunikoval na Twitteri, kde zverejnil svoj manifest, aj na webovej stránke 4chan, kde publikoval svoje fotografie z nočnej Bratislavy. Keď ho používatelia vyzývali, aby si urobil selfie s topánkou na hlave, ak je to on, kto zavraždil dvoch mužov, Juraj K. to vzápätí urobil.

V komentároch ďalej napísal, že necíti ľútosť nad zavraždenými homosexuálmi, ale smutný je kvôli svojej rodine.

Príspevky na stránke 4chan zmizli ešte v priebehu noci, twitterový účet bol už ráno takisto deaktivovaný.

S nacionalistickým videním sveta sa Juraj K. stretol aj doma. Jeho otec, rovnako Juraj, kandidoval v roku 2020 do parlamentu za Harabinovu stranu Vlasť.

Na svojom facebookovom profile Juraj K. starší zverejňoval kritiku prezidentky Zuzany Čaputovej či Hegerovej vlády, v postoch vyjadroval svoje proruské názory, nového ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera nedávno nazval „americkou marionetou“.

Necítil žiadnu ľútosť

Juraj K. bol nadaný žiak, no s problémovým správaním. Pedagógovia, s ktorými sme hovorili, sa zhodli, že bol konfliktný, neraz s prejavmi zúrivosti. Nedokázal si nájsť kamarátov a ťažko to znášal.

Ak sa s niekým skamarátil, bol voči nemu natoľko necitlivý a otravný, že mu priateľstvá dlho nevydržali.

Učitelia boli s Denníkom N ochotní hovoriť pod zárukou anonymity, lebo ide o mimoriadne citlivý prípad a osobne je im ľúto tejto tragédie, keď mladý školák zabil dvoch ľudí.

Učitelia, ktorí prišli s Jurajom do kontaktu, pozorovali jeho neštandardné správanie dlhšie, snažili sa jeho problémové správanie riešiť, otcovi radili vyhľadať pomoc u psychológa či psychiatra, ten však tomu nebol naklonený. Vnímal to vraj ako hanbu.

S učením nemal Juraj K. žiaden problém. Podľa učiteľov bol veľmi šikovný, spozorovali to na ňom už v útlom veku. Najprv navštevoval Súkromnú základnú školu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním na Bajkalskej ulici v Bratislave.

„Je mi to veľmi ľúto, čo sa stalo. Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedala riaditeľka školy Dana Jančinová.

Z tejto školy však predčasne odišiel, prestúpil na inú. Chodil na bratislavské gymnázium pre mimoriadne nadané deti na Skalickej ulici.

Vo svojom manifeste, ktorý tento mladý strelec zverejnil na internete, píše, že školu menil pre psychické problémy a konflikty so spolužiakmi. Tvrdí, že prestúpil pre šikanovanie, v súvislosti s ním však ďalej píše, že sa správal ako slaboch a nedokázal sa preniesť cez vtipy.

Veľmi ťažko niesol práve to, že nedokázal vychádzať so svojimi spolužiakmi. Stávalo sa, že voči nim vystupoval zúrivo až agresívne. Učitelia sa mu snažili dohovárať a pomôcť. Dokonca sa stalo, že s jedným spolužiakom mal taký zlý vzťah, že sa aj pobili, a tento chlapec preňho prestúpil na inú školu, lebo problémy pretrvávali.

„Spolužiaci sa ho stránili, nechceli sa s ním baviť, nedokázal s nimi vychádzať, pretože sa k nim nesprával primerane,“ povedala jedna z učiteliek na základnej škole. „Akoby nemal zábrany, spolužiakom hocičo povedal. Bol nevyrovnaný. Dokázal sa rozplakať a zrazu sa hnevať, zúriť,“ pridáva ďalší učiteľ.

Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium na Skalickej ulici, ktorú strelec navštevoval, v oficiálnom vyhlásení uviedla, že žiak na vyučovaní neprejavoval radikálne či nenávistné názory.

„Počas pôsobenia daného žiaka po prestupe na našu školu sme nezaznamenali žiadne negatívne prejavy z jeho strany, žiadne snahy o komunikáciu v tomto kontexte, žiadne ovplyvňovanie ostatných žiakov a svoje radikálne a nenávistné názory neprejavoval ani na vyučovacích hodinách,“ uviedla škola v stanovisku s tým, že pôsobil ako tichý, ústretový a nekonfliktný typ.

„Bol to jeho vnútorný individuálny svet, ktorý viedol na sociálnych sieťach, o ktorom sme sa dozvedeli až po čine,“ dodali predstavitelia školy. V stanovisku odsúdili formy a prejavy násilia a nenávisti.

Na škole prijali správu o tragédii s ľútosťou, v stanovisku odsúdili formy a prejavy násilia a nenávisti. Chcú sa zamerať na prežívanie ich žiakov v zasiahnutých ročníkoch. Budú mať so študentmi sedenia, aby im pomohli vyrovnať sa s tragédiou.

Manifest

Deň pred útokom, teda 11. októbra, Juraj K. na Twitteri po anglicky napísal: „Rozhodol som sa.“ Ďalší príspevok zverejnil v ráno útoku okolo 10.00 h: „Bude to vykonané.“

Výber podniku zjavne nebol náhodný – uprostred augusta sa mladík pred podnikom odfotografoval a fotografiu zverejnil na Twitteri.

Juraj K. bol na Twitteri aktívny aj niekoľko hodín po útoku – odpovedal ľuďom. Keď ho vyzývali, aby zverejnil svoju identitu, keď sa svojím útokom chcel zviditeľniť, odpisoval, že mu nejde o slávu, preto svoje meno verejne nikde nenapísal.

Vo svojom 65-stranovom manifeste v angličtine Juraj písal aj o svojom živote, ktorý označoval za priemerný s momentmi radosti aj depresie.

Juraj K. bol podľa manifestu fanúšikom Donalda Trumpa a prívržencom „alt-right“, teda krajne pravicových hnutí. Ako svoj prvý politicky nekorektný postoj označil svoju nenávisť k islamu.

V manifeste nenaznačoval prepojenie na slovenskú extrémistickú scénu, svoje „vzory“ hľadal v zahraničí. Odvolával sa na dvoch masových vrahov – Brentona Tarranta, ktorý zaútočil na mešity na Novom Zélande, a Johna Earnesta, ktorý útočil na synagógu v USA.

Citoval však aj iných vrahov motivovaných krajne pravicovou ideológiou. Tarrant aj Earnest svoje manifesty zverejnili na internetovom fóre 4chan, ktoré bolo známe veľkou komunitou rasistov a antisemitov.

Ako písal Juraj K., odvahu na útok mu dodal rasovo motivovaný čin 18-ročného Paytona Gendrona, ktorý v máji tohto roku zabil desať ľudí v americkom meste Buffalo.

„Jeho livestream mi dal novú inšpiráciu, nový impulz urobiť to, čo má byť urobené po rokoch prokrastinácie. A v Gendronovi som videl seba – mladého muža, ktorý má celý život pred sebou, ktorý sa rozhodne bojovať za niečo väčšie, než je on sám, za čo verí,“ píše v manifeste.

Juraj K. písal aj to, že má okolo seba ľudí z LGBTI komunity – kritizuje ich, že si chcú už v takom mladom veku zmeniť pohlavie.

Na twitterovom účte niekoľko týždňov pred útokom zverejňoval extrémistické fotografie a texty. Publikoval napríklad obrázok koncentračného táboru Auschwitz s textom (v preklade): „Vo svojom srdci vieš, že si to zaslúžili.“

V tvítoch však písal aj o tom, že rasa je vždy na prvom mieste, zverejňoval fotokoláže ľudí, ktorých vnímal ako svoje vzory – napríklad nórskeho pravicového extrémistu Andersa Breivika, ktorý v roku 2011 zabil 77 ľudí, či Adolfa Eichmanna, nacistického organizátora holokaustu a koncentračných táborov.

Zverejnil aj svoju fotografiu, kde má vystreté tri prsty ako písmeno W a ukazovák skrútený do písmena P, čiže White Power – symbol, ktorý používajú kalifornskí bieli rasisti.