Denník N

Slovenka bojuje s maláriou, jej výskum podporil aj Bill Gates

EDITA RÉVAY pracuje v tíme, ktorý získal svetový patent na špeciálnu ekologickú návnadu, čo priťahuje a likviduje komáre roznášajúce maláriu. Podľa WHO táto choroba ohrozuje 3,2 miliardy ľudí. Tento rok sa až 81 percent zo všetkých chorých nakazilo v Afrike, aj 91 percent obetí pochádzalo z tohto kontinentu. Najohrozenejšou skupinou sú malé deti.
EDITA RÉVAY pracuje v tíme, ktorý získal svetový patent na špeciálnu ekologickú návnadu, čo priťahuje a likviduje komáre roznášajúce maláriu. Podľa WHO táto choroba ohrozuje 3,2 miliardy ľudí. Tento rok sa až 81 percent zo všetkých chorých nakazilo v Afrike, aj 91 percent obetí pochádzalo z tohto kontinentu. Najohrozenejšou skupinou sú malé deti.

Malária je dnes najväčší zabijak ľudstva, vraví odborníčka na chorobu Edita Révay.

Antimalariká stoja okolo 70 dolárov na osobu na mesiac. V postihnutých krajinách je plat okolo sto dolárov. Takže miestne rodiny si to nemôžu dovoliť, vraví pre Denník N Edita Révay. Pracuje v tíme vedcov, ktorí vyvíjajú nové metódy na hubenie komárov, čo prenášajú maláriu. 

Čím sa vo svojom výskume zaoberáte?

Skúmame, ako sa dá chrániť pred komármi, ktoré šíria maláriu, a ako ich zlikvidovať ekologickým a lacným spôsobom, skôr ako dospejú a stanú sa prenášačom chorôb.

Čo váš tím navrhuje?

Dnes už je to svetový patent, na ktorom sme robili dlhé roky. Od roku 2007 nás financoval Bill Gates a americký National Institute of Health (NIH). Ide o agentúru zodpovednú za biomedicínsky výskum v USA.

Patent je založený na obyčajnom cukre. Cukor sám osebe nie je návnada pre komáre, ale samička komára potrebuje energiu z cukru na to, aby sa jej mohli vyvinúť vajíčka a aby ich mohla naklásť.

Ak nenájde cukor, hľadá energiu v krvi. Na miestach, kde nie je veľa kvetov a nemôže si z nich zobrať nektár, sa sústreďuje na krv vtákov, zvierat a ľudí. Jednoducho ide tam, kde najľahšie dostane to, čo potrebuje.

Keď dáme samičkám zmes cukru a návnady (atraktant) a pridáme nejaký materiál, ktorý zabíja komáre, ale napríklad nie včely, zlikvidujeme samičky ešte predtým, ako stihnú naklásť vajíčka.

Čo môže byť takou návnadou?

To bola jedna z najťažších úloh. Po tom, čo nám bolo jasné, že samičky chcú cukor ako zdroj energie, bolo dôležité zistiť, čo ich vlastne priťahuje. Robili sme napríklad analýzu DNA z obsahu žalúdka komárov, aby sme zistili, čím sa živia.

Potom sme zozbierali rôzne rastliny a kvety a urobili sme profil ich DNA. Ten sme skrížili s výsledkami analýzy obsahu žalúdka komárov. Takýmto spôsobom sme prišli na to, ktoré rastliny ich priťahujú. 

Urobili sme aj biochemický rozbor potenciálnych atraktantov; stále sme hľadali, čo z prírodných látok môže komáre priťahovať. Vzhľadom na to, že je to patent, nebudem hovoriť ďalšie detaily, ale môžem povedať, že z prírodných látok komáre zabíja cesnakový olej alebo škorica. Rovnako smrteľná je pre ne aj kyselina bórová. 

Ako tá zmes vyzerá? Je to nejaký postrek?   

Opíšem to pokusom. Na jar 2007 sme na Floride po prvý raz urobili experiment, čo by komáre mohlo priťahovať. V moteli, kde sme bývali, sme mali vedrá plné chemicky neošetreného zrelého ovocia. Pridali sme tam víno, pivo, melasu a cukor. Urobili sme z toho prvú primitívnu pascu.

Do zmesi sme namočili vypranú ponožku, natiahli ju na malé fľaše od minerálky a prikryli plastovou podšálkou. Tak sa zrodil predchodca už vylepšených pascí s názvom Atractive Sugar Toxic Bates (ATSB)“. Táto metóda je dnes označovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou za najsľubnejšiu metódu zlikvidovania prenosu malárie.

Nasledovali ďalšie experimenty? 

Áno, opäť v USA. Do časti zmesi sme pridali látku, o ktorej vieme, že rozkladá tráviaci trakt komárov, a tak ich zabíja, a taktiež farbu, aby sme zistili, koľko komárov sa tou zmesou nasýtilo. Do kontrolnej vzorky sme dali inú farbu.

Komáre v larválnom štádiu sme umiestnili do kanalizácie. Vývody z kanálov sme prikryli jednoduchými záchytnými pascami a o pár dní sme komáre zozbierali, roztriedili a spočítali, koľko z nich sa nasýtilo z tej či onej vzorky. Zistili sme, že naša pasca funguje. Na toto sme dostali prvý grant od Billa Gatesa a odvtedy sme začali výskum vylepšovať a hľadať ďalšie atraktanty.

Je táto metóda finančne únosnejšia ako liečenie antimalarikami?  

Áno, je lacnejšia. Problém je, ako ju aplikovať na miesta, kde to treba.

Majú o to Afričania záujem? 

V Mali spolupracujeme s vládnymi organizáciami, s lekárskou fakultou v hlavnom meste Bamako a so zdravotníckym personálom na vidieku. Popri základni NIH sme začali budovať novú základňu, určenú hlavne na vedecké účely.

Tamojšia zdravotnícka sieť lieči maláriu, ale nie je schopná zabezpečiť prevenciu a zastaviť rozmnožovanie komárov, infikovanie a prenos malárie.  

Ďalší krok spočíva v aplikácii nových metód na väčšie územia a populácie. K tomu treba spoznať miesta, kde sa komáre množia, ich správanie, biologický rytmus, spôsob a čas hľadania zdrojov energie, kedy lietajú do príbytkov.

My napríklad postrekujeme zmesou ATSB vegetáciu v rozsiahlych oblastiach a skúmame, aká je účinná. Vyvíjame nové stabilné a lacné pasce na použitie v domoch a vonku.

Skúmame aj to, čo komáre odpudzuje. To sú repelenty, ktoré sa natierajú na kožu. Je to moja srdcová záležitosť, skúmala som prírodné látky, ktoré pôsobia ako repelenty.

Je pravda, že komáre si sadajú na špecifický typ ľudí? Hovorí sa, že na tých, čo majú sladkú krv.“

Metabolizmus je rôzny u rôznych ľudí. To platí aj pre výlučky a ich koncentrácie. Sú ľudia (asi 80 percent populácie), ktorí vylučujú kožou sacharidy a antigény; títo jedinci sú pre komáre oveľa príťažlivejší ako tí, čo ich nevylučujú.

Keď sa pot zmieša s baktériami, ktoré sú bežne na koži, stane sa pre komáre veľmi atraktívnym. Čerstvý pot je oveľa menej atraktívny. Oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, je tiež atraktant.

Existuje, aspoň teoreticky, človek, ktorého nikdy nepoštípe komár?    

Ak sú komáre hladné a on je jediný v ich blízkosti, určite si naňho sadnú, aj keby im bol odporný. Tu by som chcela poznamenať, že určité druhy komárov preferujú krv vtákov alebo zvierat. Anofeles má rád hlavne ľudskú krv.

Prečo stále ľudia umierajú na maláriu, keď je to liečiteľná choroba?   

Proti malárii neexistuje očkovanie, aj keď snahy vyvinúť očkovaciu látku tu sú. A je veľa oblastí, kde sú choré komáre. Malária je dnes najväčší zabijak ľudstva.

Dá sa malária úplne vykynožiť?

To asi nie. Napríklad v Izraeli sa to podarilo tak, že vysušili močariská, ale tým znehodnotili prírodu. Komáre sa množia vo vode a vo vlhkej zemine. Je ich nespočetné množstvo v oblastiach, kde sú ryžové polia, a ryža je jednou zo základných potravín, takže to jednoducho nejde.

Ako sa dá malárii vyhnúť?

Turisti berú antimalariká. To platí aj pre nás, keď sme tam na výskume. Antimalariká stoja okolo 70 dolárov mesačne na osobu. V postihnutých krajinách je plat okolo sto dolárov. Takže rodiny si to absolútne nemôžu dovoliť.

Navyše lieky majú vedľajšie účinky a bolo by neúnosné používať ich celý život. Platí, že populácia v mestách je menej napádaná, lebo tie sú také znečistené, že komáre, čo prenášajú maláriu, tam jednoducho neprežijú. 

Znamená to, že viac ohrození sú vidiečania? 

Život na vidieku je komplikácia, ale napríklad v Mali je na vidieku pomerne veľká sieť zdravotných stredísk, kde vedia o malárii všetko. Ak tam chorý stihne prísť, nasadia mu liečbu. To sú tie isté antimalariká, ako berú turisti alebo výskumníci. My sa napríklad liečime vopred a sústavne, a tým sa vyvarujeme chorobe.

Čiže platí, že ak chorý dostane liek včas, tak sa zachráni?

Áno, ale problém je s veľmi malými deťmi, ktoré zle znášajú vysoké horúčky a anémiu (chudokrvnosť, pozn. red.) spôsobenú poškodením červených krviniek. 

Roznáša maláriu len jeden druh komárov?

Áno, anofeles, presnejšie len samičky.

Pokusy v Mali. Archív Edity Révay

Zmeňme tému – od roku 1985 žijete v Izraeli. Miestne univerzity sa v medzinárodných rebríčkoch kvality umiestňujú vysoko. Čím to je?   

Možno tým, že tu nebola železná opona. Izrael bol vždy otvorený.

Nie je to aj tým, že Izraelčania kladú väčší dôraz na vzdelanie?    

To by som nepovedala, určite by som to nepovedala o základných a stredných školách. Myslím, že tie na Slovensku boli prísnejšie, ale zase tam za mojich čias nebola sloboda ducha. Ak má človek osobnú slobodu, môže sa rozvíjať v čomkoľvek.

Nesúvisí vyššia kvalita vysokých škôl aj s tým, že Izraelčania sú tradične asertívnejší a študenti od učiteľov viac vyžadujú?

To je jedna z pozitívnych vecí. Dodnes platí, že študenti sú naši šéfovia. Ale je to v poriadku. Keď sa pozrieme na židovstvo v diaspóre, tak ak chcel žid niečo dosiahnuť, musel byť lepší ako domáci, preto bol vždy vzdelanejší. Vošlo im to do génov a tá ctižiadostivosť tam zostala. Dnes cítim veľký pokles entuziazmu a túžby napredovať. Vidím to aj na svojich študentoch.

Pred rokom som počúvala reláciu v rádiu, jeden z hostí povedal, že židovská poľská mama (označenie typu matky, ktorá od svojich detí veľa požaduje a nikdy nie je spokojná) vždy chcela, aby jej deti boli lekármi, právnikmi, účtovníkmi, a dnes je tou poľskou mamou arabská mama, lebo tlačí svoje deti študovať. Lebo len vtedy sa budú mať dobre. Napríklad tu na severe Izraela máme viac arabských ako židovských lekárov.

Práca v teréne. Foto - Archív Révay
Práca v teréne. Foto – Archív Edity Révay

Ako ste sa ocitli v Izraeli? 

V roku 1985 som sa tam vydala. Papiere sme si vybavovali cez švédsku ambasádu v Prahe a cez rakúsku v Tel Avive. Aj na vybavovanie samotnej svadby v Československu bolo potrebné veľa papierovania.

Bolo vycestovanie finančne náročné?      

Musela som zaplatiť poplatok za takzvaný vysťahovalecký pas. Mohol stáť až desaťtisíc korún, môj mesačný plat bol okolo 1400 korún. Na vycestovanie som dostala 40 dolárov. Výbavu som si posielala poštou v balíkoch, vtedy bolo ťažké objednať si kontajner.

Z colnice k nám domov prišiel človek, skontroloval všetky balíky presne podľa pripraveného zoznamu, zapečatil ich a potom sme to mohli odoslať.

Od svadby do momentu vysťahovania prešiel necelý rok. Ale vtedy sme boli zvyknutí na to, že to nie je jednoduché. Bola to aj odvaha. Ísť do krajiny, ktorú som nikdy predtým nenavštívila, s ktorou neboli diplomatické vzťahy a o ktorej som vedela len z kníh a fotografií. Neviem, ako sme to zvládali, ale bola som zamilovaná a láska hory prenáša.

Sledujete vývoj na Slovensku? Čo vás dokáže prekvapiť, keď prídete na návštevu?      

Sledujem, ale keď prídem, predovšetkým si užívam rodinu. Čo ma však zarazí vždy, je závisť. Napríklad, že mi doškriabu auto z požičovne len pre to, že je trochu lepšie, a že si musím dávať v Bratislave pozor na to, aby mi nevykradli auto aj na platených parkoviskách.

Zaráža ma, že sa všetci sťažujú, ale nič nerobia na zlepšenie alebo zmenu situácie. A boja sa. Boja sa otvoriť ústa, protestovať, otvorene povedať svoj názor, diskutovať. Boja sa, lebo by mohli stratiť prácu alebo by to niekto na nich prezradil a mali by problémy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie