Jedným z možných terčov vraha zo Zámockej ulice bol zrejme aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Pred niekoľkými týždňami sa odfotografoval pred premiérovou bytovkou, podobne ako pred barom Tepláreň, na ktorý nakoniec v stredu večer zaútočil.
Na tlačovej konferencii vo štvrtok predseda vlády potvrdil, že zverejnená fotografia útočníka je naozaj pred jeho domom. Ako povedal, o svoj život sa neobáva. „Neobávam sa, pretože si uvedomujem, aké ťažké časy žijeme,“ povedal novinárom Heger.
O svojom pláne zaútočiť na predsedu vlády písal na webe aj vrah. V stredu pred polnocou, teda už po zavraždení dvoch mladíkov pred barom na Zámockej ulici, na sociálnej sieti 4chan v angličtine napísal, že chcel mieriť vyššie. „Chcel som zastreliť premiéra, no ‚nepošťastilo‘ sa mi zastihnúť jeho prichádzajúce auto.“
V modernej histórii Slovenska nemáme skúsenosť s tým, že by ozbrojený terorista, ktorý neskôr reálne so zbraňou zaútočil v uliciach, plánoval útok na predsedu vlády. Hoci expremiér Vladimír Mečiar zvykol rozprávať o niekoľkých údajných pokusoch o atentát.

Vrah si terče kategorizoval
Úrad na ochranu ústavných činiteľov sa nechcel vyjadrovať k tomu, či by premiérovi skutočne hrozilo nebezpečenstvo. „O úrovni a spôsobe ochrany ústavného činiteľa a okolnostiach s nimi súvisiacich polícia z bezpečnostných a taktických dôvodov neinformuje,“ odpísali z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Štátni ochrankári nekomentovali ani to, či sociálne siete alebo polarizácia spoločnosti priniesli vyššie nároky na ochranu predstaviteľov krajiny. No pri mnohých verejných podujatiach je badateľné, že najvyšší ústavní činitelia majú v posledných mesiacoch posilnenú ochranu. Súvisí to najmä s bezpečnostnou situáciou po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Dôvody, prečo si útočník zo Zámockej vybral za svoje terče zároveň mladých ľudí v gej bare aj premiéra republiky, sa dajú nájsť v jeho 65-stranovom pamflete, ktorým sa snažil svoje vraždenie vysvetľovať.
V tomto nesúrodom antisemitskom texte sa vymedzoval najmä voči údajnej nadvláde Židov, pre ktorú neonacisti a pravicoví extrémisti používajú skratku Z.O.G., teda „Zionist Occupation Government“ alebo „Vláda sionistickej nadvlády“. Tam nabádal na vraždenie obrovských skupín ľudí, nielen homosexuálov a politikov, ale aj zamestnancov bánk či daňových úradov, aj s rodinami a deťmi.
Všetci títo ľudia boli podľa mentálneho sveta 19-ročného vraha zodpovední za údajnú nadvládu Židov, a preto vyzýval na ich zabitie.
To sa týkalo aj politikov. Terčmi mali byť nielen predstavitelia vlády, ale aj ich rodiny s deťmi. Vymenúval miesta, kde môžu byť politici údajne zraniteľní, a zaoberal sa aj otázkou, že štátni predstavitelia sú chránení ochrankou. Na to si sám odpovedal zvrátenou vetou: „Ich rodiny nie sú.“
Ako ciele útoku dokonca menoval starých rodičov politikov, o ktorých sa starajú opatrovateľky v domovoch seniorov. Politicky motivovanú vraždu označoval v pamflete za legitímnu, lebo tak sa vraj začali „všetky revolúcie“.
O atentátoch hovoril najmä Mečiar
Slovensko za posledné roky nemá bezprostrednú skúsenosť s priamou hrozbou atentátu voči premiérovi či iným predstaviteľom štátu. No ústavní činitelia čelia mnohým vyhrážkam vrátane vyhrážok smrťou. Tie sa zintenzívnili v posledných rokoch, počas pandémie a po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Koncom februára polícia obvinila muža, ktorý sa na Facebooku vyhrážal prezidentke Zuzane Čaputovej, že ju osobne popraví. Dôvodom boli najmä jej zahranično-politické postoje. Vyhrážky smrťou dostávalo aj veľa poslancov, ktorí začiatkom tohto roka hlasovali za obrannú dohodu s USA.
Rôzne vyhrážky zažil aj premiér Eduard Heger. Podobne ako jeho predchodca Igor Matovič či prezidentka Zuzana Čaputová čelil aj on protestom odporcov protipandemických opatrení priamo pred svojím domom. Jeden takýto protest pred Hegerovou bytovkou sa odohral vlani v júli.
O údajných pokusoch o atentát v 90. rokoch pravidelne hovorieval vtedajší premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar. Mnohé sa nepotvrdili. Už v novembri 1990 sa Mečiar nezúčastnil na zhromaždení na Václavskom námestí v Prahe počas návštevy prezidenta USA Georgea Busha, lebo vraj dostal správu, že mu hrozí atentát.
Tieto situácie sa zopakovali viackrát, Mečiar napríklad na mítingu HZDS na bratislavských Pasienkoch vyhlásil, že o jeho vražde sa hovorilo na porade vedenia Kresťansko-demokratického hnutia začiatkom roka 1997. Politici KDH tvrdenie odmietli ako nezmysel.
V roku 2002 zasa polícia na číslo 158 dostala odkaz s hrozbou pre vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu. Volajúci povedal, že „keď Dzurinda príde do Košíc, pri železiarňach bude naňho spáchaný atentát“. Neskôr sa ukázalo, že na linku volal 88-ročný imobilný dôchodca.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dušan Mikušovič


































