HokejJuraj SlafkovskýNHLSlafkovského začiatky v NHL

Denník NKeď si ho všimli, bučaniu bol koniec. Ako to vyzeralo v Montreale počas Slafkovského premiéry v NHL

Štefan BuganŠtefan Bugan
Zdieľať
Foto N - Štefan Bugan
Foto N – Štefan Bugan

Montreal je najhokejovejšie mesto na svete a atmosféru v ňom vystihol legendárny brankár Ken Dryden v najlepšej knihe, aká podľa kritikov kedy bola o hokeji napísaná.

„Ráno sa u mňa zastaví poštár, podá mi poštu a usmeje sa – lebo vie. Idem na prechádzku, cestou sa zastavím v banke, pokladníčka sa na mňa otočí a usmeje sa – lebo vie. Vojdem do kaviarne, do kníhkupectva, prídem k novinovému stánku a všetci sa usmievajú – lebo vedia,“ píše víťaz šiestich Stanley Cupov v knihe The Game (Hra) z roku 1983.

Každý vedel, ako hral deň predtým Montreal a že Dryden chytal výborne. Časy sa za 39 rokov zmenili, možností na trávenie voľného času pribudlo, no ľudia v Montreale stále vedia.

Dnes sa bude po meste hovoriť najmä o montrealskom víťazstve 4:3 nad Torontom, o dvoch góloch Colea Caufielda, o víťaznej strele Josha Andersona a o vydarenom debute Juraja Slafkovského.

Bohužiaľ, na Slovensku takýto luxus nemáme. V čase, keď sa začínal zápas, boli zavraždení dvaja mladí ľudia a radosť z hokeja prekryl smútok z neznášanlivosti.

Tento text je o tom, čo sa dialo pred prvým zápasom Juraja Slafkovského, počas neho a po ňom, ako som to videl priamo na montrealskom štadióne Bell Centre.

Nečudo, že sa Slafkovský k Matthewsovi už nepriznáva

Predsezónna príprava sa so zápasom NHL nedá porovnať. To, že hala bude konečne zaplnená, vidno už na davoch pred štadiónom. Vidím aj viacero dresov so Slafkovským, o ktorých predavači tvrdia, že idú na odbyt, no ak je to tak, ľudia ich ešte príliš nenosia.

Jeden z ľudí v drese Slafkovského je jeho otec Juraj, ktorý stihol priletieť zo Slovenska. Zápas sleduje spoločne s Filipom Mešárom, ktorého Canadiens chcú poslať do juniorky.

Na chrbtoch fanúšikov je najčastejšie menovka Caufield, často vidím aj ľudí v dresoch Nicka Suzukiho či Careyho Pricea. Kým Caufieldov dres zahliadnem pred štadiónom do troch sekúnd, tie so Slafkovským musím zatiaľ hľadať.

Vysokú návštevnosť sa snažia využiť aktivisti z hnutia Greenpeace, ktorí protestujú proti logu spoločnosti RBC (Royal Bank of Canada) na dresoch. Prekáža im, že táto banka spolupracuje so spoločnosťami zameranými na fosílne palivá a prispieva tak ku klimatickej kríze.

Hodinu pred začiatkom zápasu ľudia pomaly zapĺňajú Bell Centre. Na organ zatiaľ hrá Diane Bibaudová, ktorá naň hrala už v roku 1987, keď do Montrealu chodil Peter Šťastný ako hviezda rivalov z Quebecu Nordiques a tím hrával svoje zápasy v ikonickej hale Forum.

Slafkovský sa v tuneli pred zápasom usmieva, rozpráva so spoluhráčmi a žuje žuvačku. Na rozkorčuľovaní vedie svoj tím ako prvý, čo je nováčikovská tradícia, a aj tentoraz prichádza pred divákov za bučania.

Tentoraz však terčom reakcie nie je on, ako to bolo pri drafte, keď mu chceli dať ľudia najavo, že si prajú voľbu Shana Wrighta. Dôvodom bučania v tomto prípade boli hokejisti Toronta, ktorí vykorčuľovali na ľad zhruba desať sekúnd pred Slafkovským.

Keď si ho diváci všimnú, prestanú bučať a ozýva sa aplauz. Slafkovský spraví pár záberov na ľade a vystrelí na prázdnu bránu. Na ľade potom zakombinuje s kapitánom Nickom Suzukim a vyskúša si nájazdy na brankára Jaka Allena, čo je klasická rozcvička.

Líder Maple Leafs Auston Matthews pri odchode z ľadu spraví sympatické gesto – hokejkou prehodí puk cez plexisklo mladým fanúšikom v drese Toronta. Reakcia montrealského publika? Opäť bučanie. To sa ozýva aj pri každom jeho kontakte s pukom.

Nečudo, že sa Slafkovský už príliš nepriznáva k tomu, že mu fandil, a tvrdí, že to je už minulosť. Rivalita medzi klubmi je totiž veľká.

Ilustruje ju napríklad aj poviedka o montrealskom chlapcovi, ktorý od mamy dostane dres Toronta, a potom sa modlí za „sto miliónov molí“, ktoré by prišli a zožrali torontský dres. Slová z poviedky sa dostali aj na starú kanadskú bankovku.

Carey, Carey, Carey!

„Začalo sa to v roku 1909,“ hovorí Cole Caufield vo videu, ktoré premietajú na kocke aj na ľadovej ploche tesne pred zápasom. V Montreale radi odkazujú na svoju slávnu históriu a 24 vyhraných Stanleyho pohárov. A Torontu radi pripomínajú, že Stanley Cupov má len trinásť.

Vo videu fanúšikovia sledujú prestrihy na Caufielda, Guya Lafleura a dominanty mesta, ako napríklad budovu s veľkou maľbou speváka Leonarda Cohena. Pred očami sa mihá Maurice Richard, Saku Koivu, ale aj tešiaci sa Richard Zedník.

Ešte pred zápasom prebieha dlhé predstavovanie členov montrealského tímu. Hlásateľ vyvoláva jedno po druhom nielen mená hráčov, ale aj všetkých trénerov. Slafkovský dostane slušný aplauz, ale nie taký ako Caufield a potlesk preňho sa zas nevyrovná ováciám pre trénera Martina St. Louisa.

Jeho tím prehral v príprave všetkých osem zápasov, no ľudia ho zbožňujú.

Najsilnejší moment celého večera však prichádza pri predstavovaní hráčov, ktorí do zápasu nezasiahnu. Keď z útrob štadióna príde Carey Price, nasleduje minútový potlesk, počas ktorého štadión skanduje: Carey, Carey, Carey!

Skvelý brankár tento týždeň vyhlásil, že stále verí v zázrak a s hokejom ešte nechce skončiť, no problémy s kolenami má aj vtedy, keď ide po schodoch, preto prognóza jeho návratu nevyzerá dobre.

Keď Slafkovského vynechali, Dadonov skoro pokazil celý zápas

Dvakrát v príprave sa Slafkovskému stalo, že prvý raz naskočil na ľad už za stavu 0:1. Tentoraz Montreal neinkasuje v prvej minúte a napokon odohrá veľmi dobrý zápas.

„First shift of the career of Juraj Slafkovský,“ hlási vedľa mňa reportér z CBC Radio, čím mi pripomenie, že nie som na novinárskej tribúne jediný, kto si v tomto zápase všíma najmä Slafkovského.

Ten v zápase dopláca na to, že nehrá presilovky ani oslabenia. Keďže jeho spoluhráči z útoku Christian Dvorak a Brendan Gallagher v týchto špeciálnych formáciách sú, prirodzená rotácia útokov zariadi, že v prvej tretine odohrá slovenský útočník najmenej z celého tímu – len 3 minúty a 22 sekúnd.

Aj to mu však stačí na to, aby sa v lige výborne uviedol, keď v obrannom pásme oklame Johna Tavaresa, vyvezie puk, ktorý mu Kaiden Guhle vráti, a Slafkovský sa v útočnom pásme rúti okolo Rasmusa Sandina, ktorý ho zastaví faulom.

Je to akcia hodná draftovej jednotky, na čo zareagujú aj sociálne siete. Ak ho po prvých zápasoch kritizovali, tak ho teraz vychvaľujú. V oboch prípadoch to bolo predčasné, treba vidieť väčšiu vzorku zápasov.

Jedna reakcia fanúšika za všetky: „Habs sledujem 60 rokov a Slafkovský je naplno pripravený, bejby. 82 zápasov.“

Slafkovský počas väčšiny striedaní prinesie energiu a je nebezpečný. Ukazuje aj výraznejšiu prácu v defenzíve ako v predošlých zápasoch. Má aj striedanie, počas ktorého dvakrát vypichne puk, zblokuje strelu a dá bodyček, ale aj také, keď dvakrát za sebou nepresne prihrá v strednom pásme.

Martin St. Louis s ním má trpezlivosť a hovorí, že Slafkovský môže urobiť aj milión chýb, pokiaľ nebudú dookola tie isté.

Moment, ktorý diváci najviac ocenili, prichádza v tretej tretine – keď narazí do nenávideného Matthewsa, vďaka čomu hviezda Toronta v dobrej pozícii nevystrelí.

Ľudia na tribúnach tlieskajú.

https://twitter.com/FlosoMiki/status/1580459259715649536

V závere sa Montreal dostáva do vedenia 3:2 a tréner St. Louis na ľad posiela už len skúsenejších hráčov, aby to ubránili. Namiesto Slafkovského preto posiela s Gallagherom a Dvorakom Rusa Jevgenija Dadonova, ktorý však robí hrubú chybu, a je 3:3.

Už-už to vyzerá, že Montreal opäť nájde spôsob, ako sa dá dobre rozohraný zápas prehrať, no celý večer zachraňuje strela Josha Andersona 19 sekúnd pred koncom.

Slafkovský napokon odohrá 10 minút a 34 sekúnd, stihne jednu strelu.

Uži si zápasy vonku

Po zápase príde Slafkovského navštíviť do šatne Richard Zedník, s ktorým sa doteraz nepoznali. Zedník sa ho pýta, prečo ho tréner nepostavil na presilovky. „Povedal mi, nech sa pozerám a učím,“ odpovedá Slafkovský.

Zedník mu radí, nech si užije zápasy vonku. Sám totiž dobre vie, aký veľký tlak je na hráčov Canadiens počas domácich zápasov.

Za Montreal odohral štyri kompletné sezóny, preto jeho meno nájdete štyrikrát na plaketách v šatni, ktorá má hráčom takisto pripomínať slávnu históriu.

Slafkovskému zaberú mediálne povinnosti zhruba polhodinu. Keď mu veľká skupina novinárov poďakuje za odpovede, zdá sa, že už bude koniec, no potom sa vytvorí nová a pýta sa zhruba to isté. Toto sa zopakuje asi štyrikrát, Slafkovský sa snaží vymyslieť vždy aspoň trochu iné odpovede, po ktorých sa ozýva smiech.

S mnohými ľuďmi sa ochotne fotí a nevyzerá, že by mu to prekážalo.

Kontakt s fanúšikmi sa nekončí ani po zápase. Pred garážami na hráčov ako vždy čakajú fanúšikovia. Keď spoznajú v aute niektorého z hráčov, jasajú. Jeden z týchto fanúšikov stojí so zdvihnutou rukou a pokrikuje na okoloidúcich: „High five zdarma.“

Všetci ho ignorujú, ale ja si s ním z nejakého dôvodu tľapnem.

Foto N – Štefan Bugan

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].