Denník N

Ukazujúci muž. Kráčajúci muž. Pes

Autor je výtvarník

Ukazujúci muž. Kráčajúci muž. Pes.

Tri sochy Alberta Giacomettiho z konca 40. rokov minulého storočia. Presné a krásne, stále rovnako bytostné a snové, tajomné a jasné, ako posledné dni babieho leta.

Ako keby sme ich zbadali periférnym zrakom na niektorom rohu ulíc niekde v meste svetla.

Miznúce a znovu sa zjavujúce. Ako niekam ukazujúci muž, niekam kráčajúci muž a flanérujúci pes.

Ako dnes ráno, ako včera popoludní, ako vždy.

Miesta, ktorými chodíme, miesta, o ktorých snívame, miesta, na ktoré spomíname.
Dnes ráno. Stretnutie alebo Pekný deň, pán Hockney. Obraz slnečného dňa v Los Angeles, je na ňom namaľované stretnutie priateľov: maliari Howard Hodgkin, Peter Blake a David Hockney. Namaľoval ho v roku 1979 maliar Peter Blake po ich spoločnej návšteve u priateľa Davida Hockneyho v L. A.

Predlohou mu bol obraz Gustava Courbeta La recontre, ou Bonjour Monsieur Courbet (Stretnutie alebo Dobrý deň, pán Courbet). Zobrazuje maliara Gustava Courbeta na jeho ceste do Montpellier stretávajúceho svojho mecenáša Alfréda Bruyasa so sluhom Calasom a jeho psom.

Dvaja muži a pes a maliar.

Spomínam si na svoju prvú návštevu v strešnom ateliéri na Dobrovského ulici. Slnečný deň, Jozef si natieral rám obrazu od priateľa Dalibora Chatrného a na stene pred ním visel malý obrázok, asi koláž z reprodukcie Courbetovho obrazu. Namiesto Courbeta bol vymenený Jozefov sochársky autoportrét. Obrázok sa volal Bonjour Monsieur Jankovič.

Príbehy obrazov, obrázkov a sôch sa prepletajú s príbehmi nás ľudí, nás mužov, nás žien, nás detí a nás flanérujúcich psov.

Október dorazil do miest a záhrad a s ním prišlo aj babie leto, to je odeň milé. Sedieť v jesennom slnku je príjemné a príjemnejšie. Večerné oblohy sú romantické, ako sa len dá, a noci okolo splnu s putujúcimi oblakmi poetické.

Ako hovorí hrdina Kusturicovho filmu Dom obesenca: „Absolutno romantično!“

Columbus pred pár dňami dorazil do Ameriky.

Bolo by načase niekam vyraziť.

Napríklad do stovežatej alebo smer juhozápad, Serenissima, Vicenza…

To bude krásne.

Zatiaľ si to ešte premyslím s tým Giacomettim.

Prípadne sa Alberta rovno spýtam.

Nie som si celkom istý, či snívam alebo spomínam, či som žil svoj život alebo ho sníval.
Ako to sny robia, spomienka ma núti uvedomovať si nereálnosť a pominuteľnosť sveta ako miznúceho obrazu v pohybujúcej sa vode. Hovorí Eugen Ionesco a dodáva: „Ideológie nás rozdeľujú. Sny a úzkosť nás spájajú.“

No nič, pôjdem radšej na prechádzku. A možno ľavým očkom uvidím ukazujúceho muža, kráčajúceho muža a psa.

A možno stretnem aj Alberta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie