Je to už vojna a je Islamský štát štát?

Autorka je knižná editorka

Keď dieťa príde s vetou: „Podľa mňa je to vojna,“ už to nie je ani smiešne. Nie praprapraprapredok, ale jeho dedo mal na vysvedčení zo štvrtej triedy prečiarknutý jeden polrok a šikmo napísané „neklasifikovaný pre vojnové pomery“. No o sedemdesiat rokov neskôr si slovenské dieťa len ťažko môže predstaviť, ako vyzerá skutočná vojna. A nielen dieťa. Slovom vojna šibrinkujeme často a ľahko práve tam, kde nepôjde o žiadnu metaforu, ak to naozaj vypukne.

Vyrušuje nás niečo na slovných spojeniach „vojna gangov“, „domáca vojna“, „generačná vojna“? Môžeme mať pocit, že výraz je prehnaný, ale ani v takom prípade zrejme nestraší okoloidúce deti. Keď však francúzsky prezident Hollande po parížskych útokoch vyhlásil, že ide o vojnový čin, nemyslel to metaforicky. To isté platí pre titulok vo francúzskych novinách „Tentoraz je to vojna“, a to dva mesiace po tom, ako (aj) Francúzsko začalo bombardovať ISIS.

Zákony jasne definujú spôsoby, akými sa mier formálne mení na vojnu. Možno nazvať „vojnou“ či „aktom vojny“ teroristický útok uskutočnený z pohľadu aktérov v cudzine? Bez ohľadu na odpoveď sa to robí a Hollande nebol prvý. George Bush reagoval na útoky 11. septembra 2001 podobnými slovami a vyhláseniam vojny prostredníctvom prejavov v médiách vydláždil vtedy cestu. V takom použití slova sa však skrýva viac emócií než právnej reality.

Keď sa máme pozrieť čisto na sémantiku, pocit z parížskych útokov môže ešte zhoršovať skutočnosť, že ho spáchala organizácia, ktorá samu seba nazvala štátom.

O tom, či Islamský štát volať štátom a či ho zaň pokladať, existuje živá debata. Nazývame ho tak v podstate bez rozmýšľania o tom, že práve názov zvyšuje jeho legitimitu, ako tvrdia prívrženci názvu Daesh. Ani Iračania a Sýrčania, s ktorými som sa zhovárala, túto katastrofu vo svojich životoch nenazvali inak ako Daesh.

Diskusia o označovaní ISIS ako štátu sa viedla už v roku 2014. Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Laurenta Fabiusa „je to teroristická skupina, a nie štát. Termín Islamský štát zahmlieva hranicu medzi islamom, moslimami a islamistami.“ Na Obamu sa po vyhlásení „ISIL nie je islamský… a určite to nie je štát“ zosypala hŕba kritiky, ktorej prvoplánovosť dokazuje, že hranica medzi islamistami a moslimami naozaj nie je jasná. („Že nie je islamský? Kto radí prezidentovi v oblasti terorizmu? Učiteľka z materskej škôlky?“) Obama tým, samozrejme, nemyslel, že teroristi sú iného vierovyznania, ale že: „Žiadne náboženstvo neodpúšťa zabíjanie nevinných.“ No či ide o štát, alebo nie, je celkom seriózna otázka.

Ak ctíme právo, nemali by sme teroristickú organizáciu nazývať štátom, ani keď ho niektorými štruktúrnymi prvkami napodobňuje. Ak však zmeníme zaužívaný názov, riskujeme nezrozumiteľnosť.

A možno sa vrátia časy, keď sme islamistom nazývali odborníka na kultúru a jazyk islamských krajín.