Denník N

Napísal knihu o futbalovej Brazílii: Pre hráčov je titul majstrov sveta 1970 bremenom, nie požehnaním

Foto - Instagram S. K.
Foto – Instagram S. K.

Samindra Kunti je novinárom z Belgicka, ale už viac ako dvadsať rokov ho fascinuje brazílsky futbal. Zamiloval sa doň ako dieťa a neskôr ako novinár s brazílskou reprezentáciou, tzv. Seleçao, precestoval celý svet.

Budúci týždeň vo Veľkej Británii vychádza jeho kniha Brazil 1970: How The Greatest Team Of All Time Won The World Cup (Brazília 1970: Ako najlepší tím všetkých čias vyhral majstrovstvá sveta). Ide o príbeh Brazílie od začiatku 60. rokov, keď s Pelém cestovala po Európe a na turné zarábala peniaze, až po úpadok, ktorý vyvrcholil na MS 1974.

Kunti pravidelne píše pre BBC, InsideWorldFootball, Blizzard, Josimar, World Soccer či Forbes. Žije v Leuvene.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa trénerom Brazílie stal novinár,
  • čím sa Brazília líši od iných „futbalových národov“,
  • akú úlohu môže futbal zohrať pri blížiacom sa druhom kole prezidentských volieb,
  • ako Brazília zostáva „krajinou budúcnosti“,
  • prečo legendárni futbalisti stále žijú v roku 1970.

Napísali ste knihu o brazílskom futbale. Prečo vás zaujala práve Brazília a jej futbalová scéna?

Patrím do generácie, ktorá na konci 90. rokov prepadla reklame od Nike, že Brazília má tím snov. Kto si pamätá na slávnu reklamu, v ktorej Ronaldo a Romário hrajú na letisku v Riu počas cesty do Francúzska? (pred MS 1998 – pozn. red.). Je ľahké obdivovať takýchto „baletných“ hráčov. Koniec reklamy si už pamätá menej ľudí: Ronaldo trafil loptu do žrde. Určitým spôsobom to bolo predpoveďou: Brazília odišla z toho šampionátu so sklamaním (vo finále prehrala s Francúzskom – pozn. red.). Nike ten tím nadhodnotilo.

Gól Carlosa Alberta vo finále MS 1970 ma vlastne dostal aj k futbalu. Tie zrnité snímky z toho momentu ukazujú mágiu a čistotu futbalu. Nie je to reklama.

Začal som preto reportovať o Brazílii ako novinár: od Ria cez Miami až po Kazaň, kde prehrala s Belgickom (na MS 2018), s mojou reprezentáciou. Niekedy bolo ťažké veriť v túto krásnu hru. Ešte viac, keď si žltý dres reprezentácie privlastnil Jair Bolsonaro. Viacerí jeho podporovatelia nosili žlté farby aj počas prvého kola prezidentských volieb. „Bolsonarismo“ tu s nami zostane. Mení sa tak vzťah k žltému dresu. Obdiv, ktorý som v detstve mal k „Seleçau“, zmizol, sčasti preto, lebo to vyžaduje moja profesia.

Čím sa Brazília líši od ostatných „futbalových národov“?

Rovnakú otázku som položil Antoniovi Limovi, legende Santosu zo 60. rokov. Aj keď nikdy nezískal poriadne miesto v reprezentácii, prežil zlatú éru brazílskeho futbalu, keď sa z nej stal „futebol nation“. Brazílčania mali pred rokom 1958 komplex menejcennosti a vďaka úspechom na futbalovom ihrisku sa dostali na svetové javisko. Brazílčania sa s tým úspechom identifikovali. To už platilo menej počas boomu krajiny pod prezidentom Lulom.

Bude zaujímavé sledovať, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie