Prezidentka Čaputová: Ide o útok na celú spoločnosť (+ video)

Alibizmus si v tejto chvíli nemôžeme dovoliť. Ak vláda nevie vládnuť, tak vládnuť nemá, hovorí deň po vražde na Zámockej ulici prezidentka Zuzana Čaputová.

Je ešte Slovensko bezpečná krajina pre všetkých ľudí bez rozdielu?

Je evidentné, že po tom, čo sa stalo včera v noci, akoby Slovenská republika nebola schopná zabezpečiť bezpečie pre všetkých. Myslím, že sa na to treba pozrieť v širšom kontexte a ísť aspoň trochu do histórie. Odborníci na škále od duševného zdravia, sociológie až po právo už roky upozorňujú na to, že sa vo verejnom priestore, v diskusiách, najmä na sociálnych sieťach, ale aj vo verejných prejavoch politikov toleruje nenávistný prejav vo verbálnej rovine, bez akejkoľvek odozvy a už vôbec nie trestnoprávnej.

Akoby štát nebol schopný zabezpečiť bezpečie napriek tomu, že tu sú známky a signály, že niekto má nenávistné prejavy alebo sa dokonca vyhráža zabitím, čo je trestný čin. Napriek tomu, že tomuto čelíme dlhé roky a upozorňujeme na to, sa nestalo dostatočne veľa konzekventných skutkov v podobe trestnoprávnych odsudzujúcich rozsudkov, ktoré by mali odstrašujúci a preventívny účinok. Z tohto dôvodu rozumiem, a po včerajšku obzvlášť, že LGBTI komunita sa necíti bezpečne.

Prišli ste na rozhovor priamo z Teplárne. Majiteľ baru dnes hovoril, že veľká časť ľudí z celého Slovenska buď skrýva svoju sexuálnu orientáciu, alebo prichádza žiť do Bratislavy, alebo odchádza žiť do Prahy. Keď si robili prieskum, väčšina mladých ľudí s inou sexuálnou orientáciou chce odísť do zahraničia. Odporučili by ste dnes LGBTI komunite žiť na Slovensku?

Sú to ťažké otázky. Som prezidentkou Slovenskej republiky, ktorú považujem za svoj domov, a chcem robiť všetko preto, aby z nej ľudia neodchádzali a aby sa tí, ktorí sú na zahraničnej skúsenosti, vrátili späť domov, lebo Slovensko to veľmi potrebuje. Zároveň ľudsky rozumiem, že sa tu títo ľudia necítia bezpečne, necítia sa akceptovaní, nehovoriac až o ohrození ich života, ako ukázal včerajšok.

Na svojich zahraničných cestách sa stretávam s ľuďmi, ktorí tam žijú, a obzvlášť sú študentmi vysokých škôl. Spomínala som v rozhovoroch, že neuvádzajú ako dôvod toho, že sa neplánujú vrátiť, platové podmienky alebo pracovné príležitosti. Uvádzajú ako dôvod často netolerantnosť spoločnosti. Sú to mladí ľudia, ktorí už zažili inú mieru akceptácie v zahraničí, nielen v prípade LGBTI, ale akúkoľvek toleranciu k názorom, rešpekt k druhému, k jeho výzoru, názoru, pohľadu.

Toto je niečo, čo im je v zahraničí dopriate viac. Mnohé sociologické prieskumy hovoria o tom, že miera akceptácie a tolerancie voči inakosti na Slovensku je nižšia v porovnaní s mnohými inými krajinami Európy.

Video: Teraz si alibizmus nemôžeme dovoliť, hovorí prezidentka Zuzana Čaputová
(autorky: Martina Koník, Monika Tódová)

Čo by ste dnes odkázali 12- až 13-ročným deťom, ktoré objavujú svoju identitu a prečítali si včerajšie, dnešné správy? 

Toto je veľmi krehké, pokiaľ ide o stručné odkazy mladým ľuďom v diskusnej relácii. Širšej komunite ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, alebo aj mladým ľuďom, ktorí svoju identitu hľadajú, by som povedala: Nie oni sú tí, ktorí na Slovensko nepatria. Nie oni sú tí, ktorí by sa mali báť chodiť po ulici. To, čo sa nepatrí, je práve nenávisť. Pre mňa je ľudsky nepochopiteľné, neakceptovateľné a nepredstaviteľné, v čom je koreň toho strachu, ktorý potom ústi do nenávisti u viacerých ľudí, napríklad voči tejto komunite.

Je to neznalosť, nahromadené predsudky? Je to vlastný potlačený komplex, ktorý potom vyústi do nenávisti voči inakosti? O to viac je to pre mňa nepochopiteľné, že to sú predsa rovnako hodnotné ľudské bytosti, ktoré majú túto odlišnosť ako ja, vy a ostatní ľudia okolo mňa. Je to pre mňa nepochopiteľné z akéhokoľvek hľadiska, dokonca aj z tých najsilnejších konzervatívnych hodnôt.

Ako mi to pomohol naformulovať Tomáš Halík, ja som človek, ktorý vyznáva konzervatívne hodnoty a má liberálne názory. Pre mňa je láska a rešpekt k blížnemu niečo absolútne esenciálne. Zastavuje sa mi rozum, keď niekto nenávistne káže o liberáloch, pasujúc sa za konzervatívca, a opomína túto základnú hodnotu. Mimochodom, myslím si, že to nerobia tí naozajstní konzervatívci.