Žilinka a Lipšic si v jednej veci rozumejú – pri zlúčení oddelenia extrémizmu na špeciálnej prokuratúre

Len pár hodín po zastrelení dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave dostal spevák a bývalý účastník súťaže Superstar Jakub Petraník vyhrážku cez sociálnu sieť od neznámeho muža: „Škoda, že si nebol tretí, ty lenivé prasa!!!“

Petraník pred tromi rokmi zverejnil, že je gej, verbálnym útokom od neznámych ľudí čelí dlhšie. Pisateľom podpísaným ako „Janko Sekerka“, čo mu želá smrť, sa už zaoberá polícia. Na svojej webovej stránke, kde upozorňuje na hoaxy a podvody, k tomu ešte napísala: „Nenávisť v online svete nezostane bez povšimnutia. Polícia aktívne rieši výhražné správy jednotlivcov.“

Vyšetrovatelia NAKA podľa stanoviska polície správu pre speváka Petraníka vyhodnotia, a ak zistia, že by mohlo ísť o priestupok alebo trestný čin, zakročia. „Veľmi radi na tejto stránke spravíme „sieň slávy“ tým, ktorí takéto zlo v našej spoločnosti rozosievajú,“ pokračuje polícia na Facebooku.

Po tragédii na Zámockej viacerí LGBTI+ ľudia otvorene hovoria o tom, že sa na Slovensku necítia bezpečne a majú strach. Tvrdia, že sa často stretávajú s nenávistnými prejavmi na internete, verbálnym útokom čelia aj na uliciach a neraz priznávajú fyzické napadnutia pre sexuálnu orientáciu.

Aj majiteľ podniku Tepláreň, kde sa hanebná vražda stala, opísal, ako sa takmer denne stretávajú s nenávisťou. Okrem nenávistných komentárov na sociálnych sieťach zažívajú opľúvanie vchodových dverí do Teplárne alebo zoškrabovanie dúhových nálepiek. Ak by mali takéto incidenty hlásiť polícii, na výsluchoch by podľa slov majiteľa Teplárne Romana Samotného strávili celý život.

Keď skupina chuligánov pred rokom a pol v neďalekom parku zbila jeho kamaráta za to, že mal namaľované nechty, na políciu sa už obrátili. Vyšetrovanie však išlo podľa Samotného do stratena.

Kopanec do tváre za dúhovú stužku?

Kopanec do tváre dostala žena deň po brutálnej vražde od futbalových fanúšikov Slovana, keď v noci vlakom cestovala zo zápasu z Bratislavy do Trnavy. Útok vyprovokovala dúhová stužka, ktorú mala pripnutú na svetri. Jej kamarát dostal facku.

„Vo štvrtok ma vo vlaku napadli slovanisti a kričali, že znova vystrieľajú Tepláreň,“ vravela napadnutá žena na nedeľnom proteste v hlavnom meste. Zo strachu maskovala svoju tvár.

Nech si otvoríte diskusiu k akémukoľvek článku o tragédii na Zámockej, nájdete záplavu nenávisti a urážok voči LGBTI+ ľuďom.

Pozreli sme sa preto, ako sa na Slovensku vyšetrujú prípady týkajúce sa sexuálnej orientácie, ale aj extrémizmu ako takého. A ako sa špeciálnej prokuratúre darí odhaľovať trestné činy extrémizmu po zrušení oddelenia extrémizmu, za čo čelil kritike generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Mnohí neohlasujú nenávistné útoky

K vystupňovaniu napätia v spoločnosti podľa monitorovacej správy ministerstva vnútra, ktorá rozoberá extrémizmus za roky 2020 a 2021, prispela pandémia koronavírusu. Práve v jej dôsledku výrazne pribudlo extrémistických prejavov.

Národná kriminálna agentúra však vlani začala vyšetrovať menej prípadov v súvislosti s trestnými činmi extrémizmu než v roku 2020. V roku 2021 ich bolo 177, predvlani 218.

Pokiaľ ide o útoky pre sexuálnu orientáciu, vyšetrovali šesť prípadov. Podobné to bolo aj po minulé roky. Viaceré útoky motivované inou sexuálnou orientáciou však mohli byť vyšetrované bez toho, že by sa ako spúšťač útoku zadefinovala práve táto možnosť.

Viacerí LGBTI+ ľudia hovoria, že aj keď sa stretávajú s nenávisťou pre svoju sexuálnu orientáciu, na políciu to nenahlásia. Často je za tým rezignácia, jednoducho už neveria, že im policajti pomôžu. A práve aj to môže byť príčinou, prečo je v štatistikách tak málo odhalených prípadov z nenávisti pre sexuálnu orientáciu.

„Veľkú úlohu zohráva aj to, že poškodení sa obávajú pred úradmi otvorene hovoriť o príslušnosti k LGBTI+. Na druhej strane viem o ojedinelých prípadoch, keď odvahu nabrali a dočkali sa laxného prístupu polície,“ vysvetľuje Daniel Milo, ktorý sa roky venoval extrémizmu na Slovensku a pomoci obetiam.

Viceprezident policajného zboru Branko Kišš v piatok na tlačovej besede k prípadu na Zámockej hovoril, že sa štátu darí odhaľovať trestné činy extrémizmu. V tejto súvislosti si pochvaľoval, že ak poškodený prípad nahlási, neriešia ich na obvodných oddeleniach, ale preberá to NAKA. „Oni nemusia nič vyhodnocovať,“ vravel o policajtoch na obvodných oddeleniach. NAKA v prípade extrémizmu rieši aj menej závažné prečiny, nielen trestné činy.

Spevák Petraník už pôjde na políciu

Dobrú skúsenosť s policajtmi nemá 37-ročný gej Peter zo Zvolena, jeho žiadosti, aby sme nezverejňovali jeho priezvisko, sme vyhoveli. V zime 2016 mu hrozila tlupa mladíkov nožom. „Chceli ma napadnúť a posmievali sa mi, že som buzna,“ povedal. Nahlásil to policajtom, no už pri nahlasovaní vraj nebadal, že by chceli výtržníkov chytiť. „Tak to aj dopadlo, nič nezistili.“

Spevák Jakub Petraník fyzický útok nezažil. Hoci sa neustále stretával so slovnými urážkami od neznámych, na políciu nešiel. „Dostal som párkrát také že ‚skap‘.“ Tragédia na Zámockej jeho postoj zmenila.

„V dnešnom kontexte tragédie, keď boli zabití Matúš a Juraj, to ale netreba ignorovať. Aj keď som políciu dodnes nikdy nekontaktoval, tak teraz sa to zmenilo. Pretože všetko to zlo voči nám sa začína v parlamente a končí sa na internete,“ povedal Petraník.

Úrad varoval pred hrubým slovníkom politikov

Na to, že politici podnecujú nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom, upozorňuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) vo svojej správe k extrémizmu za rok 2021. Varovalo, že útočný slovník verejných činiteľov nesmie byť tolerovaný. Mnohí politici však aj po vražde spochybňujú, že by mali zodpovednosť za atmosféru v spoločnosti.

Napríklad predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý v minulosti tiež útočil na queer ľudí, v nedeľu v RTVS tvrdil, že strelca zo Zámockej nemotivovali výroky slovenských politikov, ale vraždy vo svete.

„Na Slovensku sú nenávistné postoje voči LGBTIQ+ ľuďom veľmi časté,“ konštatuje stredisko pre ľudské práva a podotýka, že sa to netýka len strany ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorý mnohokrát hlásal heslá urážajúce queer ľudí.

Príkladom toho, ako sú nastavení politici na Slovensku, je parlamentná rozprava z októbra 2021 k poslaneckému návrhu Tomáša Valáška (nezaradený, PS). Ten mal dať všetkým párom, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť právneho uznania zväzku. Národná rada tento návrh neschválila.

„V pléne Národnej rady počas diskusie o návrhu zaznelo množstvo hanlivých vyjadrení na adresu homosexuálnych osôb, pričom boli označované hanlivými pomenovaniami ako ‚úchylovia‘ alebo ‚buzeranti‘. Diskutovalo sa aj o tom, či homosexuálnu osobu možno zamestnať napríklad v škole.“

SNSĽP si tiež všíma vo svojej správe, že predseda Smeru Robert Fico sa vyjadril, že práva LGBTI+ sú proti „tradičným rodinným hodnotám“.

To, že urážlivé výroky politikov sa dotýkajú časti verejnosti, ukazuje aj výročná správa špeciálnej prokuratúry za rok 2021. Poukazuje na to, že občania podali množstvo trestných oznámení a žiadali preveriť mnohé nenávistné prejavy proti chráneným skupinám obyvateľstva či jednotlivcom, ktoré niekedy odzneli aj v politických diskusných reláciách alebo na internete.

„Občania si uvedomujú, že v prípade neposkytnutia ochrany poškodeným či verejnosti v danej oblasti, nenávisť a jej vplyv na ústavné zriadenie môže gradovať. Mnohé skúsenosti z okolitých krajín nasvedčujú, že nenávisť sa môže stupňovať a v prípade jej nepotláčania v prvopočiatku môže vyústiť do teroristických aktov,“ uvádza v správe špeciálna prokuratúra.

Dnes už špeciálna prokuratúra vyšetruje chladnokrvnú vraždu dvoch mladých ľudí na Zámockej. V pondelok oznámila, že vraždu prekvalifikovali po zabezpečení dôkazov ako závažný zločin teroristického útoku.

Úrad špeciálnej prokuratúry pripomína, že jedna z foriem účasti na terorizme je aj verejné schvaľovanie teroristického útoku, za čo hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica budú orgány činné v trestnom konaní postupovať razantne pri odhaľovaní a trestnom stíhaní páchateľov schvaľovania trestného činu teroristického útoku.

Žilinka s Lipšicom si pochvaľujú, že už nie je samostatné oddelenie extrémizmu

Aby Slovensko dokázalo lepšie odhaľovať a postihovať páchateľov trestných činov extrémizmu, od januára 2017 sa rozšírila pôsobnosť špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka po nástupe do funkcie rozhodol, že oddelenie extrémizmu na špeciálnej prokuratúre nebude už fungovať samostatne, a zlúčil ho s pôvodným oddelením organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality. Vo februári 2021, keď opatrenie presadil, čelil kritike koaličných politikov aj viacerých odborníkov.

Prokurátorom extrémistickej kriminality vyčítal, že v roku 2020 podali v priemere 3,2 obžaloby, kým ich kolegovia zaoberajúci sa zločineckými skupinami či korupciou v priemere 7,8 obžaloby. „Prokurátori sú vysokokvalifikovanými odborníkmi, a preto niet pochýb, že zvládnu vybavovať aj inú agendu,“ písal o nich Žilinka vláde. Po tragédii na Zámockej nemieni na svojom rozhodnutí nič meniť.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic so Žilinkovým rozhodnutím zrušiť samostatné oddelenie extrémizmu súhlasí. Extrémistickej problematike sa venujú namiesto štyroch ôsmi prokurátori. Tí však riešia aj inú agendu.

„Ak má niekto pocit, že nejaký chlievik, oddelenie je riešením spoločenského problému, tak držím palce,“ reagoval Lipšic na otázku, či by sa po tragédii na Zámockej nemalo zvážiť obnovenie oddelenia extrémizmu.

„Nová organizačná štruktúra Úradu špeciálnej prokuratúry nemala negatívny dopad na plnenie jej zákonných úloh, čo je zrejmé aj zo štatistických údajov,“ podotýka zasa v stanovisku Žilinka.

Šeliga aj odborník Milo by boli za obnovenie oddelenia

Samostatné oddelenie extrémizmu riadil prokurátor Tomáš Honz, ktorý proti Žilinkovi kandidoval aj na post generálneho prokurátora. Zo špeciálnej prokuratúry po zlúčení oddelenia odišiel a teraz pôsobí na trestnom odbore generálnej prokuratúry. Tvrdil, že rozhodnutie odísť spravil na základe dlhšie trvajúcej úvahy zo súkromných dôvodov.

Honz podával obžalobu na vtedajšieho poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorý po právoplatnom odsúdení za rasistické výroky musel v roku 2019 odísť z parlamentu. V apríli tohto roku rovnako dopadol aj Marian Kotleba. Predseda ĽSNS dostal za šeky na sumu 1488 eur 18-mesačnú podmienku.

Honzovi prekážalo, že mu Žilinka ani po jeho nesúhlasnom liste nevysvetlil, prečo bolo nutné oddelenie zlúčiť s iným. „Keď som bol vedúcim protiextrémistického oddelenia, mali sme pravidelné porady, na ktorých sme riešili aktuálne problémy, napríklad výkladové nezrovnalosti v judikatúre súdov. Mali sme aj stretnutia s policajtmi. Dnes nič také nie je,“ hovoril Honz na jar pre SME. Prokurátori sa už nešpecializujú len na extrémizmus, popritom riešia napríklad zločinecké skupiny.

Kriticky sa vyjadroval Honz aj na adresu špeciálneho prokurátora, ktorý mu odňal prípad (opravené o 9.36) a zrušil obvinenie miestnych poslancov vo Varíne za to, že nezmenili názov ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi.

Odborník na extrémizmus Daniel Milo hovorí, že keď sa pôsobnosť špeciálnej prokuratúry od roku 2017 rozšírila aj na trestné činy extrémizmu, samostatné oddelenie bolo presadzované práve preto, aby sa prokurátori špecializovali na tento druh trestnej činnosti.

„Pustili sa do exponovaných prípadov a mali úspech. Marian Kotleba a šeky sú toho dôkazom. Je nepochopením problematiky, ak sa špecializácia prokurátorov zrušila,“ podotýka Milo, ktorý bol v čase zavedenia oddelenia extrémizmu externým poradcom ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) za čias vládnutia Smeru-SNS a Mosta-Híd.

V auguste tohto roka oznámil Žilinka, že nepodá návrh na rozpustenie Kotlebovej ĽSNS.

Žilinka: Vyprosujem si, aby zo mňa niekto robil odľuda

Žilinka sa v pondelok prvýkrát verejne vyjadril k vražde. V rámci zhruba 30-minútového vyhlásenia pre médiá, po ktorom nepripustil otázky novinárov, venoval generálny prokurátor tragédii pár minút na jeho konci a väčšinu času sa zaoberal vojenským cintorínom v Ladomírovej, pri ktorom popiera, že by šíril ruský hoax.

Generálny prokurátor odmietol kritiku za to, že minulý týždeň reagoval na dvojnásobnú vraždu len krátkym statusom v znení: „Zásadne odsudzujem akékoľvek formy nenávisti a neznášanlivosti. A to voči komukoľvek.“

V pondelok tvrdil, že jeho status nebol samoúčelný, pretože dostal informáciu, že predmetom útoku strelca nemali byť len LGBTI+ ľudia, ale aj občania židovskej národnosti a politici. Podľa svojich slov preto zvolil vyjadrenie „voči komukoľvek“.

„Vyprosujem si, aby zo mňa účelovo niekto robil odľuda, bezcitného človeka, šíriteľa propagandy a neviem čoho. Slovensko milujem ako máloktorí z tých, ktorí to tvrdia a do mňa sa navážajú,“ vyhlásil ešte.

Žilinka má prísť na budúci týždeň v utorok na ústavnoprávny parlamentný výbor, kde s ním chcú hovoriť aj o prípade vraždy a o tom, aké výsledky prinieslo zrušenie samostatného oddelenia extrémizmu na špeciálnej prokuratúre.

„Som presvedčený, že zrušiť oddelenie bola chyba. Apeloval som, aby nebolo zrušené, a budem opätovne navrhovať, aby bolo opätovne zriadené. Verím, že aj pán Žilinka uzná, že potrebujeme takéto oddelenie, a navrhne jeho obnovenie,“ uviedol poslanec Za ľudí Juraj Šeliga.

Politik Smeru Fica nekomentuje

Ďalší člen ústavnoprávneho výboru, poslanec Smeru Boris Susko, reagoval, že ani nevie, že také oddelenie bolo zrušené. „Každý šéf má právo urobiť si svoju organizačnú štruktúru,“ obhajuje krok Žilinku.

Aké opatrenie by podľa poslanca Smeru eliminovalo útoky na LGBTI+ ľudí? Na tom, že pribúdajú nenávistné prejavy voči queer ľuďom, majú podľa Borisa Suska nemalý podiel médiá. „To, akým spôsobom informujú o jednotlivých udalostiach, vyvoláva v ľuďoch agresivitu. Všade sú negatívne správy,“ hovorí poslanec Smeru.

Na poznámku, že médiá referujú o realite, Susko zareagoval: „Komentáre sú veľmi často štvavé, je málo pozitívnych správ. Tu vidím úlohu médií, aby upokojili spoločnosť a zmiernili agresivitu.“ Poslanec Smeru napokon dodal, že akékoľvek negatívne prejavy voči menšinám sú neprípustné.

A ako teda vníma urážlivé výroky predsedu Smeru Fica voči LGBTI+ ľuďom? „Nebudem sa k tomu vyjadrovať, musíte sa jeho opýtať,“ odpovedal Susko.

Okrem Žilinku má prísť na ústavnoprávny výbor aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, toho si zavolali na tento štvrtok. Lipšic hovorí, že zákony nepotrebujú zásadnú úpravu, aby sa lepšie postihovali extrémistické prejavy. Politikov vyzval, aby prehodnotili svoj slovník, pretože aj slová sa stávajú zbraňou.

Keď Roberta Fica v decembri 2019 obvinili za jeho podporné výroky v prospech poslanca Milana Mazureka odsúdeného za jeho vyjadrenia o Rómoch, Lipšic uznesenie o obvinení zrušil ako nezákonné. Fico po odsúdení Kotlebovho poslanca nahral video, v ktorom povedal, že Mazurek len povedal to, čo si myslí takmer celý národ.

Nenávistné výroky politikov voči LGBTI+ ľuďom aj Rómom sa na sociálnych sieťach na Slovensku šíria rýchlo. A to, že extrémistických prejavov pribúda, si všimli aj bežní konzumenti.

Až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska vnímalo rapídny alebo mierny nárast nenávisti a nenávistných prejavov, zistil vlaňajší výskum Inštitútu pre strategický dialóg, ktorý sa zameral na mapovanie slovenského extrémizmu na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram a Telegram. Jeho výsledky sú súčasťou monitorovacej správy ministerstva vnútra zameranej na extrémizmus.

Takmer polovica príspevkov, ktoré inštitút identifikoval, obsahovala nacionalistický naratív (49 percent) a hneď za ním nasledovali naratívy zamerané proti LGBTI+ (16,5 percenta).

To, že na Slovensku je napätá atmosféra, dokresľuje aj emotívna debata o dúhových vlajkách v Národnej rade. A následne aj incident vo vlaku, kde futbaloví chuligáni fyzicky napadli ženu s dúhovou stužkou. Alebo skutočnosť, že z budovy Filmovej a televíznej fakulty VŠMU niekto strhol dúhové vlajky, ktoré viseli nad vchodom. Škola je len kúsok od Teplárne, kde sa vražda stala.

Škola po udalosti zverejnila vyhlásenie, podľa ktorého sú za vraždu zodpovední aj „verejne pôsobiaci homofóbni politici, ktorí v poslednom období dramaticky zvyšujú mieru intolerancie na Slovensku“.