Denník N

Nápojová súprava, z ktorej by bolo potešenie piť

Nápojová súprava Široký, rok 1992. Foto – Slovenské múzeum dizajnu
Nápojová súprava Široký, rok 1992. Foto – Slovenské múzeum dizajnu

Askold Žáčko vyrobil niekoľko sklených súprav, ktoré pôsobia priam ako stolové plastiky.

Sklársky dizajn patrí k silným stránkam slovenského dizajnu najmä vďaka ojedinelej 120-ročnej histórii sklárne Rona v Lednických Rovniach, ktorú založila viedenská spoločnosť Schreiber und Neffen v roku 1892.
Vysoká kvalita výroby nápojového skla a moderné technológie výroby dávali skvelé šance dizajnérom na uplatnenie schopností a priťahovali ich pozornosť – bolo to tak v minulom storočí a je to tak i dnes. Jedným z tých, ktorých dizajn je spojený s Ronou bol aj univerzálny sklár Askold Žáčko.

Askold Žáčko bol predovšetkým sochár – jeho doménou bola plastika z optického skla a patril k uznávaným členom tzv. bratislavskej sklárskej školy. Popri voľnej tvorbe sa venoval už od svojich profesionálnych začiatkov v 70. rokoch minulého storočia aj navrhovaniu nápojového skla, šperku a realizáciám pre architektúru.

Bavilo ho veci konštruovať, skúmať možnosti nových technológií použitia skla. Uvažoval v technike a materiáli a dokázal čitateľne zužitkovať ich špecifiká v dizajnérskej práci. V rozhovoroch v 90. rokoch často vysvetľoval svoje pohnútky experimentovať a predvídal použitie skla ako inteligentného a širokospektrálneho materiálu pre architektúru a interiér.

Tenké steny

Pre Askolda Žáčka – dizajnéra – bol dôležitý spoločenský kontext jeho práce, jej zmysel. Pre nápojové sklo si zámerne ako inšpiračný zdroj vybral tvarové a funkčné znaky tzv. ľudového skla, ktoré sa vyrábalo kedysi v zaniknutých sklárňach na Slovensku v 19. storočí. Jeho myšlienkou bolo pozdvihnutie kultúry stolovania a obohatenie každodenných rituálov o novú estetickú kvalitu. Preto uprednostňoval praktický a účelný tvar pohárov, plochu bez výzdoby, kónické zakončenie.

Tenkostenné poháre zo sodno-draselnej skloviny boli fúkané do formy, ich krehkosť vyvažoval objem pohára s pevne definovaným tvarom. Vzorovanie návrhov a výrobu týchto nápojových súprav umožnil nový typ vývojového pracoviska v sklárni v Lednických Rovniach, na jeho vzniku mal sám Askold Žáčko svoj podiel.

Vďaka tejto dielni mohli návrhári z externého prostredia realizovať svoje návrhy v spolupráci so špičkovými majstrami rovnianskych sklární. V tejto dielne vyšli Žáčkove súpravy Obyčajné poháre, Krb, Zima, Leto, Decanter aj Kália. Boli vyrobené v malých sériách a ponúkali sa v predajniach Dielo – obchodných zariadeniach Slovenského fondu výtvarných umení.

Obradné sklo

V 90. rokoch sa Askold Žáčko orientoval najmä na dizajnové solitéry pre interiér. Jeho nápojové súpravy z tohto obdobia nevznikli na objednávku, ale ako sa sám vyjadril, urobil ich pre potešenie. Každý z desiatich variantov typologicky podobných súprav existuje len v jednom unikátnom kuse.

Na rozdiel od každodenných tenkostenných pohárov sa v tejto línii nápojového skla zameral na estetické hodnoty skleného objektu komponovaného z jednoduchých geometrických foriem zdôrazňujúcich účinok reflexov svetla v sklovine. V jednotlivých variantoch overoval pomery tela a hrdla fľaše, tvaru zátky a dna. Fľašiam dominuje zvyčajne zabrúsená zátka ako šperk, ktorá dáva každej z nich individuálny charakter. Takáto je aj súprava Široký, ktorá sa nachádza v zbierkach Slovenského múzea dizajnu.

Slávnostná fľaša Široký má robustné valcovité telo s vypuklo tvarovaným dnom zavŕšené štíhlou zátkou v tvare kužeľa na jednom konci zrezanou. Súpravu dopĺňajú polguľovité poháriky so silným dnom. Vyvážený celok harmonického profilu fľaše v kombinácii s krehkosťou fúkanej dutiny a hmoty skla. Emocionálny účinok svetla prechádzajúci čírym sklom vytvára z kolekcie priam typ stolovej plastiky, ktorá pozdvihuje úroveň stolovania a dáva jej punc obradnosti.

Dizajnérska tvorba Askolda Žáčka ponúka obraz zrelej osobnosti dizajnéra s vlastnou koncepciou a integritou napriek tomu, že je podstatne skromnejšia ako jeho voľná tvorba. Hoci predčasne uzavreté, je jeho dielo jedinečnou kapitolou slovenského sklárskeho dizajnu.

Askold Žáčko
(1946 – 1997)

Askold_Zacko_fotoŠtudoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode (1961 – 1964), krátko pracoval v Slovenských závodoch technického skla v Bratislave a štúdium dokončil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení Sklo v architektúre u docenta Václava Ciglera (1965 – 1971).

V roku 1979 prevzal po svojom profesorovi vedenie ateliéru a viedol ho až do roku 1990. Ťažiskom jeho tvorby bola sklenená plastika z optického brúseného skla vychádzajúca z konceptu strohej geometrie foriem, ktorú posunul k novým významom vďaka farbe a lyrizmu.

Venoval sa však paralelne aj úžitkovému nápojovému sklu, šperku a vytvoril viacero riešení pre architektúru – osvetľovacie telesá, plastiky a úžitkovo-dekoratívne prvky (napr. Klenotnica na Bratislavskom hrade, NR SR). V 90. rokoch po odchode z VŠVU sa sústredil na interiérový sklársky dizajn, ktorý realizoval vo firme Žáčko-Asgif v Bratislave. Často vystavoval na mnohých kolektívnych aj samostatných výstavách doma aj v zahraničí, ale jeho rozsiahla retrospektíva sa uskutočnila až v roku 2007 v Starej radnici v Bratislave.

Jeho práce sú v zbierkach múzeí a galérií domácich (SNG, GMB, SNM a iné) aj zahraničných (Lausanne, Peterburg, Praha, Vatikán…). V roku 1997 neočakávane zomrel v Bratislave vo veku 51 rokov.

Teraz najčítanejšie