Štefan Bugan
Alexej Kovaľov – Saku Koivu – Richard Zedník. Prvý útok, na ktorý sa v Montreale dodnes spomína, pretože sa postaral o historickú vec.
Montreal od svojho založenia v roku 1909 až do roku 2004 nikdy neotočil v play-off sériu zo stavu 1:3 na zápasy.
Podarilo sa mu to až pred 18 rokmi proti Bostonu. Zásluhu na tom mal najmä brankár José Théodore a spomenutý útok, ktorý v sérii získal 24 bodov (Koivu 10, Kovaľov 8, Zedník 6). Rozhodujúci zápas sa skončil v Bostone 2:0 a Zedník strelil obidva góly.
Neskôr Montreal otočil stav z 1:3 aj v roku 2010 proti Washingtonu a vlani proti Torontu.
Zedník sa tento týždeň vrátil do šatne, v ktorej bol domácim hráčom viac ako štyri roky. Bol sa v nej zoznámiť s Jurajom Slafkovským, ktorý je najobľúbenejším hráčom jeho syna.
Slafkovského sledoval v Bell Centre počas jeho prvého zápasu v NHL, ktorý Montreal vyhral nad Torontom 4:3.
Zedník v rozhovore hovorí:
- aký tlak zažíva hokejista v Montreale;
- čo odporúča Jurajovi Slafkovskému;
- čo hovorí na stav slovenského hokeja a prečo sa neangažuje na zväze.
Ako hodnotíte Slafkovského výkon v prvom zápase v NHL?
Má stále len osemnásť a zastal si svoje miesto. Bol poctivý vzadu a mal aj dva dobré prieniky. Musí si veriť a každým zápasom sa bude len zlepšovať. Bude si zvykať na užšie klzisko, na ktorom nemá toľko času ako na európskom širšom ľade. Potrebuje sa aj dostať do presilovkovej formácie – vtedy má hráč pocit, že je v zápase. Keď mu dôveru dajú, on sa im zavďačí. Ale je tu, hrá za Montreal a ostatné príde postupne.
Veľmi dobre poznáte montrealské prostredie, Slafkovskému ste aj povedali, že ste ako hráč Canadiens radšej hrávali vonku. Prečo sa tu hrá ťažko?
V Montreale na sebe cítite oči, každý vás hodnotí. Tlak je vyvíjaný aj na Slafkovského, hoci ide o mladého chalana. Preto som mu povedal, nech si teraz užije dva najbližšie zápasy vonku. Je to však dobrý chalan a myslím si, že aj v Montreale bude v pohode.
Stačili prvé dva nevýrazné prípravné zápasy a Slafkovský bol hneď kritizovaný. Čo treba robiť, aby sa hráč s tlakom v Montreale vyrovnal?
Presne toto je Montreal. Keď som tu hral ja, nečítal som noviny ani som nemal kanadskú televíziu, radšej som si zaplatil americkú káblovku. Vďaka tomu som reakcie vôbec nevnímal a mne sa tu hralo parádne. Bolo by dobré, keby si ani Slafkovský tieto veci nevšímal, a potom bude v poriadku. Je to totiž hokejové mesto, ktoré miluje hokej, a ľudia chcú vedieť všetko, každú pikošku.
Na čo z vášho obdobia v Montreale si najradšej spomínate?
Najmä na play-off zápasy proti Bostonu. Vyradili sme ich dvakrát, pritom oni boli nasadení raz z prvého a raz z druhého miesta, kým my sme išli do play-off z ôsmej a siedmej pozície. Druhá z týchto sérií sa rozhodla až v siedmom zápase v Bostone. Vyhrali sme ho 2:0 a oba góly som dal ja v tretej tretine. To bola paráda. Diváci boli vtedy naozaj skvelí. Keď hrá mužstvo dobre, oni sa odvďačia. Najmä keď sa dostanete do play-off, žije tým celé mesto.
Boli ste prekvapený, že si Montreal v drafte vybral Slafkovského namiesto favorizovaného Kanaďana Shana Wrighta?
Prekvapený som nebol. Každý totiž čakal, že to bude jeden z nich dvoch – bolo to päťdesiat na päťdesiat. Vo vedení Montrealu vedeli, prečo to urobili. Držím mu palce, nech sa mu tu darí.
Spoznávajú vás ľudia v meste ešte aj dnes?
Áno, je to pekné. Veď prešlo už šestnásť rokov, odkedy som tu hral, a stále sa to stáva. V Amerike sa vám niečo také nestane.
Je pre Slafkovského Montreal dobré miesto na začiatok kariéry?
V New Jersey by mal väčší pokoj, ale v Montreale zažije zážitky, aké sú možné len v Kanade. Nikto mu už nikdy nezoberie, že raz hrával za Canadiens, najslávnejší tím histórie. V meste, kde ľudia hokej naozaj milujú.
Pamätáte si časy, keď v NHL hralo takmer štyridsať slovenských hokejistov – teraz sú tam siedmi. Pozitívom sú však nováčikovia Slafkovský s Pavlom Regendom, časom by sa mal do NHL dostať Šimon Nemec, neskôr Filip Mešár a máme aj pár ďalších talentov. Čo hovoríte na momentálny stav slovenského hokeja?
Bolo by radostnejšie, keby sme mali v NHL viac hráčov. To by bol ukazovateľ, že nám to v mládeži funguje. Stále ich tam je málo, hoci spomenutí hráči priniesli oživenie. Problém je, že v mládeži nemáme konkurenciu. Tí najlepší odídu v pätnástich do Švédska, Fínska alebo Česka a kvalita v doraste na Slovensku potom nie je taká, aká by mala byť.
Naposledy sme vás videli na poste konzultanta hokejistov Banskej Bystrice. Čomu sa teraz vlastne venujete?
Rodine.
Neplánujete návrat do hokejového prostredia?
Zatiaľ nie. Mám dve malé deti, chlapec hrá hokej a dcéra tenis, takže mám toho až-až.
Vo vedení hokeja sú bývalí hráči z vašej generácie, prezidentom zväzu je Miroslav Šatan. Nepresviedčajú vás, aby ste sa nejakým spôsobom zapojili?
Pred pár rokmi ma lámali, ale vedia, aký je môj postoj a že takto som zatiaľ spokojný. V budúcnosti nič nie je vylúčené.
Robia to na zväze dobre?
Uvidíme. Ešte je podľa mňa skoro na hodnotenie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
