High 5ive: Cudzí sme sami voči sebe. Cesta, ako prijať odlišnosť
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Tragická udalosť nie je čas na čítanie kníh. Poznatky z nich však môžu osvetľovať príčiny toho, čo zažívame. V súvislosti s dvomi vyhasnutými životmi na Zámockej sa mi v mysli vybavilo uvažovanie o inakosti a o „cudzom“ filozofky Julie Kristevy. Konkrétne to, čo hovorí v knihe Étrangers à nous-mêmes (Cudzí voči sebe).
„Nejde len – v humanistickom zmysle – o našu schopnosť toho druhého akceptovať. Ale o to, byť na jeho strane. Čiže vnímať samých seba ako ‚iných‘. Keď sami v sebe rozoznáme cudzinca, zabránime tomu, aby sme voči odlišným ľuďom pociťovali odpor.“
Globalizovaný svet nám dnes dáva veľa príležitostí na to, aby sme sa ocitli v situácii cudzincov. Kto to zažil, vie, ako tým narástla jeho empatia. Tí, ktorí to nedokážu, ostávajú cudzí sami voči sebe.
*
Ich drevo je veľmi tvrdé, pretože rastú pomaly. Preto ide o vhodný materiál tam, kde treba výdrž. Napríklad pri konštrukcii lodí. Reč je o prírodnej rezervácii Kokošovská dubina pri Prešove a konkrétne o kokošovskom dube, ktorý tam rastie. Táto drevina sa už pred stáročiami vyvážala do sveta na využitie v lodiarstve.
Nedá sa vylúčiť, že dub z východu sa použil pri stavbe lodí, na ktorých Krištof Kolumbus podnikol svoje výpravy. Film Kambium 1492 sa ujíma tohto motívu, tvorcom však nejde o dôkaz historickej súvislosti. Skôr o poukázanie na nenápadné dejinné nitky a na to, kam až môžu siahať korene starých stromov.
Stromy si nesú dlhú históriu, ktorá sa pre človeka končí tým, že ich spíli a využije. Snímka sa dá vidieť v rámci festivalu Ji.hlava a potom, dúfajme, aj v našich končinách.
*
Stromy sú biologické nehnuteľnosti. Za normálnych okolností prežijú svoj život na jednom mieste. Zasiahnuť do toho môže, ako zvyčajne, človek. V jeho moci je aj premiestňovanie stromov. Tak ako sa to deje