Denník N

Feruza utekala pred vojnou, zomrela vo vrtuľníku pri Michalovciach

Vo vrtuľníku zahynula Feruza (vľavo) a aj táto mladá Afganka (vpravo) spolu so svojim manželom. Foto - archív rodín
Vo vrtuľníku zahynula Feruza (vľavo) a aj táto mladá Afganka (vpravo) spolu so svojim manželom. Foto – archív rodín

V ukrajinskej helikoptére, ktorá sa na Slovensku zrútila začiatkom novembra, zahynulo šesť ľudí z Afganistanu a Iraku. Príbuzným sa podarilo dostať ich pozostatky domov až po dvoch týždňoch.

Feruza mala krátko po tridsiatke, bola slobodná a žila len s mamou v byte v Kábule. Tak ako milióny Afgancov mala aj ona príbuzných v zahraničí. Tak ako státisíce z nich sa aj Feruza rozhodla odísť za nimi.

„Prečo sem išla? Lebo u nás je viac ako tridsať rokov vojna,“ hovorí Feruzina sesternica Arezo Ajubi, ktorá prišla na Slovensko z Nemecka identifikovať jej telo.

V Afganistane sa bojuje v podstate bez prestávky od roku 1978. Feruza teda iný život nepoznala. Hoci priamo v meste boje nie sú, život je tam ťažký a riskantný. Okrem teroristických útokov Talibanu v Kábule hrozia únosy, je v ňom vysoká kriminalita a pre mladého človeka takmer žiadna perspektíva.

„Stálo to veľa peňazí – šesť-, osem-, možno aj desaťtisíc eur,“ odhaduje Arezo sumu, ktorú Feruza dohromady zaplatila za cestu. Zďaleka nešlo len o jej dlhoročné úspory. Na útek z krajiny sa skladala celá jej rodina, ktorá žije v zahraničí. Okrem matky už z jej rodiny v Afganistane nezostal nikto.

Feruza sa rozhodla odísť práve v čase, keď prišla o prácu a nemala peniaze na nájomné.

Afganci skúšajú prežiť podobným spôsobom ako Slováci na prelome 19. a 20. storočia. Príbuzných vysielajú do Európy, tak ako naši predkovia do Ameriky, a nechajú si posielať veľkú časť ich príjmov. V Afganistane ľudia väčšinou zarábajú len okolo 50 eur mesačne, takže jeden plat z Európy tam uživí aj niekoľko rodín.

Naposledy počuli o Ukrajine

Posledné dni a hodiny Feruzinho života nikto z jej rodiny nepozná a asi sa o nich ani nič nedozvedia. Vedia len, že sa na Ukrajinu dostala lietadlom. Do Ruska či na Ukrajinu sa Afganci dostanú oveľa ľahšie než do EÚ a úplne legálne – kúpia si letenku a víza. Ďalej to už skúšajú nelegálne, pretože nemôžu prísť do Únie za príbuznými ani na pozvanie.

Posledné správy od Feruzy rodinu upokojili. Písala, že sa z Ukrajiny lietadlom dopraví aj cez schengenskú hranicu. „Nepovedala mi nič o tom, že sem chce prísť vrtuľníkom, nič,“ hovorí Arezo. Bol to Feruzin posledný kontakt s rodinou. A poslala aj poslednú fotku.

O tom, že v stredu 11. novembra preletel vysokou rýchlosťou a len dva metre nad zemou v hustej hmle cez slovensko-ukrajinskú hranicu vrtuľník Mi-2 a zrútil sa pri obci Stretavka, sa Feruzini príbuzní dozvedeli až o tri dni neskôr, keď o nehode informovala americká stanica CNN. Vedeli len to, že v helikoptére boli utečenci z Afganistanu. A to, že ich príbuzná sa neozýva.

Nehoda vrtuľníka s ôsmimi obeťami je po smrti 71 ľudí v dodávke v Rakúsku z augusta jednou z najtragickejších utečeneckých nehôd v strednej Európe.

Okolnosti pádu vrtuľníka nie sú úplne jasné. Vrtuľník, ktorý patril skôr do technického múzea, zrejme prelietaval cez hranicu častejšie. Patril aeroklubu až z Odesy, vzdialenej takmer tisíc kilometrov od našej hranice, a riadili ho bývalí armádni piloti v službách prevádzačského gangu. Po tom, ako sa vo vysokej rýchlosti a malej výške zrejme zachytil o stromy alebo kríky, zahynuli obaja piloti a všetkých šesť utečencov.

Z vrtuľníka po páde nezostalo skoro nič. Foto - Ministerstvo vnútra
Z vrtuľníka po páde nezostalo skoro nič. Foto – ministerstvo vnútra

Pašeráci tovaru alebo utečenci?

Politici Smeru si po páde vrtuľníka vypočuli kritiku, pretože najmä premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák tvrdili, že naša východná hranica je dobre strážená, a najmä v súvislosti s predvolebným heslom Smeru Chránime Slovensko a kampani, do ktorej vládna strana zapojila aj policajtov, vojakov a tajnú službu. Vrak vrtuľníka však policajti našli až po dvoch dňoch.

Premiér Fico ešte pár dní po nehode ju dával do súvisu s pašerákmi tovaru z Ukrajiny. Vieme aj z minulosti, že boli havárie malých lietadiel, keď sa pokúšali pašeráci prevážať z Ukrajiny na Slovensko nejaký tovar. Ja by som to v žiadnom prípade nespájal s nejakou migráciou alebo niečím podobným, pretože ťažko by si asi migrant mohol dovoliť, pokiaľ je to štandardný migrant, zrovna prenajať vrtuľník a preletieť cez hranice, keď môže prejsť pokojne pešo, vyhlásil premiér.

Feruzu hľadala sama

Vystrašení príbuzní skúšali po správach o nehode telefonovať slovenskej polícii. Nedozvedeli sa však nič. Obete pri sebe nemali doklady a ich telá boli vo veľmi zlom stave.

Arezo sa teda rozhodla cestovať z Nemecka do Bratislavy. Feruzu identifikovala podľa oblečenia z poslednej fotky a podľa farby vlasov. Najprv si myslela, že to bude trvať len pár dní. Nakoniec sa to natiahlo na takmer dva týždne. Príliš veľa papierov a povolení,“ opisuje procedúru, pre ktorú dvakrát cestovala z Bratislavy do Košíc a do Michaloviec.

vrtunik1-01
Foto – ministerstvo vnútra

Afganskému tlmočníkovi Azimovi Farhadimu, ktorý Arezo u nás sprevádzal, sa okrem papierovačiek nepáčil prístup polície. Vraví, že ich pri každej možnej príležitosti legitimovala a niektorí policajti boli arogantní. Kontrolovali dokonca aj prázdnu rakvu, ktorú doviezla pohrebná služba.

„Pohádal som sa s nimi,“ vraví Farhadi. Opisuje, že s nimi jazdila kolóna áut s policajtmi, a neverí, že by taký cirkus robili so Slovákmi.

Len za rôzne poplatky a povolenia rodina na Slovensku zaplatila vyše 500 eur.

Ministerstvo vnútra Denníku N odpísalo, že polícia ani oni žiadne poplatky nevyberajú a vydanie tela na prevoz do zahraničia neschvaľujú. „Len cestou vyšetrovateľa sa žiada súhlas na pochovanie od príslušného prokurátora. Telo musí byť riadne identifikované, čo v tomto prípade trvalo niekoľko dní,“ napísal Ivan Netík z ministerstva.

Zvyšok procedúry je vecou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či colníkov. Poplatky boli zrejme také vysoké hlavne preto, že Feruza nemala poistenie platné aj pre Slovensko.

Všetci boli mladí

„Chcela ísť do Nemecka, keď sa to stalo. Teraz robíme všetko pre to, aby sme poslali jej telo do Afganistanu,“ hovorí Arezo. Celkové náklady na prevoz do Kábulu sa nakoniec vyšplhali na 4200 eur. Aj to hradili príbuzní z Nemecka.

Okrem Feruzy vo vrtuľníku zahynul manželský pár a mladý muž. Hoci sa zrejme nepoznali, všetci boli z Kábulu a aj oni leteli za príbuznými. Mali ich v Rakúsku, vo Švédsku a v Nórsku. Zvyšní dvaja utečenci boli z Iraku.

Sesternica, ktorá v stredu odchádzala zo Slovenska po dvoch týždňoch, mala v ten deň ešte jednu ťažkú povinnosť. Po návrate do Frankfurtu sa chystala s príbuznými Feruzy telefonovať jej mame do Kábulu a povedať jej, že dcéra už nežije. Rodina sa rozhodla, že jej zavolajú čo najneskôr, aby sa čo najmenej trápila. Napokon jej telefonovali až v momente, keď bolo telo Feruzy v lietadle z Viedne do Kábulu.

„Viete, čo sa deje v Afganistane?“ pýta sa nás pre zmenu Arezo.

„Vieme, je tam vojna,“ odpovedáme.

„Viete, ale nezažili ste to na vlastnej koži,“ hovorí Arezo, keď nastupuje do vlaku do Viedne.

Teraz najčítanejšie