Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Prvou veľkou vojenskou správou v októbri bol výbuch Krymského mosta.

Hoci sa zdá, že poškodenie je nakoniec len malé a nemá zásadný vplyv na fungovanie mosta, vyvolalo to silné reakcie. Kým ruskí a bieloruskí propagandisti nadávali a vyzývali na „rozhodnú odpoveď“, tí na ukrajinskej strane veselo tvorili mémy a vtipy.

Poškodenie mosta takúto reakciu nevyvolalo preto, že by šlo o rozhodujúcu vojenskú udalosť. Podstatne dôležitejšia je symbolickosť. Krymský most spájal Rusko a Krymský polostrov, ktorý anektovalo samotné Rusko. Na okupovaný Krym neexistovalo žiadne iné dopravné spojenie, iba trajekt.

Most je teda pravdepodobne jedným z hlavných (ak nie rovno hlavným) symbolov ruskej okupácie Ukrajiny a najmä Krymu. Jeho poškodenie je silným zásahom do obrazu celej okupačnej kampane.

Reakcia bieloruskej propagandy

K výbuchu na Krymskom moste – mimochodom, doteraz nie sú známi jeho organizátori – sa Lukašenkovi bieloruskí propagandisti vyjadrili veľmi rázne. Len zacitujem ich slová z ich osobných telegramových kanálov a už len z toho sa človeku ježia vlasy na hlave.

Igor Tur, vedúci v štátnej televízii ONT:

„Vladimír Vladimirovič, miláčik – strieľaj už! Nikto so zdravým rozumom nechce vojnu, plnohodnotnú vojnu, ktorá už nie je ŠVO (špeciálna vojenská operácia). Zdá sa však, že už pomerne dlho prebieha pravá vojna. Aj keď je to desivé. Píše Vám to obyčajný novinár z Bieloruska, ktorý, keby niečo, spadá pod mobilizáciu v prvej vlne a je si toho dobre vedomý. Stále viem narábať so zbraňou.“

Grigorij Azarenok, vedúci na štátnom TV kanáli STV:

„Degeneráti od TUT.BY z príspevku Igora Tura mali hnačku. Hovoril o streľbe na každého, kto čo i len na sekundu zaváha pri plnení rozkazov orgánov zákona. Za seba by som dodal, že pre tých lumpov, ktorí utekajú a potom podnecujú vojnu a pripravujú teroristické činy v našej mierumilovnej krajine, rozkaz ani nie je potrebný.“

Konstantin Pridybajlo, novinár Russia Today, ktorý sa venuje aj udalostiam v Bielorusku, pracoval po voľbách v roku 2020 pre štátnu televíziu v Bielorusku:

„Všelikto mi teraz píše: kolegovia novinári, ľudia z IT, vodiči, lekári, učitelia, úradníci, politici, právnici. No skrátka všetci! A každý píše o nevyhnutnom, veľmi silnom a bolestivom údere proti Ukrajine. Niektorí sa celkom smelo vyjadrujú o taktickom jadrovom útoku. Drahý Vladimír Vladimirovič, Sergej Kužugetovič, Dmitrij Anatolievič. Národ je pripravený. Národ dokonca požaduje. Pretože ak sa ešte chvíľu počká, národ sa začne báť a bude zmätený.“

Ostreľovanie Ukrajiny a Lukašenko

Odpoveď Ruska na seba nenechala dlho čakať: raketové útoky na civilné ciele 10. októbra vyzerali presne tak (prinajmenšom Putin chcel, aby tak vyzerali). Lukašenko zároveň oznámil vytvorenie regionálneho zoskupenia vojsk, ktorého základom je bieloruská armáda.

Aj v štátnej televízii sa objavili reportáže o situácii na ukrajinsko-bieloruskej hranici: Ukrajinci údajne neustále provokujú bieloruských pohraničníkov a takmer na nich mieria.

Lukašenkove slová, že bieloruská armáda nezaútočí, ak nebude vyprovokovaná, naznačujú možný scenár.

Čo vravia odborníci

Ak sa pokúsime zhrnúť vyjadrenia bieloruských expertov, môžeme zdôrazniť tieto kľúčové body:

1. Vyhlásenie má skôr politický než vojenský charakter: treba vystrašiť Ukrajinu a západné krajiny.
2. Vyhlásenie zvýšilo riziko, že bieloruskí vojaci sa ešte zapoja do vojnových akcií proti ukrajinskej armáde.
3. Zároveň sa však bieloruská armáda do boja na strane Ruska zatiaľ nezapojila – a je nepravdepodobné, že sa to stane v dohľadnom čase.

Pozrime sa na to bližšie. Lukašenkovo vyhlásenie nasledovalo po bombardovaní Krymského mosta a súbežne s bombardovaním civilných objektov na Ukrajine ruskou armádou. Vcelku to veľmi pripomína snahu zastrašiť Ukrajincov a spojencov, vyvolať paniku na pozadí zjavných vojenských porážok Ruska. Ukrajina naďalej dobýva ďalšie a ďalšie osady, ruská armáda sa len bráni. Po výbuchoch a hystérii propagandy bola potrebná odpoveď – a tu je.

Popritom sa, samozrejme, zvýšila aj pravdepodobnosť útoku nielen raketovými strelami z územia Bieloruska.

Ťažko predpovedať, či pôjde len o ruské jednotky – o ktorých náraste v krajine hovoria ukrajinské tajné služby, ale napríklad aj bieloruský politik Pavel Latuško – alebo či sa zapoja aj bieloruské jednotky. Putin však bude do vojny chcieť vtiahnuť aj bieloruskú armádu: ani nie tak z vojenského, ako skôr z politického hľadiska.

Ukázať, že Rusko má spojenca, ktorý je pripravený ísť až do konca. A, samozrejme, ešte viac zviazať Lukašenka.

Skutočnosť: vojaci armády Bieloruskej republiky sa zatiaľ (do rána 13. októbra) nezapojili do bojových operácií proti ozbrojeným silám Ukrajiny. Rôzne zdroje z bieloruskej armády tvrdia, že jednotky nebudú pripravené ani zajtra; treba ich doplniť, upraviť zásoby a podobne.

Neexistuje priame potvrdenie, že sa tieto aktivity už začali, hoci sa o nich hovorí. Ale toto je Bielorusko po roku 2020: hneď ako sa začnú takéto aktivity, stane sa to známym.

Čo na to hovoria ľudia v Bielorusku

Ľudia, s ktorými som v osobnom kontakte, majú rozporuplné dojmy. Na jednej strane „všetko prebieha ako zvyčajne, ľudia chodia na dovolenky, rozoberajú školské záležitosti detí“; na druhej strane v pozadí vyhlásení narastá úzkosť. Okrem toho sa v Bielorusku – ako aj v Gruzínsku, Kazachstane a ďalších krajinách, do ktorých sa dá dostať z Ruska – zvýšil počet mladých ruských mužov, ktorí utekajú pred mobilizáciou. Aj to vyvoláva ďalšie obavy.

Jednej mojej známej, ktorá pracuje pre organizáciu spojenú s armádou, na priamu otázku o útoku Bieloruska na Ukrajinu jeden z vojenských funkcionárov priamo odpovedal, že „treba sa pripraviť na vojnu“.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.