Podvodníci mu kradnú fotky: Čudujem sa, že sa to tým ženám nezdá divné

Ako si mi to mohol urobiť? Táto otázka stojí v jednej z mnohých sklamaných správ, ktoré Honzovi Cafourkovi pravidelne chodia od žien z celého sveta. Píšu mu, ako spolu plánovali budúcnosť, zdieľali životné príbehy i intímne fotky, niektoré ženy mu dokonca poslali peniaze, on sa však nikdy neukázal.

Vojak amerického letectva pre ne má vždy rovnakú odpoveď: Netuším, kto ste. Cafourkove fotky totiž už niekoľko rokov zneužívajú podvodníci na takzvané romantické podvody. Sotva sa náš rozhovor skončí, Američan pôvodom z Česka v správe dodáva: „Práve napísala ďalšia. Každý týždeň je to aspoň jedna.“

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• ako sa Honza Cafourek dozvedel o tom, že podvodníci zneužívajú jeho fotografie;
• koľko žien sa mu pre to už ozvalo a odkiaľ sú;
• ako prebiehajú konverzácie so samotnými podvodníkmi a čo mu o sebe prezradili;
• prečo podľa neho neexistuje mnoho možností, ako situáciu riešiť;
• čo by poradil ženám, aby sa obeťami podobných podvodov nestali.

Vaša fotografia a čiastočne aj niektoré informácie o vás – napríklad to, že slúžite v americkom letectve, alebo že máte české korene – sú už nejaký čas zneužívané podvodníkmi, ktorí sa snažia pod zámienkou romantického vzťahu a skrz vybudovanú dôveru a náklonnosť zo žien dostať peniaze. Ako ste zistili, že sa vás to týka?

Asi pred dvoma rokmi sa mi ozvala jedna žena z Filipín. Vyčítala mi, čo som urobil, ako som ju mohol opustiť, že ma miluje. Ibaže ja som absolútne netušil, kto to je. Rozprávala mi, ako si už štvrť roka píšeme, plánovali sme svadbu. Vraj verila, že za ňou priletím, a tak mi poslala peniaze. Tak som sa dozvedel, že niekomu, kto sa schovával za moje fotky, poslala 3000 dolárov (asi 3100 eur), aby za ňou priletel a potom si ju odviezol so sebou do USA.

Keď som sa o to začal zaujímať viac, zistil som, že moje fotky sa objavujú pri najrôznejších profiloch na sociálnych sieťach, ako sú Facebook alebo Instagram, ale aj na zoznamkách, ako sú Bumble či Tinder. Nedávno ma kontaktovala žena, ktorá pracuje pre miestnu políciu, že sme spoločne hrali šachy.

Len čo som sa o tom dozvedel, natočil som na Instagram video, v ktorom ženy varujem.

Je Instagram miestom, odkiaľ vám podvodníci vzali fotky?

Áno, odtiaľ ich majú naozaj veľa. Keď som sa pridal k letectvu, nevedel som, čo čakať. I keď som už mal americké občianstvo, o veľa veciach som nemal tušenie. Instagram som si tak zriadil aj preto, aby som pomohol ľuďom, ktorí rovnako ako vtedy ja nevedia.

Najčastejšie zdieľam, ako to v letectve funguje, ako sa tam dostať. Aj preto mám instagramový účet odomknutý. Mám tam fotky aj z misií a z rôznych cvičení. Keď Kim Čong-un hrozil atómovkami, poslali nás na Guam. Odtiaľ som zdieľal napríklad fotky z džungle, vysvetľoval som, ako to tam funguje. Dovtedy som však nevedel, že sa môže stať, že moje fotky niekto zneužije. Teraz už si cez fotky pre istotu dávam tiež svoje meno, aby bolo jednoduchšie ma dohľadať.

Koľko žien sa vám ozvalo s tým, že s vami domnelo viedli konverzáciu, alebo dokonca nadviazali romantický vzťah?

Písali mi dievčatá z Ruska, Bieloruska, Japonska, prosto z celého sveta. Jedna Brazílčanka sa tak zamilovala, že poslala 20-tisíc amerických dolárov (viac ako 20 500 eur). Chlapík jej nasľuboval hory-doly. Hovoril, že sa vezmú, budú spolu žiť na Floride, kde má syna, že preňho bude perfektná mama, pretože jeho manželka zomrela. Skrátka taký ten klasický príbeh. Neskôr mi tie konverzácie ukázala – vydával sa za vojaka, poslal jej fotky z misií, tvrdil, že jeho kamaráta postrelili, a ukazoval jej krvavé fotky. Naozaj ťažko to niesla.

Každý týždeň sa mi ozve jedno alebo dve dievčatá, možno skôr panie, a to trvá už minimálne rok. Buď ide o nejaké mladé dievčatá, ktoré sú väčšinou z chudobnejších pomerov, napríklad z Brazílie alebo Filipín, alebo ide o staršie ženy z Európy, ktoré chcú byť s niekým mladším. Nedávno mi písala pani zo Škótska, mala okolo 60 rokov, s tým, že čakala, kým prídem a budeme spolu cestovať po Európe, ako som sľúbil.

Ako sa cítite, keď vám také správy chodia?

Je to naozaj blbé. Viem, že pre Filipínku je 3000 dolárov naozaj veľa peňazí. Rovnako tak pre ženu z Brazílie. Na to, aby údajný vojak, s ktorým si písala, mohol prísť z misie, si spoločne s matkou vzala pôžičku 20-tisíc dolárov. Plán bol, že ju potom z Brazílie vezme do USA, zachráni ju.

Zo začiatku mi to pripadalo dosť smutné, neskôr som sa však už zamýšľal hlavne nad tým, ako je možné, že tomu ženy veria. Z môjho pohľadu to totiž vôbec nedáva zmysel.

Podvodníci napríklad tvrdia, že ako vojaci nemajú prístup na bankový účet. Ak by mi toto vedenie povedalo na misii, rovno by som sa na to vykašľal a pre letectvo už nepracoval. Veď aj vojak musí platiť hypotéku, autá a podobne. Čudujem sa, že sa to tým ženám nezdá divné.

Navyše sa tiež občas stane, že aj po pozretí videa, v ktorom vysvetľujem, že moje fotky sú zneužívané na podvody, mi nechcú veriť. To už, bohužiaľ, naozaj neviem, čo viac robiť.

Vymenovali ste niekoľko národností. Koľkokrát vám písali ženy z Česka?

Možno dvakrát alebo trikrát, najčastejšie ide o Litvu. Podvodníci veľmi dobre vedia, že som pôvodom z Českej republiky, na videách totiž často hovorím po česky a mám aj tetovanie s českou vlajkou. Dávajú si teda pozor na to, aké fotky používajú.

Občas sa už aj stalo, že som si s podvodníkmi začal písať. Pýtal som sa ich, ako sa im v podvodoch darí, a robil si z nich žarty, aby mi tiež niečo poslali. Samozrejme, všetko odmietajú, už ma však napríklad aj prosili o nové fotky, ktoré by neprezrádzali, že som z Česka. Sťažovali sa totiž, že na väčšine mojich fotiek je vidieť česká vlajka a potom musí so ženami komunikovať po česky, čo sa im nepáči.

Väčšine žien z Česka hovoria, že sa už narodili v USA, a preto majú zlú češtinu alebo preferujú angličtinu.

O akých čiastkach sa bavíme?

Brazílčanka poslala 20-tisíc amerických dolárov, Filipínka 3 000 dolárov, z Litvy odišlo 800 dolárov (asi 820 eur). Potom viem, že jedna žena z Bieloruska poslala 300 dolárov (asi 310 eur), 1000 dolárov (asi 1030 eur) odoslala pani z Nemecka. Dozvedel som sa napríklad aj o Češke, ktorá kúpila za 38-tisíc českých korún (asi 1500 eur) letenku. Napísala mi jej dcéra s tým, že sa mama zamilovala, nech jej to vysvetlím.

Ak by som to mal odhadnúť, viem o podvodoch vo výške minimálne 50-tisíc dolárov (asi 51 500 eur).

Vdovec na misii, čo potrebuje domov

Do akej miery sa príbeh, za ktorý sa spolu s vašimi fotkami podvodníci schovávajú, zakladá na pravdivých informáciách? Čo podvodníci ženám, ktoré sa neskôr ozvali, ponúkali?

Všetky príbehy majú podobný scenár – mám syna, žena ma buď opustila, alebo som ovdovel. Syn sa väčšinou volá Henry alebo Alex, je v USA a stará sa o neho niekto z príbuzných alebo zo známych. Ja som vojak na misii a pôsobím ako pracovník OSN v zahraničí. Občas mám namiesto syna dcéru.

Obvykle však ide o to, že sa potrebujem dostať za synom, pretože je buď chorý, alebo má nejaké problémy. Tam sa začínajú žiadosti o peniaze.

Čo s vami robí vedomie, že podvodníci zneužívajú aj fotky so synom? 

Keď som to zistil, bol som nesmierne nahnevaný. To, že používajú moje fotky, budiž. Ale používať moje dieťa na to, aby zo žien vytiahli peniaze, je jednoducho svinstvo.

Druhá vec je, že si podvodníci so ženami posielajú tiež intímne fotky a tvrdia, že ide o mňa. Nájdu niekde niečo na internete a ženy mi potom rozprávajú, ako sme spolu mali sex, posielali si fotky navzájom. Ja im potom musím vysvetliť, že som s nimi nič nemal.

Riešili ste svoju situáciu niekedy s políciou?

Bol som na vojenskej polícii, kde mi povedali, čo od nich čakám, keď mám účet na Instagrame otvorený. Že s tým nemôžem nič robiť.

Keď som šiel na mestskú políciu, vytvorili aspoň policajný záznam, aby bolo evidované, že sa to deje, pre prípad, že by ma chcel niekto žalovať. Ani oni s tým však nevedia nič robiť. Takže mám jeden policajný záznam, to je všetko.

Existujú teda vôbec nejaké možnosti, ako tomu zamedziť?

Vlastne žiadne. Môžem účet na Instagrame zamknúť a mať ho prístupný iba pre ľudí, ktorých odsúhlasím. Tým pádom však úplne zmizne zámer, s ktorým som ho založil – a to vysvetliť a ukázať ďalším, ako to v americkom letectve funguje.

Riešili ste to niekedy s českou políciou?

S Českom nemám nič spoločné, takže nie. Iba som robil video pre Týdeník Policie, pretože som videl článok o tom, ako Češka poslala 200-tisíc korún (asi 8100 eur) americkému vojakovi. Preto som nahral video, ktoré týždenník následne zdieľal. Je to však ako hádzať hrach na stenu.

Stále dookola

Čo najčastejšie odpisujete ženám, ktoré vám sklamane píšu, že boli podvedené?

Na Instagrame mám jednu automatickú odpoveď, v ktorej hovorím: pokiaľ si bola podvedená, pozri sa na toto video. Keď im to nedochádza, ospravedlním sa a odkážem ich na ďalšie video, ktoré ukazuje, že ten, s kým si písali, naozaj nie som ja.

Väčšinou si s nimi ďalej nepíšem. Často opakujú, že ma milujú. Maximálne im tak vysvetľujem, že naozaj nemilujú mňa, ale len moje fotky, že s tým skrátka nemám nič spoločné.

Už sa proti tomu dosť ohradzujem. Podobných správ chodí toľko, že by som nerobil nič iné, než stále dookola písal, ako ma to mrzí, že to nie som ja.

Spomenuli ste už, že ste si s niektorými z tých podvodníkov aj sám dopisovali. Viete teda, kto sú ľudia, ktorí vaše fotografie zneužívajú? Ako taká komunikácia prebieha?

Hlavne sa im snažím nenadávať, pretože potom okamžite zdrhnú a zablokujú si ma. Väčšinou si s nimi píšem dosť sarkasticky, ale odpisujú. Mnohokrát priznajú, že sú z Nigérie, robia túto prácu pre nejakú firmu, nie pre seba. Vždy si na začiatku vyberajú z profilov vojakov či lekárov a k tomu dostanú nejaký scenár, ktorý pri konverzáciách používajú.

Jeden borec mi napísal, že potrebuje nejako zarobiť peniaze, pretože ich tam skrátka veľa nie je. Ďalší mi povedal, že pracoval v Nigérii ako policajt, ale neplatili mu dobre, takže začal robiť toto.

Najlepšie je nepísať im

Na Facebooku ste členom skupiny Americký vojak – romantické podvody, kde konverzácie s podvodníkmi aj varovné videá zdieľate. Ako ste na skupinu prišli?

Myslím si, že som niečo podobné hľadal alebo ma na skupinu naviedla priamo jedna zo žien, ktorá reagovala na moje varovné video. Postupne som sa pripojil a začal si s niektorými z tých žien písať o ich skúsenostiach. Dávam tam napríklad diskusie s podvodníkmi, aby sa zasmiali. Teraz už je to skôr taká komédia, ony totiž robia to isté.

Prekvapilo vás, koľko žien má skúsenosti s falošnými vojakmi?

Prekvapilo ma to hlavne preto, že som si myslel, že ľudia aspoň trochu rozumejú tomu, ako to v ozbrojených silách funguje.

Výhodou takej skupiny je, že sa tam nehanbia svoje príbehy zdieľať. Niekoľko žien ma oslovilo aj priamo – pýtajú sa, zaujímajú sa, ako to naozaj je, aby potom s ostatnými mohli zdieľať svoje postrehy a varovať ich.

Stále som však v šoku z toho, koľko žien sa nechá nachytať.

Čo by ste im poradili vy?

V letectve pôsobím ako veliteľ jednotky a tiež ako takzvaný unit deployment manager (UDM). Inými slovami som ten, kto posiela ľudí na misie a z misií. Som za nich vlastne zodpovedný, takže veľmi dobre viem, ako to na misiách a okolo nich funguje.

Po prvé tak podľa mňa nikto nemôže veriť tomu, že nás nepošlú späť z misie, keď sa niečo stane s našou rodinou, obzvlášť s deťmi. Máme plán na starostlivosť o rodinu, ktorý jasne udáva, čo sa deje, keď nastane nejaký problém, napríklad že syn skončí v nemocnici a vojak sa potrebuje dostať domov, ako podvodníci občas hovoria.

Dám vám príklad – kolegova mama skončila v nemocnici a nebola na tom dobre. Dva dni po tom, čo sme sa to dozvedeli, sme ho posadili na lietadlo a poslali späť do USA. Stihol sa tak rozlúčiť, dostal 14 dní voľna a potom sa vrátil na misiu.

Ženy by si tiež mali dať pozor na to, keď niekto tvrdí, že potrebuje peniaze. Letectvo a manažéri misií sa vždy postarajú o to, aby vojak bol so svojimi blízkymi, keď sa niečo deje.

Vôbec najlepšie však je, keď si s tými údajnými vojakmi nepíšu.

Poďme si teda prejsť pár tvrdení, ktoré podvodníci využívajú a ktoré zo svojej pozície a na základe svojich skúseností môžete potvrdiť alebo vyvrátiť. Môže sa niekedy stať, že by vojak nemal prístup k svojim financiám?

Ani náhodou, to neexistuje. Na každej misii, na ktorej som bol, vždy fungoval finance office, teda kancelária, ktorá sa venovala financiám. Kedykoľvek by sa vyskytol nejaký problém s peniazmi alebo so mzdou, okamžite by sme šli tam a riešilo by sa to. Aj na malých základniach sú ľudia z finančného, ktorí vojakom s týmito vecami môžu pomôcť. Je úplná blbosť, že by sme nemali prístup na svoj účet.

Inokedy podvodníci žiadajú, aby sa ženy prihovorili u generálov či iného vedenia, poslali list, že sú ich snúbenice, že ich žiadajú, aby vojaci mohli ísť domov. Môže sa stať, že by toto bolo z nejakého dôvodu potrebné robiť?

Poviem vám to takto, pokiaľ by mi napísala snúbenica alebo manželka vojaka, vždy pôjdem za dotyčným vojakom a rozprávam sa o tom priamo s ním. Sú to naozaj nezmysly, čo by s takým listom generál robil? Pozrel by sa naň, zahodil ho do koša, zavolal by na vedenie a vojak by to ešte schytal za to, že niekto otravuje generála. Je to blbosť, takto to skrátka nefunguje.

A môže sa všeobecne v nejakom prípade stať, že by vojak potreboval pomoc od civilistu, aby sa dostal z misie, domov, na dovolenku alebo za chorým príbuzným?

Nie. To všetko sa rieši cez spomínané UDM alebo prvého seržanta, ktorý je priamo na misii s vojakmi. Seržanti komunikujú s velením, ich priamym velením, nie s generálom. Velenie potom rozhodne, či sa vojaci majú ozvať priamo ľuďom z UDM, ktorí obvykle sedia na domácej základni.

Mali sme napríklad vojaka, ktorému zomrel dedko. I keď nešlo o najbližšiu rodinu, povedal, že by rád letel na pohreb, pretože sa oňho dedo staral, chcel tam byť. Zavolal nám prvý seržant, my sme sa rozhodli, že to je možné, poslali sme vojaka späť do Kalifornie, aby mohol ísť na pohreb, a po týždni sa vrátil späť. Letectvo mu zaplatilo cestu, spal na základni, pretože nemal kde inde bývať, na pohreb sme mu zaplatili hotel a potom letel zase na misiu. O všetko sa postaráme. Civilisti by sa do toho nemali vôbec pliesť, nemali by ani vedieť, kde sme. Lokácie nezdieľame.

Každý vojak má tiež vládnu kreditnú kartu, ktorú používame na letenky a hotely, keď to má čo do činenia so službou. Takže neprichádza do úvahy, že by civilista čokoľvek platil. Prečo posielať peniaze vojakovi? O nás je postarané, máme čokoľvek, čo potrebujeme. Keď tu vojak nechce byť, tak nemusí. Nie sme sovietska armáda.

Je teda problém, že civilisti skrátka nechápu, ako fungujú ozbrojené sily?

Určite to má čo do činenia so vzdelávaním, ale to myslím všeobecne, nielen s armádou. Ľudia sa nechajú ovplyvniť, veria veciam, ktoré nie sú pravdivé. Stačí im na to fotka vojaka.

Chápem, že nie každý vie, ako systém funguje. Keď však neviete, ako to funguje, spýtajte sa niekoho. Nepochopím, prečo ženy nepovedia, že sú v spojení s nejakým vojakom, nespýtajú sa, čo si o tom ostatní myslia. Určite by ich niekto upozornil, nech sú opatrné. Ibaže ony to robia na vlastnú päsť a takto to dopadne.