Prestali sme s dcérou chodiť medzi ľudí. Vybrala som si samotu pred kritizovaním
Olíviina dcéra Martinka bola od narodenia plačlivé dieťa. Dcérine vzlyky nútili jej rodičov predčasne opúšťať rodinné oslavy, ihriská aj obchody.
Olívia sa snažila zahŕňať Tinku láskou, aby bola pokojná. Namiesto pochopenia jej rodina začala postupne naznačovať, že ako mama zlyháva. Dieťa podľa nich zbytočne rozmaznáva a mala by ho vraj radšej nechať riadne vyplakať.
„Od začiatku som mala pocit, že je citlivejšia ako iné deti. Neustále som sa preto snažila mať ju blízko pri sebe,“ opisuje Olívia.
Zaobstarala si preto dva nosiče aj šatku. Dcéru uspávala na sebe, od začiatku ju nechávala spať v posteli rodičov. Nechápala, prečo aj napriek tomu stále plače. Boli s ňou u lekárky, aby skontrolovali, či ju nebolí bruško alebo či nemá iný problém.
„Verdikt lekárky znel, že je jednoducho citlivejšia ako iné deti, máme sa tomu prispôsobiť,“ opisuje Olívia.
Už vtedy tušila, že väčší problém prispôsobiť sa tomu bude mať ich okolie.
Ťažké začiatky
