Štrnganie a pochybnosti

Pod iniciatívu Štrngám za zmenu by sa mohol pokojne podpísať každý človek, čo číta noviny a nie je zároveň účastníkom pavučiny, ktorá – povedané slovami iniciatívy – uniesla štát. Navrhované zmeny v súdnictve, prokuratúre, polícii, NKÚ, odkrytie schránkových firiem či rozšírenie definície úplatku by podnikateľom, ktorí nevedia žiť z ničoho iného než z dojenia štátu a v prospech ktorých politici nastavujú pravidlá, značne skomplikoval život.

Na prvý pohľad by šlo najmä o ušetrené peniaze za cesty, zdravie či počítačové programy, o ktoré pre korupciu prichádzame. Ale ešte väčšie škody korupcia, ktorej stopy často vedú až k najvyšším orgánom štátu, robí tým, že podkopáva dôveru v štát, spravodlivosť, dôveru ku komukoľvek „tam hore“ i k všetkým ostatným. A ako ukázali dejiny, strata dôvery môže skončiť morálnym rozvratom spoločnosti a nástupom kvázispasiteľa, ktorý môže byť ešte horší ako predchádzajúca garnitúra. Preto treba kroky, ktoré obmedzia korupciu, len vítať. V prípade iniciatívy Štrngám za zmenu sú tu však aj nejaké otázky.

Iniciatíva ponúka návrh zmien politickým stranám a chce, aby boli zahrnuté v budúcom vládnom programe. Lenže, pri všetkej úcte a pochopení, ako to môže skončiť? Povedzme súhlasom strán na hranici zvoliteľnosti, okúňaním sa Siete, ktorá do vlastného boja proti schránkam už investovala množstvo energie, či odmietnutím Smeru.

Prečo by to strana, ktorej neublížil Váhostav – príklad toho, čomu chce iniciatíva zabrániť – robila? A keď to nepodpíše Smer, ako sa to dostane do programového vyhlásenia? A aj keby návrhy formálne prijal, existuje aspoň minimálna šanca, že by po ôsmich rokoch vládnutia odvrhol samotný zmysel svojej existencie?

A čo podpora americkej ambasády?

Už od WikiLeaks bolo jasné, že Američania sa o prepojenie biznisu a politiky a šitie pravidiel na mieru kamarátom zaujímajú veľmi intenzívne. Lenže jedna vec sú depeše na ministerstvo zahraničia a druhá vec, že sa zapájajú do iniciatívy, ktorá sa viac než dotýka politiky, tri mesiace pred voľbami.

Aj pri najlepších úmysloch to, skrátka, nie je správne a môže to akurát podporiť konšpiračné bludy. Navyše, imidž americkej podpory protikorupčným aktivitám výrazne kazí neochota bývalého veľvyslanca v Česku, ktorý od minulého leta neprišiel na pojednávanie v kauze Pandur, siahujúcej zrejme až k premiérovi Ficovi. Iste, nemusí tam chodiť, ale potom sa Američania a iniciatíva nesmú čudovať pochybnostiam.