Denník N

Pred očami Hitlera pomohol súperovi tmavej pleti, stálo ho to život. Striebro Nemca Longa vydražili za 488-tisíc dolárov

Foto – AP
Foto – AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

strieborná olympijská medaila nemeckého skokana do diaľky Luza Longa sa v sobotu večer predala v aukcii za rekordných 488-tisíc dolárov.

Ide o cenný kov z hier v roku 1936 v Berlíne, za ktorým sa skrýva jeden z najsilnejších príbehov olympijskej histórie. Luz Long vtedy pred domácim publikom prehral, v poslednom pokuse ho preskočil legendárny americký atlét Jesse Owens.

Owens bol športovcom tmavej pleti a na stupni víťazov stál nad Longom. Nemec vtedy napriek porážke pred zrakom Adolfa Hitlera urobil silné gesto, ktoré vošlo do dejín a ktoré ho podľa športových historikov neskôr pripravilo o život.

Priateľstvo Nemca a Američana malo po olympiáde aj ďalšie pokračovanie a Owens bol svedkom na svadbe Longovho syna Kaia.

Po nedávnej smrti Kaia sa Julia Kellnerová-Longová, vnučka nemeckého atléta, rozhodla dať medailu starého otca do dražby. Aukčný dom pomenoval zbierku pozostalostí po Longovi ako Maják nádeje.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu a pohybe, vychádza každý utorok a posielame ho aj e-mailom. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.


Olympiáda v Berlíne bola naplánovaná už na rok 1916, no pre prvú svetovú vojnu sa nekonala. Nemecko – „oficiálneho vojnového zločinca“ následne vylúčili z olympijského spoločenstva a na domácu olympiádu si tak muselo počkať.

Zákaz bol odvolaný v roku 1925 a od toho momentu začal Nemecký olympijský výbor rozmýšľať nad organizáciou hier – pridelili mu ich v roku 1931. Medzinárodný olympijský výbor vtedy ešte nemohol tušiť, že sa v auguste 1936 zmenia na propagáciu Adolfa Hitlera a nacistického Nemecka.

Nový 100-tisícový olympijský štadión neváhal Hitler použiť ako priestor na vojenskú prehliadku, v celom meste viseli vlajky Tretej ríše, samozrejmosťou boli pozdravy vztýčenou pravicou. Gestami propagandy sa to neskončilo.

Noviny Völkischer Beobachter, stranícky plátok hitlerovej NSDAP, už pred podujatím informovali, že na hrách nebudú môcť štartovať židia ani športovci tmavej pleti. Hitler pri tomto bode ustúpil až vtedy, keď ostatné krajiny pohrozili bojkotom.

Ríšskeho kancelára preto netešilo, že sa hlavnou hviezdou hier stal americký atlét tmavej pleti Jesse Owens. Ten vyhral šprint na 100 aj na 200 metrov, bol členom zlatej štafety na 4×100 metrov a dokonca sa mu podarilo triumfovať aj v skoku do diaľky. K výhre mu však čiastočne pomohol jeho najväčší súper, nemecký diaľkar Carl Ludwig Hermann Long známy pod prezývkou Luz Long.

Štadión vyzval na aplauz

Podobne ako je to dnes, aj v roku 1936 absolvovali skokani do diaľky najprv kvalifikáciu, pričom do finále postúpili len tí najlepší. V kvalifikácii má každý atlét k dispozícii tri pokusy.

Američan Owens patril v kvalifikácii k jasným favoritom na postup, no prvé dva pokusy mu nevyšli – dvakrát mal prešľap a hrozilo mu vypadnutie. Vtedy za Američanom prišiel jeho nemecký súper Luz Long a po

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Iné podcasty Denníka N

Športové podcasty Denníka N

Výklus

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie