Kandidát na ombudsmana nechce vysvetľovať Tarabovu podporu. Poslanci si vyberú z troch mien

Slovensko už viac ako polroka nemá verejného ochrancu práv. Po odchode Márie Patakyovej, ktorá v úrade skončila koncom marca, sa voľba jej nástupcu či nástupkyne v parlamente opakovane odkladala. Na program parlamentu sa dostala až teraz a poslanci sa s voľbou neponáhľajú.

O ombudsmanovi by mali rozhodnúť začiatkom novembra.

Na úrade bez predsedu sa kopia podnety, ktoré sú síce vybavené, no nemá ich kto podpísať. Je ich vyše päťsto a nie je vylúčené, že odvtedy, čo ich úradníci vyriešili, sa už zmenil právny aj skutkový stav niektorých prípadov, a tak ich bude potrebné nanovo preskúmať.

Parlamentný výbor pre ľudské práva spravil v pondelok pri výbere nového ombudsmana aspoň určitý posun v procese voľby a vypočul si všetkých troch kandidátov.

Vďaka tomu verejnosť vie len toľko, že asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej a vysokoškolský pedagóg Róbert Dobrovodský (1982), advokát špecializujúci sa na ľudské práva Maroš Matiaško (1983), ako aj bývalý vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv Marián Török (1981) spĺňajú podmienky kandidatúry.

Pre poslancov to nie je téma

Vypočutie mohlo byť rozhodujúce najmä pre najväčší poslanecký klub OĽaNO, v ktorom sú až deviati poslanci, ktorí súčasne podporili Dobrovodského aj Matiaška. Poslanci vrátane členov ľudskoprávneho výboru však veľký záujem o post ombudsmana neprejavili. Prišli len siedmi z trinástich.

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý občan, od jeho vzniku sa na úrad obrátilo už viac ako 50-tisíc ľudí. Dohliada na to, aby mal každý na Slovensku zabezpečené rovnaké práva. Ako hovorila dnes už bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, verejný ochranca práv prináša „svedectvá slabých, ľudí z ulice, ľudí z okraja záujmu“. Je tu v záujme ľudí, aby prenášal ich problémy pred úrady a koniec koncov aj pred poslancov a poslankyne, aby ich oslovil a oni hľadali systematické riešenia. Toľko teória, ktorá s dnešnou praxou nemá nič spoločné.

K Tarabovi hovorí vyhýbavo

Ak by šanca na zvolenie vychádzala len z počtu navrhovateľov, najväčšiu má právnik Dobrovodský, ktorý do roku 2020 pracoval na ministerstve spravodlivosti. Dnes je asistentom poslankyne Hatrákovej, ktorá ho aj navrhla. Sama opakovane neúspešne kandidovala za detskú komisárku.

Keď tento kandidát v pondelok hovoril o dôležitých zákonoch, ku ktorých vzniku prispel, bol výrečný. Spomínal najmä novelu infozákona, na základe ktorej je povinné zverejňovanie zmlúv so štátom. Bol aj pri riešení prípadu malého školáka Marca, ktorého pred šiestimi rokmi násilne a neprofesionálne odobrali priamo z triedy pred očami spolužiakov. Dobrovodský prispel k príprave vyhlášky, ktorá rieši odoberanie detí a myslí pritom na ich práva.

Keď sa mal vyjadriť k poslancovi Tomášovi Tarabovi (nezaradený, kandidoval za Kotlebovu ĽSNS), ktorý podporuje jeho kandidatúru, už výrečný nebol. Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) chcela vedieť, či sa kandidát názorovo zhoduje s poslancom aj v témach, ku ktorým sa stavia hranične až nenávistne.

Marcinková hovorila aj o verbálnych útokoch Tarabu na LGBTI+ ľudí. Ten predložil spolu s Györgim Gyimesim z OĽaNO, ktorý tiež podporuje Dobrovodského, návrh zákona o zákaze vyvesovania dúhovej vlajky na verejných budovách.

Jasné odpovede na rokovaní výboru od kandidáta pri týchto témach nezazneli.

„Táto otázka smeruje k niečomu, čo nie je dobré. Aby sme kádrovali. Nemali by sme kádrovať strany,“ odpovedal kandidát. Pozastavil sa nad tým, že by mal niekoho na pôde ľudskoprávneho výboru označiť za fašistu. Ani to neurobil. „Platí prezumpcia neviny,“ vysvetlil.

Povedal, že k Tarabovi nemá žiaden osobitný vzťah. „Nie je mojou úlohou, aby som kádroval poslanca a odmietol snahu ma podporiť,“ povedal s tým, že na kandidatúru potreboval podporu 15 poslancov. Získal ich 27.

Jeho navrhovateľka Hatráková následne pripomenula, že nie sú medzi nimi len Taraba či Gyimesi. Dobrovodského podporil aj Kristián Čekovský či Andrej Stančík, teda zástupcovia liberálnejšieho krídla v OĽaNO.

Poslanec Michal Luciak (SaS) povedal, že má porozumenie pre istú zdržanlivosť kandidáta pri vyjadrovaní sa k témam, ktoré rezonujú v spoločnosti, no nesúhlasí s ním. „Ombudsman má v istom zmysle povinnosť sa k týmto témam vyjadrovať a nachádzať správny slovník, aby dodržiaval princípy, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Tu nemá byť na mieste zdržanlivosť.“

Neurčité odpovede totiž od kandidáta zaznievali aj pri otázkach týkajúcich sa podpory rovnosti práv LGBTI+ ľudí, čo je aktuálna téma najmä po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha pred barom Tepláreň.

Je prirodzené, že na túto tému dostali kandidáti otázky. O to viac, že bývalé ombudsmanky Jana Dubovcová a aj Mária Patakyová rovnoprávnosť LGBTI+ ľudí podporovali. Obe sa aj aktívne zúčastnili na Dúhovom pride.

Marcinková sa všetkých troch pýtala, či by v tomto odkaze predchodkýň pokračovali, a zaujímalo ju tiež, ako by zareagovali na minulotýždňovú vraždu.

„Vyzval by som príslušné orgány, aby riadne vyšetrili tento akt, pretože aj Európsky súd pre ľudské práva kritizoval zlyhania štátov, keď neefektívne vyšetrili akty, zločiny páchané z osobitnej pomsty,“ povedal Dobrovodský.

Matiaško by opakoval, že slová sú zbraň

„Neviem, aké by boli presne moje slová. Bol by to strašný smútok. Možno zlosť na to, v akej situácii sa naša spoločnosť nachádza, ako sme rozpoltení a zranení,“ reagoval najskôr kandidát Matiaško. Bez zaváhania povedal aj to, že by určite išiel na spomienkovú akciu, ktorá sa uskutočnila minulý piatok.

„Nemal by som problém držať dúhovú vlajku,“ dodal s tým, že by útok razantne odsúdil. Opakoval by, že „slová sú zbraň“.

Ako by však konkrétne pomohol queer ľuďom, aby sa cítili na Slovensku bezpečne? „Slová, ktoré by zazneli, by boli slovami solidarity s LGBTI+ ľuďmi. Ako ombudsman by sa zameral na zločiny nenávisti zo systémového pohľadu.

Matiaško pripomenul, že vražda pred barom Tepláreň nebola prvým zločinom z nenávisti na Slovensku. Spomenul prípad z roku 2012, keď mestský poslanec v Hurbanove vyvraždil na dvore rodinného domu rómsku rodinu.

„Samozrejme,“ reagoval na otázku, či by pokračoval v rétorike predchodkýň na tému postavenia párov rovnakého pohlavia. Zatiaľ čo Dobrovodský aktuálny návrh SaS na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia komentovať nechcel, Matiaško povedal, že ho vníma. Táto iniciatíva je podľa neho „veľmi dôležitá“, no prišla „päť minút po dvanástej“.

Török: Ombudsman je blcha v štátnom kožuchu

„Povedal by som, aby sme sa prestali správať k menšinám ako k ľuďom druhej kategórie, čo obzvlášť platí o sexuálnej menšine,“ reagoval Török pohotovo na Marcinkovej otázku k vražde z minulého týždňa. No ani on sa nechcel priamo vyjadriť k návrhu SaS.

Hovorí, že verejnému ochrancovi práv to ani neprináleží. Jeho úlohou je upozorňovať na problémy štátu a nabádať poslancov, aby ich riešili.

„Ombudsman je ako blcha v štátnom kožuchu. Kde uhryzne, upozorní na problém,“ vysvetľoval poslancom.

Otázka, či chce pokračovať v tom, čo začala Dubovcová a Patakyová, bola v jeho prípade zbytočná, keďže bol vedúcim Kancelárie verejného ochrancu práv v čase, keď obe tento úrad zastávali. Török si preto dobre pamätá, ako téma rovnoprávnosti LGBTI+ ľudí veľmi spoločnosť rozdeľovala a aké negatívne reakcie sa objavovali, keď sa ombudsmanky k tejto téme vyjadrovali.

Aj Patakyová v rozhovore pre Denník N povedala, že práve témou rovnosti práv sexuálnych menšín sa u mnohých „zaškatuľkovala“. Túto tému potom nedokázali prebiť žiadne iné. „Ale som presvedčená, že som to odborne vyhodnotila správne. Ľudsky som považovala za povinnosť túto tému uvádzať do spoločnosti,“ dodala Patakyová.

Jej niekdajší kancelár si spomenul aj na to, že počas utečeneckej krízy v roku 2015 dostávali najradikálnejšie reakcie. „Vtedy nás chceli vešať na veterné turbíny v Rakúsku,“ hovoril poslancom.

Za „výkladnú skriňu“ kancelárie označil prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou. Zbitých Rómov úrad bránil od razie v roku 2013 až po oslobodenie poslednej zo šestice obžalovaných tento rok.