Martin M. Šimečka
Vražda na Zámockej ulici zranila celú spoločnosť, ale následky tohto zranenia nebudú rovnaké. Jedna časť spoločnosti sa bude pokúšať vyliečiť ranu priznaním si viny z ľahostajnosti, druhá, obávam sa, nechá tú ranu hnisať až k ochromeniu vlastného rozumu.
Ja sám som sa dozvedel o živote a pocite LGBTI+ ľudí za posledné dni toľko, ako som sa – vinou vlastnej ľahostajnosti a nezáujmu – nedozvedel za celý život. A zároveň som sa dozvedel, že mnohí vrátane politikov nielenže nepociťujú vinu, ale sami sa vyhlasujú za obete.
Táto vražda delí moderné dejiny vzťahu našej spoločnosti k utláčaným menšinám na dve éry: pred vraždou Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča a po nej. Nejakú zodpovednosť za túto vraždu nesie každý, kto sa niekedy pohŕdavo či nenávistne vyjadril na adresu LGBTI+ ľudí, je však nemožné určiť, aká veľká táto zodpovednosť je. Aj preto, lebo nevieme, či slová pramenili z nevedomosti alebo k nim viedla autentická nenávisť.
Po tejto vražde však nevedomosť môžeme vylúčiť a už nebude možné obhajovať sa právom na slobodu názoru, akokoľvek hlúpeho.
Amorálnosť heterosexuála
Je to ten istý princíp, podľa ktorého delíme antisemitizmus na postoj pred holokaustom a po ňom. Antisemitské výroky Ľudovíta Štúra mohli prameniť z nevedomosti (hoci o pogromoch musel vedieť) a musíme dokonca pripustiť aj možnosť, že by sa v čase holokaustu postavil na obranu slovenských židov. To však neplatí o postoji dnešných slovenských fašistov, lebo tí už vedia, že antisemitizmus viedol k holokaustu. Oni ho svojimi výrokmi, akokoľvek zahmlenými, vedome schvaľujú.
Myslím si, že v tejto kategórii zahmlenej, ale vedomej nenávisti sa ocitá aj nedeľňajší výrok predsedu OĽaNO Igora Matoviča, ktorý sa práve teraz na Facebooku hrdo prihlásil k svojej heterosexuálnej orientácii. Výstižne to komentoval šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery: “Pán Matovič namiesto kondolencie ponúka uistenie, že je muž.” Je to rovnako zvrhlé, ako keby sa v prípade vraždy niekoho zo židovskej obce (a vrah o nej uvažoval) Matovič hrdo prihlásil k tomu, že je kresťan.
Naše zákony netrestajú amorálnosť, tú by totiž mali trestať voliči a politické strany. Lenže Matovič je majiteľom svojej strany a poslanci OĽaNO sú jeho rukojemníci. Preto ho nepotrestajú ani len odchodom od neho.
Minulý týždeň nasvietili našu morálnu bezradnosť dva príklady z cudziny. Český kandidát na prezidenta Pavel Fischer sa v rozhovore pre český Deník N vyslovil proti adopcii detí pármi rovnakého pohlavia, lebo by to mohlo viesť k “obchodovaniu s deťmi”. Bola to klasická ukážka výroku z nevedomosti a Fischer tieto slová povedal tesne pred vraždou na Zámockej. Už o deň neskôr však jeho výrok znel úplne inak a Fischer zožal vlnu kritiky. Som si istý, že sa v očiach českých voličov diskvalifikoval natoľko, že stratil akékoľvek šance na zvolenie.
Vo Švédsku zasa Rebecka Fallenkvistová, prominentná členka Švédskych demokratov, radikálnej pravicovej strany s neonacistickými koreňmi, vyhlásila na Instagrame, že Anna Franková (židovské dievča, autorka slávneho denníka, ktorá zahynula v nacistickom koncentračnom tábore) bola “nemorálna”. Fallenkvistovej jej vlastná strana ihneď pozastavila členstvo a začala prípad vyšetrovať.
Putinov boj
Vražda na Zámockej ulici zrejme ešte hlbšie rozštiepi slovenskú spoločnosť, lebo radikálna pravica bude v debate o právach pre LGBTI+ ľudí používať ešte agresívnejší slovník než doteraz.
Oveľa dôležitejšie však bude, ako sa budú správať a akým jazykom budú hovoriť slovenskí demokratickí konzervatívci. Už pred vraždou sa totiž ocitli v čudnej situácii, keď konzervatívne idey zúžili prakticky len na odpor proti právam LGTBI+ ľudí a interrupciám. Cez túto kľúčovú dierku sa potom pozerali aj na liberálov.
S touto agendou majú ideologicky bližšie k Rusku než k Západu, vojna na Ukrajine ich však od Ruska, naopak, odpútava. Viktor Orbán túto schizofréniu vyriešil geopolitickým príklonom k Rusku, kým poľskí konzervatívci to riešia averziou voči Rusku aj Západu, čo je však dlhodobo neudržateľná pozícia.
V poslednej dekáde už nie je spor o postoj k LGBTI+ ľuďom vnútorným sporom medzi liberálmi a konzervatívcami, ale je sporom geopolitickým. Rusko ako “centrum svetového fašizmu” (Timothy Snyder) ho vyhrotilo do civilizačného súboja na život a na smrť, keď Vladimir Putin hovorí o Západe ako o sídle Satana.
Putin len pred dvoma týždňami v prejave, v ktorom oznámil anexiu štyroch ukrajinských regiónov, prešiel vzápätí k téme LGBTI+. Najprv obvinil Západ, že chce Rusko zničiť, a vzápätí si položil rečnícku otázku: “Chceme, aby boli deťom na základnej škole vnucované veci, ktoré vedú k degradácii a vyhynutiu? Chceme, aby počúvali, že namiesto pohlavia muž a žena existujú aj iné?”
Slovenskí konzervatívci sa teraz ocitajú pred ťažkou voľbou, lebo vražda na Zámockej ulici posúva slovenskú spoločnosť do novej fázy. Práva LGBTI+ ľudí sa stanú jedným z kľúčových sporov o budúcnosť slovenskej demokracie, ktorý využijú fašisti aj Robert Fico na geopolitickú otočku k Rusku. Držím slovenským konzervatívcom palce, aby do tejto pasce nepadli.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
