Vymeníme slobodu médií za hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora?
Rozšírením „segregačného zdaňovania“ na rozhlasové stanice a televízie však táto vládna koalícia vkladá do rúk politickej triede nástroj, ako sa dá natvrdo (alebo diskrétne) zasahovať do slobodnej práce médií.
Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Daňové zaťaženie podnikateľov by malo byť v princípe rovnaké. Tým sa zabezpečí efektívna alokácia investícií, zdravé konkurenčné prostredie a v konečnom dôsledku najväčší úžitok pre občanov. Táto skúsenosťou overená ekonomická zásada je na Slovensku už desaťročie významne pokrivená a kriví sa ďalej.
V roku 2012 vláda Roberta Fica schválila zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Zdôvodnila ho potrebou konsolidácie verejných financií, pričom príjmy z tohto špeciálneho odvodu mali „slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty na naštartovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti“.
Ako dnes – po desiatich rokoch existencie osobitného odvodu – vieme, ani jeden z deklarovaných cieľov nebol dodržaný. Konsolidácia sa nevydarila a oné prioritné projekty zostali len v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Vydarilo sa však to, že ak sa osobitný odvod tváril ako dočasné opatrenie, stal sa trvalým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, čím sa potvrdila stará pravda, že najtrvalejšie riešenia sú tie dočasné.
Aby mal osobitný odvod aj nejaký filozoficko-etický základ, na „holenie“ sa vybrali firmy, ktoré podnikajú vraj na
