Vojensko-policajná ekonomika. Ako ruský hospodársky systém smeruje k vyčerpaniu zdrojov
Ruská ekonomika sa v podstate stáva polomobilizovanou a vojenskou, presnejšie vojensko-policajnou. Je to vážna výzva pre systém, ktorý napriek pravidelným zásahom štátu do hospodárstva už dávno stratil schopnosť akejkoľvek mobilizácie.
Andrej Kolesnikov je sociológ, novinár, vedúci programu Ruská domáca politika a politické inštitúcie v moskovskom centre Carnegie (od apríla tohto roku zakázaný v Rusku)
Článok pôvodne vyšiel na stránke Carnegieho centra
Rozpočet v Rusku je viac než len rozpočet. Je to regulátor nálad verejnosti. Je to pumpa, ktorou sa nafukuje bublina politickej lojality. Je ukazovateľom zvládnuteľnosti sociálnych a politických procesov. Vzhľadom na nadmernú úlohu štátu v ekonomike je aj ukazovateľom jej stavu.
Na ekonomických stretnutiach v septembri Vladimir Putin veľmi okato priznal existenciu ekonomických problémov, ale vyslovil vetu o vznikajúcej „trajektórii rastu“ ekonomiky, s ktorou by sotva súhlasil akýkoľvek rozumný ekonóm. Pre prezidenta je zrejmý pokles rozpočtových príjmov, hoci v lete na stretnutí so šéfom Federálnej daňovej služby informoval o náraste od začiatku roka, pričom zamlčal, že už v júli príjmy klesli o 26 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom (v auguste bol opäť zaznamenaný pokles).
Vzhľadom na zvýšenie výdavkov v dôsledku „špeciálnej operácie“ sa prognóza ministerstva financií o deficite federálneho rozpočtu vo výške dvoch percent HDP do konca roka 2022 javí ako príliš optimistická. „Čiastočnú“ mobilizáciu zas nie je ľahké zmerať. O to viac, že podstatná časť rozpočtových výdavkov je utajená (v roku 2023 bude ich podiel rekordných 23 percent), a nie je kontrolovaná zvonka. Hoci, súdiac podľa toho, že uniformy a lieky si často musia kupovať mobilizovaní vojaci, ani na toto dobrodružstvo nie sú peniaze v tajných položkách.
Chránené a nechránené
Rozpočtový fetišizmus, nazývaný aj “ budgetobesia“, je prirodzeným stavom v ekonomike s nadmerne rozvinutým verejným sektorom, kde reálne príjmy sú založené najmä na platoch a sociálnych dávkach, a nie na poplatkoch zo súkromného podnikania alebo majetku.
Štát musí živiť verejný sektor, aby bol rovnako disciplinovaný ako armáda: napríklad učitelia musia nielen vštepovať deťom základy putinizmu, ale aj zabezpečovať správny priebeh volieb. Milióny zamestnancov bezpečnostných a poriadkových zložiek, ktoré tvoria chrbtovú kosť režimu, dostávajú peniaze z chránených rozpočtových položiek, ktoré nikto nezníži ani počas nevyhnutnej sekvestrácie, ktorá v nasledujúcom trojročnom rozpočtovom období dosiahne najmenej 25 percent.