Najprv ma nenávideli preto, že som Maďar, teraz preto, že som gej. Už nebudem ticho
Bude nás viac počuť, vraví v rozhovore muž z dvojnásobnej menšiny, ktorý navštevoval aj Tepláreň.
Napriek tomu, že politici rozdúchavajú napätie, majú nenávistné prejavy a huckajú, v poslednom čase neboli typické útoky na LGBTI+ ľudí v hlavnom meste, vraví 42-ročný manažér Tamás Mihály, ktorý žije v Bratislave takmer dve desaťročia.
Tamása Mihálya a jeho najbližšie okolie, priateľov a známych, ako aj LGBTI+ ľudí neskutočne zarmútilo vedomie, že niekto môže v takej miere nenávidieť iného človeka, aby s ním pre jeho inakosť skoncoval. Myslí si, že táto tragédia LGBTI+ ľudí ešte viac scelí.
A zároveň ak by sa viacerí prihlásili k svojej identite, ľudia by pomaličky pochopili, že LGBTI+ ľudia nie sú „chorí”, nemusia byť liečení nejakým zázračným elixírom, stačí len jednoducho prijať, že sú v niečom iní, dodáva.
Ako sa k vám dostala správa o dvojnásobnej vražde, ku ktorej došlo v stredu večer?
V stredu večer som bol v kine so známym, takisto teplým chalanom. Jeho kamaráti mu už počas filmu písali, chceli vedieť, či je v poriadku. Cestou domov v aute mi povedal, že pred Teplárňou zastrelili dvoch ľudí. Kým sme boli spolu, nedostal správu, že by šlo vyslovene o útok spáchaný pre sexuálnu orientáciu. Doma som už správy nečítal, podrobnosti útoku som si prečítal len vo štvrtok ráno cestou do práce.
Aká bola vaša prvá reakcia, čo sa vo vás odohrávalo?
Bol som šokovaný. Len som hľadel do telefónu a myslel na to, že naozaj sa niečo takéto môže stať v 21. storočí? Ako môže byť v ľuďoch toľko nenávisti? Myslel som na to, že som tam mohol byť aj ja, chodieval som tam s teplými aj hetero priateľmi, aj keď nie každý týždeň. Potom ma zasiahol nekonečný smútok a beznádej v dôsledku nenávisti voči nám. Štvrtok bol veľmi ťažký deň.
Máte strach, cítite sa ohrozený?
Nebojím sa, verím, že to bol ojedinelý prípad. Aj v Bratislave, ktorá je najliberálnejším miestom na Slovensku, sa môže stať, že niekomu verbálne alebo fyzicky ubližujú, ale nemyslím si, že táto vražda by sa mohla zopakovať.
Aký vplyv má táto tragédia na vaše najbližšie okolie a komunitu?
Každého sa zmocnil obrovský smútok, pretože sme cítili, že situácia sa zlepšuje napriek tomu, že aj pre politikov na Slovensku je typické hľadanie nepriateľa, rozdúchavanie napätia a huckanie. Nechápeme, že jeden človek môže druhému človeku spraviť niečo takéto len preto, lebo je v niečom iný. Myslím si, že táto tragédia dokáže lepšie spojiť LGBTI+ ľudí a bude nás ešte viac počuť.
Čo myslíte tým, že vás bude ešte viac počuť?
