Denník N

Zlyhanie je hnacou silou vedy. Ak vám všetko vychádza, asi robíte niečo zle, hovorí objaviteľ nových materiálov

Foto - Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award
Foto – Linda Kisková Bohušová/ESET Science Award

Yury Gogotsi so svojím tímom objavil úplne nový typ materiálov, ktoré sa dajú použiť na odsoľovanie vody, ľahšie telefóny či ničenie nádorov. „Objavy sa nedajú plánovať, no môžete si ich nevšimnúť,“ hovorí vedec pôvodom z Ukrajiny, ktorý má na konte desiatky patentov a stovky vedeckých článkov.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako nedostatok učebníc v časoch Sovietskeho zväzu odštartoval jeho kariéru chemika;
  • prečo sú supertenké nanomateriály budúcnosťou elektroniky;
  • ako dlho po veľkom objave trvá vedcom cesta k uznaniu;
  • aká je budúcnosť inteligentného oblečenia;
  • ako vedec, ktorý pochádza z Ukrajiny, pomáha kolegom, ktorých výskum prerušila vojna.

Na prednáškach často spomínate bláznivé chemické experimenty, ktoré ste robili ako stredoškolák. Aká je úloha experimentov vo vzdelávaní?

Jedna vec je učiť sa čisto scholasticky, no až keď si vedomosti overíte v praxi, získate pocit, že niektorým vedeckým javom rozumiete. Ako stredoškolák som chodil do chemického klubu, kde sme testovali rôzne chemické reakcie, a aj vďaka tomu som presvedčený, že praktické učenie je veľmi dôležité.

Na ktorý najbizarnejší experiment si spomínate?

K tým hlúpejším radím hádzať kovy ako sodík, ktoré silne reagujú s vodou, do bazéna alebo dokonca do školskej toalety. Takýto kov produkuje vodík, exploduje a špliecha všade okolo, takže si asi viete predstaviť následky. Raz som si pri odchode z domu dal do vrecka kúsok sodíka zabaleného v papieri. Samozrejme, že som naň zabudol, umyl som si ruky a strčil ich mokré do vreciek. Prírodu nezaujímalo, že to bol omyl, kov sa vznietil, urobil mi dieru v nohaviciach a popálil kožu.

Takže aj takého hlúpe experimenty robia budúci vedci. Dalo by sa povedať, že čo nás nezabije, to nás posilní, ale nikomu to neodporúčam skúšať. Na druhej strane, aj takéto nehody ma naučili, že pri akýchkoľvek experimentoch treba dodržiavať bezpečnostné pravidlá. To učím aj svojich študentov, pretože práca v laboratóriu materiálovej chémii môže byť nebezpečnejšia ako adrenalínové športy.

Ako ste sa dostali od zápalu pre chémiu k výskumu nových materiálov pri vysokých teplotách?

Ja som bol chémiou nadšený od prvého dňa, keď som sa dozvedel, že existuje. Takže mám podozrenie, že som sa s touto vášňou už narodil. Aj výroba nových materiálov je z veľkej časti chémia. Prvým krokom k vynájdeniu nových materiálových kompozícií je totiž vývoj nových chemických reakcií.

Mať rád chémiu od prvého dňa pre žiakov asi nie je úplne bežné.

Dalo by sa povedať, že to bola náhoda. Študoval som v časoch Sovietskeho zväzu a učebnice sa rozdávali po triedach na začiatku školského roka. Vynechal som však prvú hodinu a kniha o chémii sa mi neušla. Po prvej hodine úvodu do chémie som si však uvedomil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

ESET Science Award

Rozhovory

Technológie

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie