Matúš Zdút
Po teroristickom útoku pred Teplárňou, pri ktorom zahynuli dvaja mladí ľudia Juraj Vankulič a Matúš Horváth, začali rôzne združenia za práva queer ľudí organizovať pochody a demonštrácie, aby odsúdili nenávisť a vyjadrili podporu menšinám.
Doteraz sa konalo viacero väčších či menších akcií už v mnohých mestách Slovenska. Najbližšia spomienková akcia s názvom Ide nám o život sa bude konať vo štvrtok od 17.00 na bratislavskom Námestí SNP.
Denník N sa rozhodol ďalej nepoužívať spojenie „LGBTI komunita“, pretože queer ľudia netvoria homogénnu skupinu. Majú rôzne politické názory, záujmy a životné skúsenosti. Dobrým príkladom tejto názorovej rôznorodosti sú dve najväčšie spomienkové akcie, ktoré sa konali v Bratislave s odstupom pár dní.
Čo ich spája, je túžba žiť v spoločnosti, kde sa queer ľudia cítia bezpečne. Dva hlavné pochody sa však aj líšili. Ten druhý mal v názve aj to, že išlo o antifašistický pochod mestom.
Organizácie postupne formulujú konkrétne požiadavky na politikov a svorne žiadajú práva, ktoré im doteraz Slovensko odopieralo – napríklad registrované partnerstvá a ochranu pre deti LGBTI+ párov.
Čo žiadajú: ochranu detí aj to, aby ľudí nenútili k operáciám
Prvý veľký pochod Bratislavou s účasťou okolo 15-tisíc ľudí zorganizovali v piatok 14. októbra ľudia, ktorí každý rok robia napríklad aj Dúhový pride – spolu s Teplárňou Romana Samotného.
Na pódiu vystúpili aj prezidentka Zuzana Čaputová či primátor Matúš Vallo.
Pokračovaním tohto protestu má byť aj spomienková akcia organizovaná vo štvrtok pod názvom Ide nám o život.
K tejto akcii sa hlási aj Iniciatíva Inakosť, ktorá ohlasuje, že v pondelok zverejní výzvu parlamentu a vláde.
Inakosť zverejnila už požiadavky k návrhu SaS o partnerskom spolužití, ktorý neprešiel parlamentom. Žiadali napríklad, aby zväzok dvoch partnerov potvrdili aj na matrike a nielen u notára, aby sa dostal do štátnej evidencie. „Navrhovaný spôsob nie je dôstojný a nie je ani jasné, ako by sa uzavretie tohto zväzku v praxi preukazovalo,“ vysvetľuje Inakosť.
Iniciatíva tiež žiada, aby partneri dostali možnosť osvojiť si dieťa toho druhého. „V súčasnosti na Slovensku žijú páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu vychovávajú deti, štát však za rodiča uznáva len jedného z nich,“ píše Inakosť.
Na antifašistickom pochode zazneli aj ďalšie požiadavky – napríklad na právo uzavrieť manželstvo a aj na to, aby štát pri tranzícii nenútil trans ľudí k operáciám, ak to sami nechcú.
Ako Inakosť žiadala doplniť návrh SaS o partnerskom spolužití
Návrh bol podľa iniciatívy nedostatočný a komplexne neriešil súčasné nerovnoprávne postavenie párov rovnakého pohlavia a ich rodín. Nový, koaličný návrh by mal podľa jej predstaviteľov obsahovať aj nasledujúce veci:
- zaznamenanie zväzku nie u notára, ale na matrike, aby bol v riadnej štátnej evidencii,
- rozšírenie okruhu vzájomných práv a povinností partnerov – napríklad aj o vyživovaciu povinnosť,
- umožnenie osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom.
Požiadavky študentského queer spolku Light, ktoré odzneli na nedeľnom proteste:
- bezpečný prístup k medicínskej a právnej tranzícii bez vyžadovania akýchkoľvek úkonov, o ktoré nemajú queer ľudia záujem,
- právo uzavrieť manželstvo, adoptovať si a vychovávať deti,
- právne zakotvenie zákazu vykonávania takzvaných normalizačných operácií na intersex deťoch a mladých ľuďoch,
- zaručenie trestnosti činov, ktoré ustanovuje antidiskriminačný zákon ako protizákonné.
Kto môže za spoločnosť, ktorá dopustila chladnokrvnú vraždu z nenávisti?
Účastníci doteraz najväčšieho protestu pripomenuli vrcholným politikom a predstaviteľom cirkvi ich nenávistné poznámky o queer ľuďoch.
Majiteľ Teplárne Roman Samotný kritizoval biskupa, ktorý kázal, že ich bozky nepatria do televízie, poslanca, ktorý im chcel dávať na nohy mlynské kamene a hádzať do vody, a iného poslanca, čo chcel zakázať dúhové vlajky – teda biskupa Jozefa Haľka a poslancov Štefana Kuffu a Györgya Gyimesiho s Tomášom Tarabom. „Máte na rukách krv, vy všetci a všetky, ktorí nás roky chcete zakázať vo verejnom priestore,“ hovoril Samotný.
Posolstvo bolo jasné: spôsob, akým vo verejnom priestore hovoríme o marginalizovaných menšinách, má citeľné dôsledky na ich životy.
Aj na nedeľnom proteste Zostávame v uliciach // Antifašistický pochod sa hovorilo o príčinách, ktoré viedli k smrti Juraja a Matúša, tvrdo tam odsúdili politikov, ktorí bagatelizujú problémy queer ľudí alebo k nim priamo prispievajú.
Organizátori dali priestor aj predstaviteľom a predstaviteľkám antifašistických a feministických hnutí, ktorí okrem jednotlivých politikov kritizovali aj širšiu kapitalistickú a patriarchálnu spoločnosť. Tá podľa nich vytvára živnú pôdu pre šírenie nenávisti voči menšinových skupinám.
Podľa predstaviteľky feministickej iniciatívy Nebudeme ticho Aleny Faragulovej Juraj Vankulič a Matúš Horváth zomreli, lebo veľká časť spoločnosti – vrátane tých pri moci – verí a tvrdí, že queer ľudia nepatria do spoločnosti a ohrozujú rodiny. Naša spoločnosť nie je pre queer ľudí bezpečná preto, lebo verejný priestor je budovaný okolo potrieb potrieb takzvaného ideálneho jednotlivca; je ním biely dobre zarábajúci cisrodový heterosexuálny muž a verejný priestor mu slúži na to, aby vytváral zisk, vysvetľuje Faragulová. Cisrodovosť je stav, v ktorom sa osoba stotožňuje s tým, aký rod jej pripísali pri narodení.
Faragulová sa opiera o myšlienky feministickej geografky Jane Darkovej, ktorá hovorí, že v každom priestore sú vryté spoločenské vzťahy tej spoločnosti, ktorá ho vybudovala. Keď verejné priestory navrhujú prevažne bieli heterosexuálni muži, tak nevedomky vybudujú spoločnosť, ktorá vyhovuje práve im a nezohľadňuje potreby ľudí, ktorí sú odlišní.
„Znamená to, že ulice, priestory, doprava, infraštruktúra, inštitúcie, pracoviská a celkové rozloženie miest okolo nás je budované pre bielych dobre zarábajúcich cisrodových heterosexuálnych mužov,“ povedala. Čím viac sa človek líši od tohto „ideálneho jednotlivca“, tým častejšie čelí prekážkam, zneviditeľňovaniu, nenávistným prejavom a násiliu, hovorila.
Organizátori: Sme otvorení kritike, queer ľudia sú však právom nahnevaní
Počas druhého pochodu – k parlamentu – zaznievali z megafónu a davu aj vulgarizmy a aj antikapitalistické a antisystémové heslá. Žiaden z predstaviteľov ani organizátorov nevyzýval na násilie, pred parlamentom však bol citeľný hnev voči politikom a polícii. Tí podľa prejavov nedostatočne chránia queer ľudí na Slovensku a často voči nim priamo podnecujú nenávisť.
Organizačný tím si následne vypočul spätnú väzbu z rôznych strán na priebeh protestu. „Sme ochotní vypočuť si a prijať kritiku, je vhodné sa zamyslieť, či je správne používať vulgarizmy,“ povedala Teraza Klčová z Povstanie pokračuje. Hovorí však aj o tom, že pre queer ľudí je veľmi vyčerpávajúce a frustrujúce neustále spoločnosti dokazovať legitimitu svojej existencie.
Hnev, zúfalstvo, strach a antisystémové heslá, ktoré bolo počuť počas antifašistického pochodu, sú podľa nej odrazom toho, že queer ľudia sú v spoločnosti stále marginalizovanou skupinou, ktorá na dennom poriadku čelí vyhrážkam a násiliu.
Predsedníčka OZ Dúhový Pride Jana Mičeková zasa hovorí, že cieľom ich piatkovej akcie bolo vyzvať spoločnosť, aby rázne odsúdila vraždy Juraja a Matúša a aby nebola ticho o právach queer ľudí. „Ľudia, ktorí v nedeľu stáli na Námestí SNP a pochodovali na parlament neboli ticho a rázne sa postavili na stranu queer ľudí, čo si veľmi vážime,“ dodala s tým, že aj ona bola na nedeľnom proteste.
Na obe demonštrácie prišli rôzni ľudia s rôznymi názormi, hlavné však podľa Mičekovej je, že ich spája túžba žiť v spoločnosti, kde majú LGBTI ľudia rovnaké práva.
Demonštrácie a pochody budú pokračovať. „Sme vyčerpaní, ale ideme ďalej,“ hovorí Klčová.
Vo štvrtok 27. októbra sa uskutoční ďalší protest, ktorý organizuje Iniciatíva Inakosť, Dúhový pride a Tepláreň. Účastníci budú opäť žiadať parlament, aby prijal kroky k zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí.
Hnutie Zostávame v uliciach zasa v nedeľu organizuje diskusiu o queer sebaobrane.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
