Ak sa Slováci hanbia za svoju vidieckosť, prečo v nej väzia až po uši?
Prečítajte si ukážku z knihy UFO nad Bratislavou od poľskej reportérky žijúcej na Slovensku, ktorú v novembri vydá Absynt.
Je Slovensko pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi, a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka cez Tisa až po Fica.
Weronika Gogola (1988) je poľská spisovateľka a prekladateľka, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov. S manželom a dcérou dnes žijú v Bratislave. Vyštudovala ukrajinistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove, ako spisovateľka debutovala v roku 2017 prozaickou knihou Po troškách. Získala za ňu cenu Josepha Conrada i nomináciu na najprestížnejšie poľské literárne ocenenie Nike. Do poľštiny preložila knihy slovenských autorov ako Daniel Majling, Ján Púček či Marek Vadas.
Jej reportážna kniha Ufo nad Bratislavou je veľmi osobná a zábavná kniha o krajine, ktorú dobre poznáme, no nevieme sa na ňu pozrieť z takého uhla ako naši najbližší susedia. Dá sa nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Vyjde 21. novembra v preklade Alexandra Horáka vo vydavateľstve Absynt, ktoré nám poskytlo ukážku z nej.
Zem spieva
Myslela som si, že ma v slovenskej komerčnej televízii nič neprekvapí viac ako skutočnosť, že populárna britská šou Mám talent znova spojila rozdelené Československo. Hranice, hoci vznikli už pred takmer tridsiatimi rokmi, vo svete šoubiznisu neplatia. Podobné prekvapenie som zažila, keď som prvýkrát navštívila bratislavské klubové kino. Film zahraničnej produkcie mal české titulky.
„Neoplatí sa to prekladať do slovenčiny,“ povedala mi kamarátka, keď si všimla môj údiv. A dodala: „Pozerala si včera Zem spieva?“
Kamarátka bola folkloristka. Na Slovensku človek nemusí tancovať vo folklórnej skupine, aby sa mohol takto nazývať. Folkloristi a folkloristky sú ľudia, ktorí skrátka milujú slovenský folklór a dokážu za jeden večer zaspievať repertoár zo všetkých regiónov krajiny vo všetkých nárečiach, ktorých tu naozaj nie je málo. „Očko mala len jedno, aj na to mala beľmo, vlasy mala sivé, nohy mala krivé, zuba ani jedného,“ spievala som neraz až do rána na terasách hipsterských vinární v úzkych uličkách starého mesta. „A ja taka dzivočka, cingi lingi bom. Rada vijem pirečka, cingi lingi bom,“ spievala moja kamarátka folkloristka. „Rada pijem, rada dám, cingi lingi bom, bom, bom,“ kontrovala som, mylne interpretujúc text po niekoľkých pohárikoch navyše. Ale
