Denník N

Ako hovoriť o LGBTI+ ľuďoch správne a s rešpektom (stručný manuál + otázky a odpovede)

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Prečo by sme o gejoch a lesbách nemali hovoriť ako o homosexuáloch? Ako máme nazývať rodiny LGBTI+ ľudí? Akými slovami opísať coming out?

Oslovili sme odborníkov na ľudské práva v LGBTI+ oblasti a na základe rozhovorov s nimi sme zostavili manuál, ako by sme mali hovoriť o queer ľuďoch citlivo a s rešpektom.

„Nie sú to pravidlá, ale skôr odporúčania,“ hovorí riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko. „Aj jazyk v tejto oblasti sa stále vyvíja, sú rôzne prístupy, no snažíme sa nájsť kompromis.“

Okrem Martina Macka na naše otázky odpovedali Andrej Kuruc, psychológ v InPoradni, a Róbert Furiel, riaditeľ PRIDE Košice a občianskeho združenia Saplinq.

1. Ktorú skratku by sme mali používať – LGBT, LGBTI, LGBTIQ alebo LGBTI+?

Neexistuje jediná správna odpoveď. Keďže skratka má zachytiť rôzne variácie, ktorými sa ľudia identifikujú na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, v poslednom čase sa preto preferujú skratky LGBTI+ alebo LGBTIQ. Väčšina oslovených dáva prednosť prvej. „Jednak preto, aby to ešte bola skratka, takže by sme už radšej nemali pridávať ďalšie písmená, a zároveň to plus má symbolizovať ďalšie komunity,“ vysvetľuje Martin Macko.

LGB v skratke zastupuje menšiny na základe sexuálnej orientácie – lesby, gejov, bisexuálnych ľudí, T transrodových ľudí a I intersexuálnych ľudí.

Róbert Furiel však dodáva, že žiadna z uvedených skratiek nie je „nesprávna“. „Aj pri ‚obyčajnom‘ LGBT rozumieme, že hovoríme o širšej skupine ľudí,“ dodáva.

2. Máme radšej hovoriť o gejoch, lesbách a bi a nie o homosexuáloch?

Podľa psychológa Andreja Kuruca treba hovoriť hlavne o gejoch, lesbách a bi ľuďoch. „Jednak preto, že tie termíny sú konkrétnejšie z hľadiska prežívanej sexuálnej orientácie,“ vysvetľuje. Pojem „homosexuálny“ je navyše zaťažený výraznou negatívnou konotáciou z minulosti.

„V minulosti to bolo považované za diagnózu. A po druhé, základ toho slova je odvodený od sexu, čiže ‚sexualizuje‘ to túto skupinu,“ hovorí Martin Macko. „Pri LGBTI+ ľuďoch nejde len o sexualitu a sex, ale ide aj o citovú, romantickú, láskyplnú príťažlivosť. Sexualizovanie komunity je zažitý predsudok, ktorý prispieva k jej ďalšej stigmatizácii,“ dodáva psychológ Andrej Kuruc.

Podľa Róberta Furiela by sme nemali používať ani slovo „lesbička“, ktoré je neopodstatnenou zdrobneninou slova lesba. „Používaním formy slova gej odkazujeme na aktivistov a aktivistky, ktorí tu boli pred nami, konkrétne na Ivana Požgaia, ktorý túto formu pretlačil do spisovného jazyka, a vďaka jeho úsiliu tak ide o spisovnú verziu,“ dodáva Furiel.

3. Prečo je lepšie namiesto „bisexuáli“ používať „bisexuálni ľudia“?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie